Serpent´s Nest, ktorý sa uskutočnil minulú sobotu v Randal Clibe v Bratislave bol prvým samostatným organizačným pokusom Jura „Velesa“, ktorého určite viacerí poznajú z pódií ako stage managera alebo z jeho nekonečného počtu kapiel a projektov. Bolo jasné, že tieto prvé organizačné kroky podporím aj ja.
Začínalo sa na minútu presne, čo bolo aj zásluhou Velesovho velenia. Žriebädlo som naposledy videl ešte niekedy v začiatkoch ich púte temnými zahmlenými horami. So spokojnosťou som hneď zo začiatku skonštatoval, že ich hudobný prejav značne nabral na kvalite. Ako to u väčšiny blackových kapiel býva, aj Žriebädlo majú svojské pojatie čierneho kovu, čo sa prejavovalo v sekavých rytmických pasážach a vo väčšej miere growlových vokáloch hlavne pri starších veciach. Samozrejme došlo aj na novú tvorbu, ktorá vznikla už v aktuálnej a asi zatiaľ najsilnejšej zostave. Skladby boli agresívne, rýchle a šumivé ako to mám osobne v blackmetale rád. Žriebädlo bolo správnym zahájením večera.
Po rýchlom prehodení nasledovala Žiarska Patriarcha na čele s Mirom Zimermanom, známym aj z rôznych médií. Patriarcha do svojho melodického death metalu mieša aj pochmúrnejšie nálady a témy typické pre black a doom metal s dynamickým death metalovým vokálom. Z vizuálneho hľadiska sa tiež prikláňajú k temnejšej stránke metalu, zahalení v kapucniach a načierno maľovanou vizážou.
Oproti pôvodnému plánu Serpent´s Nest sa line-up rozšíril o dve české mená
Innersphere a Welicoruss, ktorí sú aktuálne na spoločnom turné. Innersphere pred nedávnom vydali svoj single Petrychor k pripravovanému albumu In the Shadow Of The Sun, hrajú v podstate prevažne strednotempový melodický death metal v modernejšom obleku. Popri typických growloch sú skladby miestami prešpikované zdvojeným čistým vokálom, ktorý však nie je rušivý nakoľko zostáva v rozumných medziach a tak dodáva tvorbe Innesrphere svojskú tvár. Na tomto tour kapele vypomohol bubeník z Weliccorus, takže počas prekladania a naštelovania pódia si v kľude mohol naniesť svoj warpaint.
Kapelu Welicoruss už vnímam istý čas ale až teraz som mal možnosť ich vidieť a počuť. Prvé, čo mi pri pohľade na promo fotky napadlo, boli Behemoth z obdobia Evangelion, nakoľko aj Weliccorus si zvolili podobnú vizáž. Satanu žiaľ, táto podoba tu aj končí. Kapela v poslednom období zažíva celkom pekný úspech, mňa však svojím poňatím blackened deathmetalu až tak nepohltili. Songy sú síce prepracované a premyslené, o hudobníckej kvalite zoskupenia tiež niet čo diskutovať, len mi z toho liveka proste chýba druhá gitara, bez ktorej celková atmosféra stráca na dynamike hlavne pri sólach. Vokály sú tiež rozmanité od growlov cez škreky až po čisté vokály. A práve tieto čisté vokály sú v značnej miere používané, ktoré konceptuálne isto zapadajú do kontextu skladieb, mne však k celkovému hudobnému zážitku nepridávajú. Kapela však mala veľmi dobrú odozvu zo strany fans a to aj medzi mladšími návštevníkmi.
Nakoľko nasledovalo kompletné prebalenie aparatúry, bol chvíľu čas na výmenu dojmov a dozvedieť sa zopár noviniek zo scény. Nasledovala talianska formácia a hlavný akt večera Voltumna. Pôvodne som nemal veľké očakávania na základe ich pre mňa známej tvorby, ale prekvapenie bolo o to väčšie. Voltumna predviedla výborný, agresívny a ničivý set, akoby to bola úplne iná kapela, ktorá hrala naposledy na slovensku. Zo začiatku v démonických rituálnych maskách sa zloba len tak valila z pódia. Ich black/death/doom mal v sebe tú správnu dávku blackmetalovej nenávisti a artiléria bubeníka zaručila maximálnu spokojnosť nie len z mojej strany a vďaka tomuto nadšeniu publika sme sa dočkali aj troch prídavkov. Oproti Weliccorus však dav o niečo preredol, no preživší si tento set myslím naozaj užili.
Celý večer sa niesol v dobrej nálade, zvuk bol primeraný, organizácia profesionálna ako aj dodržiavanie hracích časov a catering pre kapely. Jednoducho, bolo to na úrovni. Škoda iba tej nižšej návštevnosti, nakoľko sa v tento deň konalo viac akcií aj v rámci Bratislavy. Každopádne, kto prišiel sa určite dobre zabavil a našiel si predstavenie podľa svojej chuti. Takže Veles, len tak ďalej !
Fotky: Mrtvolka
