Kapelu Depresy určite netreba predstavovať, ich história sa začala písať začiatkom 90tych rokov a úplne zaslúžene môžeme hovoriť o kultovej kapele. Síce ich diskografia nie je príliš rozsiahla, ale čo nie je v množstve, to je v kvalite. Donedávna posledný radový album Morph – Near Death Experiences vyšiel v roku 2009 a zdalo sa, že kapitola sa uzavrela. Občas bol nejaký koncert, prípadne reedícia A Grand Magnificence v Slovak Metal Army. V roku 2018 sa však štúdiovo pripomenuli EP MMXVIII a tento rok prišlo k veľkej udalosti – k vydaniu štvrtého radového albumu Psycold.
Melodický death/black metal v podaní Depresy je hudba pre pokročilejšieho poslucháča. Aspoň ja som to vždy tak vnímal. Ak by sa niekto dal zlákať nálepkou „melodický“ a čakal jednoduchý chytľavý nárez, bol by veľmi prekvapený a možno aj sklamaný. Hudbe Depresy treba venovať čas aj pozornosť, preniknúť do nej nie je vždy jednoduché.
Silnou zbraňou Depresy je vytváranie veľmi sugestívnej nálady a následná práca s ňou. Každá skladba má svoju atmosféru a postupom času sa dostane do hlavy natoľko, že budete podľa nej rozlišovať jednotlivé položky. Stačí sa pozrieť na začiatok: titulná Psycold, ktorá pôsobí ťaživo a negatívne, a oproti nej dvojka Escapism s priateľskou gitarou na úvod a takmer romantickou náladou. Krásny kontrast!
Ak mávate pri počúvaní niektorých albumov pocit, že napriek silnému riffu a motívu plynie skladba príliš „rovno“ a jednoducho, tak v prípade Psycold zaručene takéto myšlienky mať nebudete. Áno, základom každej skladby je charakteristický riff aký vedia len Depresy, ale následne sa kompozícia rozvinie a rozkošatí do prekvapivej šírky. Významnú úlohu majú klávesy, niekedy black metalovo deväťdesiatkové žblnkotavé, niekedy klasický klavír, baví ma sledovať ich premeny a vplyv na budovanie nálady. Album výrazne nakopáva spoľahlivá rytmika, najmä energické bicie, ktorých živelnosť a dravosť poháňa jemnú akademickosť ostatných nástrojov. Vokál sa nesie vo viacerých polohách, je dostatočne extrémny a silný, zároveň pestrý a neskĺza do monotónnosti.
Psycold bol nahraný v zostave Dirrt (gitary), Michael (gitary), Vesper (vokál), Gabriel (basa), Fear (klávesy) a Hoyas (bicie) v GM Studio Jablunkov, master bol robený v Studio Petrovice. Zo zvuku som bol spočiatku zmätený, z CD na veži najmä bicie trochu splývali a príliš duneli, ale cez slúchadlá to znie perfektne, takže asi len moja hudobná zostava nie je úplne kompatibilná. Na albume sú aj hostia, konkrétne Ivoš a Prcek z Ador Dorath. Veľkú pozornosť si zaslúži obal, ktorý urobil Jan Vitko. Ceruzkou kreslený motív v rámci celého digipacku je krásny a aj vďaka nemu sa mať fyzický nosič určite oplatí. Tiež sa tak dostanete k textom a ďalším podrobnostiam.
V dávnych dobách, keď bol (môj) svet ešte mladý, kúpil najlepší kamarát originál CD A Grand Magnificence. Vtedy sa šetrilo aj na napálené CD, takže to bola veľká vec. Točili sme ho dokola a boli nadšení, ako úžasne môže hrať slovenská kapela. Veľmi pozitívne je, že o približne 20 rokov neskôr môžem povedať, že Depresy vydali nový album, z ktorého som opäť nadšený!
Tu je aktuálny rozhovor s kapelou.
Kontakt:
https://depresy.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/depresyofficial/
Hodnotenie: 10/10
