Recenzia – Parricide – Reedícia – The Incidents in the Extinct Spot (1999) a The Threnody of the Tortured (1997) – Pařát 2018

V tomto roku budeme mať aj trochu netradičnú recenziu, pohľad do minulosti. Neviem, či nasledujúci text môžem nazvať recenziou, pretože recenzia by mala slúžiť pre aktívne kapely, ktoré by poznámky recenzenta mohli, aj nemuseli prijať. Nazvem to teda mojim pohľadom na dve nahrávky, už žiaľ neaktívnej českej kapely Parricide. Tá sa objavuje v 90 rokoch a stala sa popri súdobých kapelách významnou súčasťou scény. Ako sme už písali dávnejšie na našich stránkach, skupina vznikla v roku 1993 a zanikla už v roku 2002. Za svoju pomerne krátku existenciu však stihla nahrať dve nahrávky, ktoré sa stali istým spôsobom kultové. Patria ku skupinám, ktorých hudba sa dostala ku fanúšikom takmer do celého sveta, takže podobne ako Krabathor, Hypnos, či Masters Hammer nezostalo len pri lokálnej obľube. V dobe keď Parricide vydali album The Incidents in the Extinct Spot (1999) som síce už po kúskoch spoznávala najznámejšie kapely svetovej a slovenskej death metalovej scény, no žiaľ konkrétne táto nahrávka sa ku mne už nestihla dostať. Kapela mi avšak zostala v pamäti zo súdobých zinov, v ktorých bola ich hudba opísaná v recenziách a nebola ani zďaleka jedinou kapelou tej doby, čo mi ostala v pamäti len na základe opisu. Po určitej dobe mi spomienka na Parricide mizla popri mnohých vznikajúcich a zanikajúcich kapelách na Slovensku a v Českej republike.

V roku 2018 sa však český tlačený magazín Pařát zaslúžil o ich opätovné pripomenutie. Ako sme si už pri Pařáte zvykli, čas od času oprášia od prachu zabudnutia reedície niektorých albumov českých, ale aj slovenských kapiel. Pařát takto dopomohol dostať sa aj nám neskôr narodeným dokonca až k dvom nahrávkam od Parricide. Ide totiž o reedíciu albumov – The Incidents in the extinct spot (1999 – ďalej v texte aj skrátene ako Incidents) a The Threnody of the tortured (1997 – ďalej v texte skrátene aj ako Threnody) z roku 2018, ktorá sa dostala ku mne, paradoxne až o dva roky neskoršie po jeho znovu vydaní.

Reedícia od Pařátu obsahuje CD, na ktorom nájdete dokopy 16 skladieb a až 79 minút posluchu. Ako prvý si vypočujete The Incidents a nasleduje starší The Threnody. Každý album má 8 skladieb a obidva boli nahrávané v Hacienda Štúdiu v Českej republike. Toto štúdium produkovalo nahrávky napríklad Tortharry, Locomotive, alebo Vitacit, takže pomerne vychytené štúdio. CD, ktoré distribuoval Pařát obsahuje covery pre obidve nahrávky, zoznam skladieb, informácie o štúdiu, mix a masteringu a poďakovanie. Ako zaujímavosť treba spomenúť, že nahrávka Threnody bola pôvodne vydaná na kazetách. Pre potreby reedície na CD bola teda zdigitalizovaná. Zvuk však zostal pri oboch nahrávkach zachovaný v pôvodnom znení a tak máte k dispozícii vlastne zvukové originály z rokov deväťdesiatych. V prípade coverov sa vizuál výrazne tiež nemenil, len bol prispôsobený pre CD rozmery v prípade Threnody. Viac ma v tomto ohľade zaujal práve debut, pretože ide o maľbu (možno pôvodne aj ručne maľovanú), ktorá vystihuje názov albumu. Maľba je možno je viac priamočiara, no je na nej veľa detailov, ktoré si všimnete až pri lepšom skúmaní. Cover Incidents je zas výrazný a dobre zapamätateľný oproti tone podobne vyzerajúcich death metalových coverov. Ďalšou zaujímavosťou po dizajnovej stránke je aj logo, ktoré v čase vydania debutu bolo iné ako môžete pozorovať na neskoršom Incidents. Tieto odlišnosti teda môžu vyvolať prirodzene otázky aj k hudbe. Zmenila sa počas tých niekoľkých rokov aj hudba? Ako poslednú poznámku medzi odlišnosťami týchto dvoch albumov uvediem, že čo sa týka zostavy pri nahrávaní, tu sa pri Incidents zmenil bubeník.

Začnem Incidents, pretože aj CD z Pařátu začína najprv ôsmymi skladbami z tohto albumu. Hneď pri úvodných tónoch je vám jasné, že ste sa ocitli v Jihlavskej verzii Death, Cynic, či dokonca v tom istom roku vydanom albume Necrophagist. Ide teda o technický death metal a naozaj dotiahnutú nahrávku po stránke nástrojovej. Gitary sa prelínajú, striedajú, mnohokrát rozmýšľate, na ktorú sa viac sústrediť. Na nahrávke veľmi dobre vyniká aj bass gitara, ktorá má v skladbách tiež svoje slovo. Tu musím pochváliť prácu finálneho masteringu a mixu, ktorý ju necháva dobre vyniknúť v správnych momentoch. Zároveň je tu dobre vidieť skladateľskú a inštrumentálnu vyzretosť jednotlivých členov skupiny. Páči sa mi, že na albume sa veľa experimentuje. Napríklad už v druhej skladbe vás kapela prekvapí, kde po úvodnej rýchlej časti nasleduje zaujímavá, nazvala by som to jazzová vsuvka s kvákajúcim efektom. Výnimkou nie sú ani zmeny tempa, inštrumentálne vyhrávky, či gradácie. Čo sa týka vokálov, spevák sa nachádza v drvivej väčšine skladieb vo vyššej polohe, takže to nie je klasický hlboký growlový spev. Skôr mi vokálne pripomína už spomínaný Death. Zrozumiteľnosť spevov variuje, pretože v niektorých pasážach je spev plne zrozumiteľný, no v rýchlejších častiach sa zrozumiteľnosť stráca. Ako jediné, čo mi občas pripadá trochu zvláštne je nazvučenie bicích. Beriem však do úvahy dobu kedy nahrávka vznikala a otázku vkusu. Výrazovo je album veľmi pestrý, plný zvratov a ak chcete spoznať jeho zákutia viac do detailu, musíte si nahrávku niekoľkokrát vypočuť. Pre tých, čo obľubujú technický death metal v jeho staršej forme, nie ešte v tak vyumelkovanej, ako v dnešnej dobe, určite odporúčam siahnuť hlavne po albume Incidents in the extinct spot. Zvuk je na vtedajšie pomery dobrý, možno miestami aj trochu surovejší, čo opäť hodnotím kladne, plus veľa určite zohral aj finálny mix a mastering. Na túto dobu však vyžmýkané na maximum. Dnes už sú možnosti úplne iné a tým pádom aj nahrávky znejú u mnohých kapiel  tomto štýle často až umelo. Človek sa potom čuduje, keď príde na koncert a kapela čo znie výborne na CD sa odrazu ukáže ako síce technicky „dokonalá“ (nič nie je dokonalé), ale zvukovo nevyrovnaná.

Po doznení poslednej skladby z Incidents nasleduje osem skladieb zo staršieho materiálu Threnody. Mne osobne sa zdalo, ako keby som odrazu počula inú kapelu. Materiál je dosť odlišný zvukovo, cez atmosféru, až po štruktúru skladieb. Threnody je výrazne melodická, ťahavejšia, s pomalšími tempami a paradoxne na tomto albume mi viac pasuje spevácky prejav, ktorý výborne zapadol do celej hudby. V mnohých skladbách pôsobí nástojčivo, zúrivo, zúfalo, ako keby sa trhal v reťaziach pekelných plameňov. Na Threnody sa mi zdá vokál zrozumiteľnejší aj bez textov a dokonca sa objavujú efekty práve pri speve. So spevom sa Parricide podľa môjho názoru pekne vyhrali. Na tomto albume je väčší dôraz na melodiku gitár, no podobne ako pri Incidents, aj tu sa už objavujú rôzne experimenty, ktoré dávajú tušiť akým smerom sa kapela nakoniec vyberie. Taktiež sa ako dvanásta skladba v poradí na v Pařát verzii objavuje čisto inštrumentálna skladba. Pre mňa najzaujímavejšia skladba z tohto albumu je s číslom 14 a názvom Artificial Gods. Je to kvôli jej rozmanitosti, od melodických častí, až po sekané úseky a do pamäti sa vám zaryje okrem gitary aj spev, ktorý je síce s efektom, no vkusne zakomponovaným, takže to nepôsobí umelo.

Nahrávka The Threnody for the tortured je viac oddychová, melancholická a má v sebe aj atmosférickú zložku. Ak máte radi veľa inštrumentálnych pasáži a uprednostňujete ich pred zložitejšími technickými kompozíciami, tak vám viac sadne práve táto časť diskografie, ktorú tu po sebe zanechali Parricide.

Obidve nahrávky Parricide sa snáď každému zaryjú do pamäti, pretože ich hlavným menovateľom je originalita. Keď nabudúce budete rozmýšľať čo si pustiť, skúste siahnuť práve po Parricide. Aj keď ich už na pódiu neuvidíte, načriete do bohatej histórie českej death metalovej tvorby.

Parricide kontakty:
https://www.facebook.com/parricidejihlava

https://bandzone.cz/_96741

 

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj