RAVENOIR – THE DARKEST FLAME OF ETERNAL BLASPHEMY CZE/ black-death metal
jan31

RAVENOIR – THE DARKEST FLAME OF ETERNAL BLASPHEMY CZE/ black-death metal

Zverejnené v jan 31, 2021

Svätá inkvizícia v 12 storočí bola nemilosrdná. Pod jej rozsudkami bolo upálených, zmrzačených, alebo iným spôsobom usmrtených približne niekoľko desaťtisíc ľudí. Vždy sa ale jednalo najmä o majetky, závisť, alebo strach pred niečím novým (obzvlášť v medicíne a ľudovom liečiteľstve) čoho sa svätá cirkev bála. Pohrdám tvou ikonou na kříži. Vytvořenou ze slz… špíny… krve a lží. Zadupu do prachu všechny modlitby svatozáře. Hořte… hořte… Stoupejte temné plameny do nebeských výšin !!! V polovici minulého roku sa po českej a slovenskej zemi rozniesla správa, že sa niečo chystá bezbožné až priam boho rúhačské zoskupenie v jednom meste zvanom Brno. Tvorcom a hlavou tohoto zoskupenia je Alesh AD, ktorý pôsobí v nemene známej kapele Root. Aby zvýšil intenzitu boho rúhačstva na albume sa bassových liniek chytil Igor Hubík (Root). S textom a vokálnym prejavom (narration) v dvoch skladbách vypomohol sám veľvyslanec temnej ríše Jiří BigBoss Valter (Root). Aby nebol koniec u pár gitarových liniek vypomohol vzácny hosť Andy La Rocque (KING DIAMOND). Pokiaľ očakávate smršť v štýle Belphegor, prípadne Dark Funeral vás trochu musím pozastaviť. Hudobné zameranie sa pohybuje na hraniciach black a death metalu. Skladby sú spracované v stredných tempách, ale o to sú silnejšie texty voči kresťanstvu a cirkvi samotnej. Skladby sú priamočiare a veľmi dobre spárované s vokálnym prejavom. Ako už je spomenuté Ravenoir je mix black a death metalu. Mne sa osobne po hlavnej skladbe „The Darkest Flame Of Eternal Blasphemy“ veľmi pozdáva Blood Pact. V skladbe cítim starú dobrú švédsku školu, vrátane vokálneho prejavu. Táto skladba valcuje a drví kosti. Keďže samotného vokálneho prejavu sa chopil Alesh AD sám, je veľmi zaujímave porovnať jeho prácu s gitarou a hlasom. Neočakávajte blackový screaming, alebo deathmetalový growling. Je to niečo medzitým a prejav je zrozumiteľný. Jednoducho poviem na rovinu toto je Alesh AD! Ale fakt nesmieme zabudnúť na The Darkest Flame Of Eternal Blasphemy, kde sa ukázal a ako to dokáže s gitarou Andy La Rocque. A v skladbe Dark Vision využije svoj vyprávačský potenciál už spomínaný Jiří BigBoss Valter. Pre mňa osobne je to veľmi príjemná vec na odpočinkové večery a hlavne vzdať holt obetiam počas prenasledovanie svätou inkvizíciou. A čo je najhlavnejšie je, že album uzrie svetlo sveta 21.2.2021 ako cd, excl. Digi, USB pod hlavičkou Gothoom Productions. A teraz už môžem popriať len príjemný posluch. Na nebi bouře. Andělé padají jeden po druhém. Úžasná vůně síry. Všude kolem pekelný oheň Tracklist 01 – Nocturnal Initiation (Proloque) 3:41 02 – Ravenoir 3:36 03 – The Darkest Flame Of Eternal Blasphemy 5:12 04 – In The Sign Of The Horns 3:18 05 – From The Dead Shadows Of The Void To Eternity (Intermezzo) 4:23 06 –...

Čítaj ďalej
Súťaž na PAŘÁTE! Tipnite, kto bude na titulke februárového čísla magazínu PAŘÁT!
jan30

Súťaž na PAŘÁTE! Tipnite, kto bude na titulke februárového čísla magazínu PAŘÁT!

Zverejnené v jan 30, 2021

KTERÁ NIZOZEMSKÁ KAPELA BUDE NA TITULNÍ STRANĚ ÚNOROVÉHO PAŘÁTU? Po delší době pro vás zase máme soutěž. Tentokrát si můžete tipnout, které kapele bude patřit titulní strana únorového 98. čísla Pařátu a zároveň též titulní článek na stranách 6-9. Informace o soutěži najdete ZDE. 98. číslo Pařátu vyjde 20. února. Na webových stránkách magazínu nezapomeňte sledovat, co do něj chystáme. Do Pařátshopu jsme doplnili další nové tituly za nejlepší ceny a pro předplatitele Pařátu ještě lepší. Přejděte ZDE a vybírejte. V neposlední řadě se šéfredaktor Pařátu nedávno rozpovídal pro web Ostravan.cz Rozhovor čtěte ZDE. Děkujeme za váš čas, zájem a přízeň. PAŘÁT KONTAKTY: https://www.facebook.com/ParatMagazine https://paratmagazine.com/ Tlačová správa...

Čítaj ďalej
Retro – Onslaught – Sounds of Violence – AFM Records, 2011
jan30

Retro – Onslaught – Sounds of Violence – AFM Records, 2011

Zverejnené v jan 30, 2021

Tento rok si budeme v tejto malej rubrike pripomínať albumy, ktoré sa v tom ktorom príslušnom mesiaci dožívajú guľatého výročia. Budem sa snažiť minimálne raz do mesiaca v týchto spomienkach motať, aj keď mi je jasné, že ak by som chcel pripomenúť všetky albumy, ktoré si tento rok pripíšu na svoj chrbát ďalší krížik, tak by som asi ani nič iné nerobil. Dnes som siahol po kapele, ktorá je síce legendou, ale príde mi, že mimo okruhu svojich fans sa im až tak veľa pozornosti nedostáva – Onslaught. Onslaught vznikli začiatkom osemdesiatych rokov v Bristole. Od tých čias nezostal v zostave kameň na kameni a jediný kto pamätá pradávne časy je gitarista Nigel Rockett. Pradávne časy spomínam preto, že v ranných dobách mali ešte ďaleko k thrash metalu, pod akým ich poznáme dnes. V demo etape kariéry ich to tiahlo skôr k hardcore/punku (ale nie je to výnimka, stačí pozrieť napr. na Napalm Death). Zlom prišiel až niekedy okolo debutu Power from Hell (1985). Tu síce thrash ako taký už bol, ale povedal by som, že Onslaught si vcelku šnupli z lajny nazývanej Venom. O rok neskôr album The Force už bol echt ponorený do thrash metalu a skladby ako Let There Be Death, alebo Metal Forces sa natrvalo usídlili v playliste. Najmä sa tu ale predviedol spevák Sy Keeler, ktorého si asi väčšina ľudí predstaví ako človeka stojaceho za mikrofónom pri mene Onslaught. Rok 1989 bol v znamení tretieho albumu In Search of Sanity. Tento album v podstate nie je zlý, ale nesála z neho taká nasratosť ako z predchádzajúcich nahrávok a najmä si post vokalistu zobral na seba opäť niekto iný. Bol ním Steve Grimmett (ex-Grim Reaper…). Ja mám tohto chlapíka rád a aj ho vcelku obdivujem, ale jeho čistý hlas sa do Onslaught nehodil. Proste ako by ste zavreli do uzavretej miestnosti Onslaught a povedzme Armored Saint a cez kľúčovú dierku by ste sledovali, či sa začnú páriť. Potomok síce na svet prišiel, ale že by oplýval nejakými super vlastnosťami, to povedať nemožno. Je tu niekoľko dobrých skladieb (napr. Shellshock), ale aj pre mňa úplne nezmyselný cover od AC/DC Let There Be Rock. V spojitosti s týmto albumom sa mi ale vybaví najmä dlhokááánska Welcome to Dying, ktorá by si ale asi skôr našla obľubu u fanúšikov, ktorí mali vo svojej garderóbe fény a tony laku. Takže thrash metalisti od vrchu po spodok v nábojnicových pásoch iba mohli prevracať očami. Netrvalo veľmi dlho a kapela sa rozpadla. Návrat prišiel až v roku 2004 a o tri rok na to sa diskografia rozrástla o nové meno – Killing Peace. Album to bol fajn a kapela sa vrátila...

Čítaj ďalej
Recenzia – Pagan Spirit – The Record Of The Returning Race – 2020
jan28

Recenzia – Pagan Spirit – The Record Of The Returning Race – 2020

Zverejnené v jan 28, 2021

O Pagan Spirit nebolo počuť veľmi dlho, aspoň čo sa týka nových nahrávok. Aj vďaka tomu som bol veľmi prekvapený, keď minulý rok na ich konte pribudol radový album. To som ešte netušil, že to nebolo prekvapenie posledné a asi ani najväčšie. Album The Record Of The Returning Race vyšiel v relatívnej tichosti (zatiaľ len) v digitálnej forme. Bol nahraný v zostave Slavomír Ihnačák (gitara, basa, vokál), Marcel Gábor (bicie), Jan Petris (gitara), plus vokál Maroš Samončík a Oskár Blahušiak. Už pohľad na samotný obal napovie, že sa veci zmenili. A prvé tóny to jednoznačne potvrdia. Kormidlo smerovania sa razantným spôsobom otočilo k death metalu, aj keď black metalové vody sú stále na dohľad a zachovávajú si aspoň čiastočnú dôležitosť. Úvodná Descend Into The Abyss Of Time je temný death metal ako vyšitý, v ďalších skladbách sa black metalové elementy zvýraznia, ale ostane to maximálne na úrovni death/blacku a la Belphegor, osobne vplyv čierneho žánru vnímam skôr na úrovni pocitov a celkovej atmosféry. Výrazne sú využité možnosti až troch vokálov, štýlovo výrazne odlišných, prechádzajúcich od hlbokého smrtiaceho chropotu, cez blackový priškrtený až po teatrálnejšie polohy. Vďaka tomu naberá materiál na pestrosti a zvýrazní sa atmosféra jednotlivých skladieb. Asi najviac som si užíval gitary, vďaka veľmi prirodzenému nazvučeniu pôsobia tak, ako keby gitaristi sedeli priamo pred vami a skladby prehrávali. Lahôdkové riffy sú výrazné, motív sa rozvinie, pekne si ho užijete a až potom sa ide ďalej, bez zbytočného ponáhľania. Pôsobí to na mňa nezvyčajne pohodovým dojmom, či práve počúvate blackové tremolo, parádny heavy riff, monumentálne Nile-pasáže alebo skvelé sóla. Rytmika nie je príliš zložitá, ale spoľahlivo si plní svoju úlohu. V niektorých momentoch dôjde aj na výraznejšie zapojenie basgitary, napríklad na prvé počutie nenápadný vysoký ton v štvrtej Those Who Have To Caused Babel sprevádzajúci gitaru, ktorý tam neuveriteľne sedí, alebo dokonca basové sólo v šiestej titulnej The Record Of The Returning Race. The Record Of The Returning Race by Pagan Spirit Veľmi dôležitou stránkou nahrávky je temná, niekedy tajomná a majestátna atmosféra. Pagan Spirit vedia, kedy treba spomaliť, nasadiť valivejšie tempo alebo náladovú pasáž v priebehu skladby. Nehrozí to, že poslucháča zadupe jednotvárnym tempom a monolitickou ťažobou. Ako sama kapela hovorí, skladby fungujú dobre jednotlivo, ale aj ako celok, samostatné hudobné príbehy sa prepájajú do logického celku. Kapitolou samou osebe je skvelý zvuk, ktorý je čistý, ale nie umelohmotný, a pôsobí veľmi živo, ten pocit, že kapela hrá priamo pri vás je hmatateľný. Martin Barla je istota a nahrávky, ktoré prejdú jeho rukami mám naozaj rád. Žiaľ, v čase vydania som album nezaregistroval, tak sa k nemu dostávam až teraz, pretože si to jednoznačne zaslúži. Pagan Spirit sa...

Čítaj ďalej
Jamming with the Devil s klipom k 7 Years In Making
jan27

Jamming with the Devil s klipom k 7 Years In Making

Zverejnené v jan 27, 2021

Čo sa týka nejakých tipov a rôznych promo aktivít pre kapely, tak väčšinou zabŕdam do osieho hniezda plného death metalu a grindu. Dnes však urobím výnimku a predkladám kapelu menom Jamming with the Devil zo Žiliny, ktorá svojou tvorbou spadá niekde do škatuľky post hardcore a nejakých podobných odnoží moderny. Kapela nedávno zverejnila klip. Na tom by samozrejme nebolo nič mimoriadne, pre kapely bežná forma propagácie. Ale tento klip má svoju výnimočnosť. Nesie meno 7 Years In Making a už podľa tohto mena tí bystrejší z vás pochopili, že je takou časozbernou schránkou. V rôznych prestrihoch tu uvidíte zábery z koncertov, skúšobne a tak podobne, v časovom rozsahu siedmych rokov. A treba ešte poznamenať, že tento singel je predzvesťou pripravovaného EP Broken Past. Takže držte oči a uši na stopkách. Zostava: Tomáš Ferenc – spev, gitara Tomáš Medvedík – gitara, spev Anton Kuric – basgitara Martin Mikolaj – bicie...

Čítaj ďalej