Recenzia – Ejakulujíci Kokos – Triggerfish – Bizarre Leprous Production – 2020
Písal sa rok 2017 a v Bratislave sa po zime zobúdzal koncertný život. Jednému chalanovi napadlo, že urobí koncert v zapadnutej krčme na okraji Bratislavy, v Srdiečku. Tu som sa po prvýkrát stretla s pojmom Ejakulující Kokos. V ten večer som sa na niektorých skladbách fakt dobre zabavila a hlavne mi hneď zostal v pamäti názov a výzor kapely. Tak ako sa vám pri pojme Gutalax vynoria hneď záchodové kefy, chlapíci v igelitových ochranných oblekoch s okuliarmi atď….pri Ejakulujícím Kokose sa mi vybaví automaticky župan, okuliare, chalani v havajských košeliach a na krku umelé kvetiny. Túto stránku si z marketingového hľadiska či už schválne, alebo neschválne vymysleli chalani naozaj šalamúnsky.
Tak prešlo pár rokov a Ejakulující Kokos sa odhodlal k vypusteniu svojho prvého albumu. Už niekedy v januári, vo februári (pre českých kolegov leden, únor) dorazili ku mne prvé správy, že sa im podarilo dostať sa pod známu českú značku Bizarre Leprous, no a potom prišiel Covid-19. To samozrejme nie je výhovorka, prečo som s recenziou tejto už ani nie novinky otálala. Skrátka, teraz, keď je zas všetko utlmené je tá pravá chvíla, aby sme si pripomenuli aspoň v spomienkách letné festivaly a leto, pretože tie kokosy a havajské košele mi leto skrátka evokuujú.
Album sa dá vypočuť na takmer všetkých online platformách (Bandcamp, Youtube, Spotify), ale je dostupný aj fyzicky. Ja som si počkala na fyzickú verziu, pretože predsa len uprednostňujem, keď si môžem dať do prehrávača strieborný kotúčik, pozrieť si booklet atď. V prípade Triggerfish sa bookletom moc nepokocháte, pretože ho tvorí cover, v strede je fotka súčasnej zostavy a na zadnej strane je poďakovanie, kokosová demolačná čata, aj kontakt. Keďže v skladbách sa veľa slov nevyskytuje, bolo by naozaj zbytočné dávať tých pár viet do bookletu. Len v krátkosti ku grafike, ktorú musím pochváliť, pretože korešponduje s názvom albumu a páči sa mi aj v zásade veľmi decentné farebné spektrum. Menej je niekedy viac a v jednoduchosti je krása, čo v prípade tohto coveru sedí.
Ejakulující Kokos tvoria štyri články, vokál, bass gitara, gitara a bicie. Na debute nájdete desať skladieb, ktoré sa všetky pohybujú v rozmedzi dvoch minút, okrem úvodného intra, skladby s názvom „Terror v Honolulu“. Album utečie ako letná prehánka na Havaji, do 20 minút. Otyn a jeho štúdio dokáže čarovať. Chalanom na ich debutovom albume vytvoril výborný zvuk, ktorý ideálne sedí k štýlu hudby, ktorý prezentujú. Ten by som súhrnne nazvala ako gore grindcore s prvkami HC/punku. Mne osobne vadia len trochu umelo pôsobiace bicie a miestami podľa môjho názoru trochu vytŕčajúce nad ostatné nástroje. Asi to však bude len otázka vkusu. Čo niekomu môže prekážať (tiež je asi otázka vkusu), je bass gitara, ktorá v niektorých skladbách vyslovene vyniká. Ja osobne takto výraznú bass gitaru preferujem a vyhovuje mi na nahrávke aj zvukovo. Príkladom môže byť napríklad skladba „Hawai Dance for the Aids“, kde má bass gitara zo začiatku hlavné slovo a potom ustupuje spevu a gitare. Spev by ste možno čakali vyslovene kanál, no musím vás sklamať. Strieda sa vysoký škrek s hlbším gutturalom a takáto rôznorodosť je u mňa viac ako vítaná. Väčšina skladieb sa drží v stredných tempách, ktoré zvyknú gradovať do rýchlych klepačiek. Príkladom takto gradujúcej sklaby by mohla byť napr. skladba Dirty PxSs Clitoris, alebo aj záverečná Anan(ass) Ananus, však na záver by sa aj patrilo.
Kokosáci si zvolili za svoju vlajkovú skladbu „Mangozážeh“ a myslím si, že vedeli prečo. Spolu s „Triggerfish“ sú to asi najväčšie hitovky z debutu. Chytlavé, skákavé, na živé koncertovanie ako stvorené. Pri prvom vypočutí som bola trochu zaskočená skladbou „Dicktator“, ktorá začína rapom. Avšak buďte bez obáv, ani kapelu to moc nebavilo a tak sa do pol minúty vraciame späť do do gore-grindcore nôty. Ku klasike modernejšieho gore-grindového žánru patria aspoň podľa môjho názoru Anan(ass) Ananus a Coconut Bukkake. Práve prvá zmienená uzatvára celý album.
Ejakulující Kokos neprinášajú nič prevratne nové po hudobnej stránke, ale prinášajú 20 minút zábavy a kvalitne nahratého materiálu, s ktorým sa vyhrali po zvukovej stránke. Ako ďalšie plus hodnotím aj celkom vtipné názvy skladieb, ktoré sa vám zaryjú dobre do pamäti. Ak teda obľubujete gore grind, tanečné tuca-tuca grind-core riffy, krátke skladby, pri ktorých netreba až tak rozjímať, určite vám tento album odporúčam. Väčšina skladieb je svižná a chytlavá. Zároveň dávam do pozornosti aj živé vystúpenia týchto pánov, ktoré vás nikdy nenechajú len tak sedieť.
Hodnotenie 8/10
https://www.facebook.com/ejkokos/
http://bandzone.cz/kokos
