Rozhovor – Marek Džupo Ďzupin – „Každá hudba má niečo do seba, ak je dobre spravená, takže nemám problém si nájsť v každom žánri niečo, čo sa mi páči.“

Ataraxia

Hoci to zo začiatku nevyzeralo, že sa tento rozhovor vôbec uskutoční, ale nakoniec sa tak stalo a som za to veľmi rada. Tentokrát som sa so svojimi otázkami „vybrala“ za bubeníkom z východného slovenska – Marekom Džupinom. V zaujímavom rozhovore nám prezradil o svojich začiatkoch, aj o svojom fungovaní v troch slovenských kapelách. Ešte raz ďakujem Marekovi za tento rozhovor a vy sa už môžete tiež pustiť do čítania :)

V ktorej kapele si začal a kedy prišiel zlom, keď si si povedal, že sa z poslucháča premeníš na hudobníka? Hráš v tejto skupine dodnes, alebo to je už len história?
Prvá kapela, v ktorej som si sadol za bicie, bola taká garážová HC/punkačina s názvom VPP. Či to znamenalo verejnoprospešné práce alebo víno, pivo, pálenka (hahaha) si už nespomínam. Keď mám byť úprimný, ani neviem, či som si niekedy tak povedal, že z poslucháča sa stanem muzikantom. Vykryštalizovalo sa to samo. Už ako malý chlapec som si pri počúvaní hudby búchaval s ceruzami do rytmu a kýval hlavou. Keď som mal nejakých 9-10 rokov, môj brat s kámošmi začali hrávať v babkinom dome v susedstve a ja som sa tam vždy obšmietal, počúval. Jedného dňa mi napadlo poskladať v pivnici za múrom, kde hrávali oni svoju prvú zostavu ,,bicích“, ktorá pozostávala z vedier, hrncov a pokrievok na hrnce. Paličky boli konáre zo stromu a skúšal som s nimi za ich chrbtom. Zdá sa mi, že časom ich začal môj otec prehovárať, aby ma vzali medzi seba. Hrnce a vedrá sa presunuli do skúšobne k nim a všetko to začalo!  Potom prišla prvá normálna sada bicích a ako 12 ročný som už struhol svoj prvý koncert. Kapela je dávno – dávno „pod drnem“. Basák a jeden gitarista zavesili nástroje na klinec a ja s bratom sme začali zabŕdať do death metalu. Nakoniec Vlado (brat) priniesol domov CD Ingrowing, album Sunripe a bolo vymaľované. Smer bol jasný!

Ataraxia

V koľkých kapelách momentálne pôsobíš? Aký štýl v nich hráš?
Tak momentálne pôsobím v troch kapelách. Grinding Jesus Brothers – tu drvíme grindcore od podlahy, ako to mám najradšej. I keď, bohužiaľ, kapela je aktívna už len na polovicu, sem-tam vybehneme na nejaký koncert. Basák Oči žije v UK, Vlado nejak zlenivel a venuje sa rodine, a tak som rád, keď sa nám podarí zahrať aspoň nejaký ten koncert počas roka. Ďalšia kapela je prešovský hardcore – Saprophyte. V kapele som už istý čas pôsobil pred cca 12 rokmi a teraz po ich dlhšom spánku sa to zase rozbieha, čo som rád, keďže táto kapela ma v podstate v detstve taktiež formovala. Už ako 9 ročný som si doma na ich skladby skákal (pogoval) po posteli. No a do tretice kapela, v ktorej pôsobím najkratšie – Ataraxia. Je to taká zmes štýlov hardcoru, crustu, grindu a metalu.

Koľko máš doma nástrojov a ktorý je tvoj primárny nástroj? Stalo sa ti, že si začal hrať napr. na bicie, ale nakoniec sa tvojim primárnym nástrojom stala gitara?
Doma v byte mam elektrické bicie, akustickú gitaru, a priateľkiné bongo. V skúšobni v  Breznici mám jedny bicie, v Prešove druhé a v Ružomberku hrám na tretích Stuových (basák) bicích. Na gitare hrávam zriedka, skôr momentálne už vôbec. Keby som si mal vybrať strunový nástroj, asi by to bola basgitara. To by mi sedelo viac.

Saprophyte

Máš doma/v skúšobni ešte svoj prvý nástroj? Aká je to značka a aká sa k nemu viaže história?
Z mojich prvých bicích mám ešte v skúšobni rytmičák značky Amati. No je v katastrofálnom stave. Čo sa týka histórie, napadá mi, akým spôsobom som sa k nim dostal. Ako malý som bol operovaný na slepé črevo a pamätám si, že keď som sa zobudil z narkózy, mama pri mne sedela celá ustráchaná a po pár vetách, čo sme prehodili, som využil situáciu a ešte taký oťapený som sa jej spýtal, či mi nekúpi bicie. Samozrejme, že v tej chvíli mi ,,nemohla“ povedať nie a za krátky čas boli Amati doma. (Hahaha). No a ešte sranda bola, že keď som tie bicie posunul ďalej, tak po niekoľkých rokoch kámoši z dediny začali tiež hrávať v garáži, nakúpili nástroje a spadla mi sánka, keď som ich tam prišiel pozrieť a uvidel moje Amatky, ktoré sa vrátili späť do našej dediny.

Máš backround aj na ZUŠ alebo si samouk? Mal si v minulosti aj nejakého mentora, alebo učiteľa?
Som samouk. V začiatkoch bol mojím akoby mentorom starší brat. Mal už nejaké skúsenosti s hraním na bicích, tak mi zo začiatku ukazoval, čo a ako. Po základnej škole som mal ambíciu skúsiť konzervatórium, lenže tam bolo potrebné mať nejaké hudobné základy, ktoré som nemal. Tak som si našiel učiteľa v okolí, ku ktorému som chodil, no netrvalo to dlho. Po cca 2 mesiacoch mi oznámil, že odchádza hrať do zahraničia, takže sa naše cesty rozišli. V tom čase v našom malom meste nikto iný hru na bicie nevyučoval, a tak sa môj sen rozplynul.

Grinding Jesus Brothers

Ktorá postava zo sveta hudby je tvojím vzorom/inšpiráciou? Chcel by si niekedy dosiahnuť jeho úroveň?
Popravde ani neviem, či mám nejaký taký hudobný vzor. Sú bubeníci, ktorých obdivujem, sledujem ich videa s otvorenou hubou a podobne, ale neviem, či by som to nazval vzorom. Také topky sú pre mňa mená ako napríklad Flo Mounier, Ken Bedene, Patrik Fält, Bryan Fajardo, Eloy Casagrande, Kevin Foley, Martin Valihora, Tony Royster jr., Johnny Mathar, Eric Moore, Greyson Nekrutman a kopec ďalších. Je ich veľa. Či by som chcel dosiahnuť ich úroveň? Bez debaty! Kto by nechcel, ale tak o niečom takom môžem len snívať. Nie je na to čas a asi už ani chuť sedieť každý deň minimálne po 5+ hodín v skúšobni, aby som sa im aspoň priblížil.

Máš čas popri hudbe aj na iné aktivity? Čo robíš, keď práve necvičíš na nástroj/e, alebo nekoncertuješ? Máš priestor aj na nejaké ďalšie záľuby?
Čas na niečo sa vždy nájde. So skúškami to nemám nejako preplnené, keďže kapely sú každá z iného mesta a v niektorých kapelách sú roztrúsení po svete aj členovia. Z GJB žije basák v Anglicku, takže hrávame, keď je doma alebo len dvojka s bratom. Aj to však len mimo zimného ročného obdobia, keďže v skúšobni máme toľko stupňov ako vonku. S Ataraxiou je to zas niekedy komplikovanejšie zorganizovať, keďže každý býva niekde inde. Kubo žije v Bratislave, Gabi v Ružomberku a my so Stuom v Košiciach. Vtipné bolo, keď sme so Stuom mali párkrát skúšku z pohodlia domova cez internet a je to celkom haluz a zaujímavá skúsenosť. Pravidelne skúšame len so Saprophyte. Skúšku mávame poväčšine raz do týždňa. Okrem hrania si rád vybehnem na bike, nejakú turistiku, príjemný výletík s priateľkou, alebo sa len tak rád váľam po gauči vychillovaný s joystickom v ruke a nejakou dobrou hrou.

Ataraxia

Ako sa ti formoval hudobný vkus počas rokov pôsobenia v rôznych kapelách? Si otvorený vyskúšať projekty aj mimo svojho hlavného záberu?
Povedal by som, že vkus sa mi skôr formoval nie pôsobením v kapelách, ale počúvaním rôznej muziky. Všetko to začalo, ako to často býva, Nirvanou. Potom prišiel punk, hardcore, neskôr od RATM cez Sepulturu. Nasledoval skok rovno do brutal death metalu ako Brodequin, Cryptopsy, hoci cesta nebola ľahká, kým som sa naučil takú muziku počúvať. Nakoniec k nám domov prišlo CD, víchor z Českých  Budějovíc – Ingrowing a už sa grindovalo. Ale v podstate mám rád rôzne tipy muziky. Každá hudba má niečo do seba, ak je dobre spravená, takže nemám problém si nájsť v každom žánri niečo, čo sa mi páči. Kameňom úrazu sú asi iba ľudovky. Tie si asi sám nikdy nepustím,…  Hoci aj ten sa niekedy vyparí, keď mám „pod kalapom“ (aspoň 2 promile) hahaha…A to som bol ako malý chlapec aj folklorista! :D. Čo sa týka iných štýlov, tak popravde som stále chcel hrať aj niečo iné ako tvrdú muziku. Niečo viac „zážitkové“, kde netreba makať, búchať ostošesť, ale len počúvať gitary, držať rytmus, hrať sa s dynamikou, zavrieť oči a v hlave odletieť niekde inde. Veľmi ma baví hrať si napríklad skladby od Chiki liki tu-a a podobne. Smola je, že väčšina ľudí v mojom okolí ma berie len ako metalového bubeníka, takže ponuky do štýlovo iných projektov nejako neprišli.

Ataraxia

Ako si organizuješ svoj čas s jednotlivými kapelami? Skús nám trochu priblížiť svoj týždeň a prípravu na koncerty?
S organizáciou času to nie je až také komplikované. Čo sa týka skúšok, tak pravidelne hrávam cez týždeň len so Saprophyte, keďže všetci členovia z kapely sú doma v PO a ja to mám v podstate na skok. Keď máme skúšku s Ataraxiou, tak cez víkend keď sa nám podarí zladiť kalendár, keďže je potrebné cestovať a s GJB, ako som už spomínal, len mimo zimy, keď idem domov na rodnú hrudu. Príprava na koncert? Klasika, buď je skúška pred koncertom, keď sa dá a ak nie, tak doma v izbe, slúchadlá, el. bicie a robím radosť susedom.

Kde a s ktorou kapelou ťa budeme môcť vidieť na pódiu?
Čo sa týka koncertovania, tak apríl bude celkom kľudný mesiac. Najbližšie ma môžeš vidieť s Ataraxiou v Bratislave dňa 18.05. na Grind paradise vo Fuge. Myslím si, že sa isto vidíme. (Iba žeby nie) hahaha

Máš nejaký špeciálny set bicej súpravy pre niektorú z tvojich kapiel?
Nemám žiadny špeciálny set-up v kapelách. Stále hrávam na rovnakej zostave. Sem tam sa to mení na koncertoch, podľa toho čo je k dispozícii v ramci shell setu, ale to je len detail. Zahrám na čomkoľvek :). Jasné, že by som si vedel predstaviť vyskladať taký set, že fuuuh, ale kto by to stále všetko so sebou vláčil, skladal, rozkladal a zase skladal. Je to celkom „voprus“ už aj teraz, nie to ešte kebyže tam mám toho oveľa viac.

Kontakty:
Ataraxia
Saprophyte
Grinding Jesus Brothers

Použité fotografie pochádzajú z FB kapiel

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj