„Maska s hrotmi pobitá, latex a bičík, ale S/M swingers klub to není, jasný pane.“ Ha, doznievajú vo mne ešte Vianoce a do toho mi hrajú brnenskí Slup a hľa,
toto je výsledok. Čo nie je na škodu. Po niečo vyše dvoch rokoch sa mi tu v mojej zbierke zrazu samovoľne vyejakulovala nová položka v ich diskografií. Tentokrát ide síce iba o zhruba štvrťhodinkovú EP záležitosť, ale táto placička si z vás urobí subíka a núti vás púšťať si tento materiál opakovane. Náhodnému poslucháčovi môže spôsobiť priam rozkoš a motýliky v podbrušku.
Ak máte Slupky v merku a sem ta mrknete na ich facebookový profil, tak ste si mohli všimnúť, že sa borci vrhli po hlave do nahrávania už niekedy na jari minulého roku. Kapela pomaličky odkrývala obal a ukážku v podobe skladby Incest. No a ani sa človek nenazdal a skôr ako by ste povedali sadomaso, prišiel dátum 10. október a „Samomučenie“ bolo vonku. Nejaké prekvapenie, alebo štýlové zvraty sa asi očakávať nedali a ja som za to rád. Tento ich gore chytľavý ako venerická choroba v štýle Cock and Ball Torture, Gut, Rectal Smegma, či Rompeprop, ma vždy vie potešiť a ulahodiť mojej zvrátenej duši a divnému vkusu. Až má človek chuť odpratať nábytok a trsať podľa vzoru slov Homera Simpsona: „Ten špek ale líta.“
A čardáš začne hneď od začiatku. Krátke intro a niečo vyše minútky bubľavých tónov pitchshiftera, dusavého tempa a pekne basového zvuku skladby
Incest. K takým tým skladbám, ktoré si budete s chuťou pobrukovať pri bežných činnostiach všedného dňa môžem v pohode zaradiť Suck to be You, či Taphophile (termín znamenajúci niečo ako milovník hrobov a cintorínov, v kombinácií s bežným „lechtivým“ humorom kapely to môže zabiehať do nekrofilných sfér, ale ja neviem, texty sa ku mne nedostali). Dvojica Weed in Breakfast a Skin Habbit (tá možno až niekam k belgickým strýcom Agathocles hodená) dýchne zase trošku jemne punkovovou atmosférou. Apropo, ten Agathocles nespomínam náhodou. Minule Slupky na Perverse Trinity scoverovali Ahumado Granujo a tentokrát padol los na kapelu Jana Frederickxa a prastarý song Teachers. A zadarilo sa. Ten cover má gule o veľkosti zrelých kokosov. Na úplný záver kapela umiestnila The Cemetery Is Open Today a ja aj keď mám výhrady k Jakubiskovým filmom a fanúšikom jeho kinematografie asi nikdy nebudem, tak sem to intro a outro z Perinbaby (nech už to vyznieva akokoľvek zvláštne) sedí ako prirodzenie do latexu.
Ku zvuku sa asi ani nemusím veľmi vyjadrovať. Pri kapelách podobného ranku mám len jednu zásadu a to tú, aby bola basgitara výrazná a to sa tu deje mierou vrchovatou.
Asi je zjavné, že v tomto prípade neviem byť veľmi kritický. Ono sa to deje logicky preto, pretože mám Slupky rád a tento ich gore hurhaj sa mi jednoducho páči. A pretože ide o cca 15 minútový materiál, tak sa to človeku vie pomerne ľahko dostať pod kožku. Možno by niekto chcel aj viac, ale pre mňa je to vlastne ideálne dĺžka. Dá sa povedať, že je to ako s tým povestným jebákom na čele. Máte ho radi, hráte sa s ním a keď ho vytlačíte, tak vám začne chýbať. Ten jebák sa možno tak skoro nevráti, ale Self Torture si môžete s chuťou pustiť znova a baviť sa ďalej.
