Kým nás Smrť nespojí: 6. časť – Nová krv v starých žilách – Nastupujúca death metalová generácia

Nočná búrka mučí sluch rámusom hromov. Hustý lejak doslova rozpleptáva rokmi zanedbávanú komunikáciu. Práve po nej dorazilo auto, ktoré zastalo pri ošarpanej budove, ktorej sa v oknách ale mihá svetlo. Z auta vystupujú postavy odeté v dlhých plášťoch a ich tváre zakrývajú do čela zarazené kapucne. Zo zadných dverí vyťahujú vrecia a ich ruky sa sfarbujú do červena. Ani prudký dážď im nedokáže z rúk zmyť krv. Vrecia sú plné infúznych vakov s najcennejšou tekutinou . S vrzgotom sa otvárajú staré dvere a dvojica tajomných postáv nesie vrecia do vnútra. Hneď, ako prekročia prah, ťažké železné dvere s rachotom opäť ukryjú desivé tajomstvá za múrmi budovy. Vo vnútri čaká laboratórium ako z románu od Marry Shelleyovej. Vo vnútri jednej obrovskej kade pláva v nejakom roztoku čosi, čo pripomína cievnu sústavu plus mozog a oči. Postavy v plášťoch priniesli vrecia a dávajú ich na miesto na ktorom, podľa zaschnutej krvi, už nejedno spočinulo. Nervózne sa odoberajú pomaly preč. V momente, ako odídu, sa spoza tieňa regálov začne sunúť niečo ponášajúce sa na človeka. Pohybom si to namieri k vreciam s krvou. Pohyb je malátny, ťahá za sebou jednu nohu a z očí je ľahko čitateľná bolesť miešajúca sa so šialenstvom. Začne rozbaľovať vrecia a krv dostávať do infúzií, ktoré sú napojené na podivnosť v kadi. V momente, ako sa krv dostane do ciev toho monštra, začne sa hýbať. Podivný doktor dostane cez takmer zrastené pery ťažko zrozumiteľné slová: „Ono žije!“ V návale radosti si nevšimne, že zakopol do stojana, na ktorom je nádrž uložená. Tá sa rozkývala a bolo už iba počuť, ako sa s nárazom na zem roztrieštila na stovky častí. Tvor, ktorý bol v nej uväznený, sa začal trepať ako ryba na suchu, ale dve oči nesúmerne rozložené pomedzi črepy začali sledovať, kam sa podel doktor. Ten sa v nemom úžase a strachu schoval do rohu miestnosti ako ranené zviera. Bytosť si ho už vyhliadla svojimi krvilačnými očami a prisala sa na neho ako medúza na svoju obeť. Stačilo iba málo. Dostať novú krv do starých žíl.

Tak tak. Do toho starého tela death metalového organizmu treba pravidelne dopĺňať životodarnú tekutinu. Tým myslím nové kapely. Našťastie toto telo je stále udržiavané pri živote a infúzie ho nenechajú zbaviť vitality. Ja prežívam vždy taký malý ohňostroj radosti, keď sa mi dostane do uší správa o nejakej mladej kapele, ktorá srší aktivitou. Ale má to tak aj mojich sedem statočných? Pátrajú aj oni stále po novej muzike? Sú mladé kapely, ktoré ich oslovujú?

Roman Regina (Typhoid): Veľa vecí, nemám zábranu pustiť si goregrind, slam, technický metal. Jediné, čo nepočúvam, je deathcore, aj keď sú aj tam kvalitné bandy, ktoré stoja za vypočutie. Len black metal nepočúvam vôbec. Je veľa mladých novších kapiel, ktoré si rád pustím. Každý rok prichádzajú nové a nové bandy teenagerov, ktorí hrajú dokonale rýchlo a presne. Ale častokrát aj sterilne. Ale je aj veľa kapiel, ktoré sú výborné. Som rád, že po útlme metalu okolo roku 2000, teraz celá planéta žije metalom. Asi tretina z toho sú nepochopiteľné marketingom vyhnané somariny, ale tá väčšina stojí za to.

Martin Lukáč (Nomenmortis): No, mladej krvi je pomenej. My, čo sme to začali, sme už starí chlapi, cynickí, už sme všetko počuli aj videli. Do kolien nechodíme, hádam aj, aby sme si ich nedokaličili :-D Mladá generácia nevyrastá, väčšinou má iné záujmy, nie hudbu. Keď vonku natrafím napr. na BDM, ktorý ma zaujme, nakoniec sú to aj tak skoro rovesníci. Aktuálne drvia noví Devangelic, Wormhole, Tomb Mold, Kill Everything je 2018, ale to si dávam často. Internal Bleeding pre 30 ľudí v KE bol jeden z najlepších koncertov, aké som kedy zažil. Iste, žiadni mladíci Ešteže som si spomenul, Baalsebub, The Heretics Fork, Torture Droid, Embodied Torment, Excoriation. A kolumbijská scéna, tam si možno obľúbiť nejednu nepríčetnú kapelu. Potom z takých technickejších alebo atmo vecí Fractal Universe, Virvum, Xoth, našťastie ešte stále má zmysel sa v tom občas pohrabať. V poslednom čase vie zaujímavé vzorky nachystať Monika na svoje kompilačky, ak tu má niekto prehľad, tak ona. O nejakých mladých slovenských deathmetalových kapelách si väčšinou pamätám to, že v 6-minútovej skladbe mali nápady na dve minúty alebo že to, čo hrajú, by ako-tak zasvietilo okolo roku 1996. To sa pritom nepovažujem za prísneho „modernistu“, aj keď som sa už bavil aj na nejakých deathcoroch a fakt to nebolelo. Brute, to ma baví maximálne. Števo je mladík skoro ako ja :-D Suburban Terrorist, to je vždy tutovka. Disconsolate sľubne začali, mohli by sa pozbierať, ale celkovo je problém, že nie sú bubeníci. Ceremony Of Silence, aspoň oni sú nová krv a zadarilo sa im monumentálne. Húdli si tak potichu a zo dňa na deň prekvapili. Willowtip je už taký štempeľ, že nie si dvanásty do tucta.

Roman Halmo (Craniotomy): Zo slovenských The Infinite Within bola presne ona.. Mrzí ma, že je momentálne neaktívna i keď dvaja členovia založili kapelu Realms of Chaos, ktorá je tiež na veľmi vyspelej úrovni komponovania. Zo zahraničia je toho viac. Hlavne v tých modernejších brutal core alebo slam štýloch ako napriklad Humanitys Last Breath,Within Destruction, Mental Cruelty, Distant, Analepsy, Extermination Dismemberement či Hurakan. Posledných menovaných mimochodom uvídime aj toto leto na Flesh Party Open Air v Seredi (odpovede na moje otázky som zbieral začiatkom roka, kedy ešte nikto nemohol vedieť, čo za situácia nás postihne… pozn. red.).

Anton „Lepra“ Varga (Abortion): Už dlhšiu dobu nič. Ako nahrávky sa objavujú stále skvelé a zaujímavé. Ale jedna vec je nahrať dobrý materiál a druhá vec je podať ho zaujímavo aj naživo. Kapelu, ktorá by mala obe tieto veci v sebe, som už dlhšie nestretol. Je to ťažké, lebo už všetko sa točí dookola a ide len o to, kto a ako tie ingrediencie zmieša.

Roman „Elevo“ Laššo (Dehydrated, ex-Depresy): Ale áno. Acid Force z Banskej Bystrice. Dobrý nadupaný thrash! Super vystúpenie na pódiu, energia, pecka. Z temných oldskullov Necroheresy a celá kopa mladých kapiel, ktoré vyšli pod SMA. Som rád za každú metalovú kapelu, či už hrá death, thrash, heavy, black… hlavne nech to robia preto, že ich to baví a nech vydržia. METAL FOREVER!

Martinus Sukhoi (Realms of Chaos, Dementor, ex-The Infinite Within…): Ťažko povedať. Keďže sám niesom až taký pamätník, vždy som skôr inklinoval k sledovaniu tých starších kapiel. Momentálne mám toho času obmedzene a nestíham sledovať ani najnovšie albumy „starých klasík“, keďže sa dosť intenzívne venujem Realms Of Chaos. Bola však jedna americká sebranka „Condemn The Infected“, viem, že to boli mladší chalani, možno v mojom veku. Ich album ma rozsekal. Škoda, že som odvtedy o nich už viac nepočul.

René Blahušiak (ex-Dementor): Death metal už moc nesledujem. Ohľadne nových kapiel nemám moc prehľad. Skôr mi v hlave rezonujú staršie značky ako Suffocation, Morbid Angel, Vader, Hate, Behemoth. Ak za death metal považujeme aj In Flames, Children of Bodom, Soilwork alebo Wintersun, tak tieto počúvam stále veľmi rád. Z extrémnejších žánrov preferujem modernejšie kapely ako As I Lay Dying, Motionless In White alebo Eskimo Callboy. Toto je naozaj kvalitná vec, som si povedal, keď som počul posledný album od In Flames – I, the mask. Prekvapili ma, s akou silnou nahrávkou dokázali vyjsť von po toľkých rokoch. Podľa mňa prekonali hudobne všetko, čo natočili predtým.


Poslednú časť začneme na východe. V Košiciach v roku 2011 postavili základy kapely All the Fury gitarista Lukáš a bubeník Tomáš, silne ovplyvnení melodickým švédskym death metalom ála In Flames, Dark Tranquility… Kapelu doplnili ďalší gitarista Ľubomír a basák Marek, ktorí priniesli do kapely nové nápady a začalo sa tvoriť. V roku 2015 bol posledným dielom do skladačky spevák Tomáš a o zhruba rok a pol prišiel prvý koncert kapely. V roku 2018 prišlo to, čo býva obyčajne veľkým dňom v histórii každej kapely – prvý album. V júli toho roku otvoril svet svoju náruč, do ktorej All the Fury vložili nahrávku menom Over the Line of Meridian.

Dnes dám veľký priestor kolegom a ich pohľadom na niektoré albumy. Tu je recenzia na zatiaľ jediný album od All the Fury od Mrtvolky: https://metalexpress.sk/2019/02/recenzia-all-the-fury-over-the-line-of-meridian-2018-samovydanie/

Facebookhttps://www.facebook.com/atf.metal/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=eHwVkjCG5c8


Na východe sa chvíľku zdržíme. Nasledujúcich zopár riadkov bude o kapele, ktorá sa tak nejako potichu stiahla zo scény a zatiaľ v tom tichu aj zostáva. Alma Persona vznikla v Stropkove v roku 2009. Kapelou sa premleli hudobníci, ktorých životopisy zdobia odseky s názvami kapiel ako Brute, Stabbed alebo Grassity. V roku 2011 nahrali demo pomenované The Beginning of Damnation a toho istého roku prišiel aj oficiálny album toho istého mena. Nasledovala taká tá klasika, kedy sa kapela motala od koncertu ku koncertu a podobne. Veľkou ranou pre kapelu bolo, keď v roku 2015 kapelu zomrel bubeník Roxy. Prišiel síce nový bubeník Matúš, ale napriek tomu v roku v 2016 bol festival Ynfest posledným koncertom v histórii kapely. Zakladanie rodín, práca a tieto veci, tak zavesili krk kapely na oprátku. Aj keď možno sa niekedy dočkáme oživenia, pretože tu znie staré známe – nikdy nehovor nikdy.

Facebookhttps://www.facebook.com/AlmaPersonaOFFICIAL/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=00t7eOPmtxU


 

Tiež si hovoríte, ako ten čas letí? Mne to tak príde, keď si spomeniem, ako mi Koník zo Support Underground dával pred tromi rokmi debutový album Infected Minds na recenziu. Ako by to bolo niekedy minulý týždeň. V tom čase som hovoril o jednom z najlepších albumov roka a za tým si stojím aj po tej dobe. Idea založiť Bloody Redemption sa zrodila v hlavách Martina a Jozefa (Pseudosapiens, Pyopoesy…) niekedy v roku 2011, kedy postupne začali tvoriť základy neskorších skladieb. Neskôr sa do kapely pridal bubeník Dumi. Ako posledný pribudol basák Maňo (Deposited Flesh, Guzzle Booze, Marturos) a kapela ohlásila plný stav. V roku 2017 tak prišiel už spomínaný album Infected Minds, na ktorom sú cítiť vplyvy kapiel zo zlatej éry žánru ako Death, Autopsy, alebo Brutality a niekde v skúšobni sa už rodí embryo jeho nasledovníka.

Keď už som spomínal, že som dostal Infected Minds na recenziu, tak by bolo blbé si ju nepripomenúť: https://metalexpress.sk/2017/09/bloody-redemption-infected-minds-support-underground-2017/

Facebookhttps://www.facebook.com/bloodyredemptionRA/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=xUZ3m6cMsuk


V epizóde venovanej grindu som ako poslednú kapelu menoval bandu Swrab. Za ňou stojí postava Janeka Lovasa (nedávno rozbehol aj takú svoju malú poctu legendárnym Mortician, o tom o pár riadkov nižšie). No a pretože on má tiež tých kapiel ako Henrich VIII. manželiek, spomeňme ďalšie, v old schoole zakvačené meno Bloodcut. Bloodcut sa vydriapali na svet v roku 2015. O rok neskôr zažehlo pahrebu ich diskografie EP Remains of the Deceased. V roku 2017 (podobne ako u ich kolegov z Revúcej – Bloody Redemption) nasledoval právoplatný debut The Old Cemetery Stories. Po ňom, niekedy v roku 2018 sa kapela uložila k odpočinku. Po zhruba pol roku Janek opäť kapelu oživil, hľadal hudobníkov, ale zrejme nikoho nenašiel a doteraz sa jedná vlastne o sólo projekt. Na jar minulého roka tak ešte sám zbuchol demo Embalmed Alive a aktuálne to vyzerá, že svoju pozornosť smeruje inam.

Opäť Mrtvolkine slová: https://metalexpress.sk/2017/07/recenzia-bloodcut-the-old-cemetery-stories-support-underground-2017/

Facebookhttps://www.facebook.com/Bloodcut/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=bnWN-mKxTAs


V dnešnej časti sa venujem mladým kapelám. Čo ale neznamená, že výčet dnešných hudobných spolkov budú tvoriť iba spoliaci pokrytí akné. Možno to slovné spojenie mladé kapely nie je na mieste. Skôr by sa patrilo povedať kapely nie tak zaužívané na scéne. Ale to je už iba slovíčkarenie. Koncom roku 2017 sa ku mne nejako dostalo meno Constans Compromissum. Kapela však vznikla už zhruba nejaké dva roky predtým. O nejaký čas neskôr im na značke Support Underground vyšiel debut I´ll Break You, na ktorom tak nejako pokračujú v odkaze death metalu deväťdesiatych rokov, čo je aj celkom pochopiteľné, pretože niektorí členovia mali čo to odohrané aj napríklad s Thalarion.

Do tretice Mrtvolka a jej: https://metalexpress.sk/2018/08/recenzia-constans-compromissum-ill-break-you-support-undergroud-2018/

Facebookhttps://www.facebook.com/Constans-Compromissum-1917304478482345/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=cVUjnuBn24U


Teraz si spomenieme jednu relatívne mladšiu kapelu. Relatívne preto, že mne stále prídu ako mladá kapela. A ak som dobre pochopil, tak už sú tiež uložení mimo aktivitu. Disconsolate teda vznikli v roku 2008, kde sa sústredili členovia Contempt a postupom času sa z projektu pretransformovali do podoby regulérnej kapely. Kapela, žiaľ, dokázala vyprodukovať iba jeden album – Behind the Door of Perception z roku 2011. Album sa už nejaký čas nedal zohnať a v roku 2016 vyšla u malého, ale veľmi aktívneho českého vydavateľstva Support Underground jeho reedícia.

Ďalšia recenzia od šéfovej: https://metalexpress.sk/2017/03/disconsolate-recenzia-behind-the-doors-of-perception-support-underground-2016/

Facebookhttps://www.facebook.com/Disconsolate.sk/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=q4S0lvgwmck


Opäť kapela, ktorá je na scéne vcelku dlho, ale kvôli personálnym rošádam a veciam tomu podobným majú na svojom konte iba jeden album. Z Košíc sa presúvame na opačný koniec, do hlavného mesta, a zamierime do skúšobne kapely Frozen Blood. Frozen Blood vznikli už niekedy v roku 2005 (predtým ešte fungovali aj pod inými názvami). Vlastne dôvod, prečo ich radím do tejto časti je to, že postupom času sa posledný pôvodný člen Pavol Hiadlovský obklopil ešte mladšími členmi. Po rokoch skladania kapely, ako zabudnutej Rubikovej kocky, vznikol v roku 2018 konečne debutový rovnomenný album Frozen Blood. Snáď na jeho nasledovníka nebude treba toľkých rokov a zmien členov. Zostáva nám iba čakať a dúfať.

Aby som nezostal s recenziami pozadu: https://metalexpress.sk/2018/12/frozen-blood-frozen-blood-slovak-metal-army-2018/

Facebookhttps://www.facebook.com/FrozenBloodBand/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=8ltQheEOF1w


Niekedy v plodných deväťdesiatych rokoch pôsobila kapela Desolate, ktorá sa chvíľu po začiatku nového milénia rozpadla. Tým sa opäť dostávam k tomu, že v tejto dnešnej časti to môže byť o nových menách scény, za ktorými ale môžu stáť už chlapi, ktorí majú čo to odkrútené. Okolo roku 2012 začali padať slová o tom, že by nebolo zlé sa chopiť nástrojov a sformovať nejakú kapelu. V roku 2019 sa vyhrabali ako krt spod zeme, dali si meno Inprobus a oživujú lásku hudbe, ktorá by sa síce dala schovať do škatuľky old school, pretože death metal si tu ovíja okolo seba thrashového hada, ale také určité nepatrné percento patrí aj moderne. Ich demo Retribution vyšlo nedávno pod značkou Immortal Souls Productions.

Facebookhttps://www.facebook.com/inprobusSVK/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=SZy-bwLaaqg


 


Medzi príjemné hobby kolegyne Mrtvolky patrí vyhľadávanie mladých kapiel. Za túto jednu jej fakt ďakujem. Lámal som si hlavu, kam túto kapelu zaradiť, pretože by sa vynímala aj v predchádzajúcich dvoch častiach. Pri názve tejto kapely sa mi akosi vynárajú spomienky zo siedmej triedy základnej školy, keď som z tejto témy odpovedal na prírodopise. Kapelu Menzes vážne považujem za jeden z objavov minulého roka. Hrajú vlastne celkom jednoduchý agresívny grindcore so silným vplyvom punku. Vonku majú na svoje náklady vydaný album Vražda, na ktorom vás táto trojica presvedčí, v podobe ôsmich skladieb, ako sa hrá grind v Moldave nad Bodvou.

Facebookhttps://www.facebook.com/menzes.official/?ref=br_rs

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=Vz07S8Pq_Gs


Páči sa mi, aká je táto časť štýlovo pestrá. Aj keď mňa zrovna hudobná forma nasledujúcej kapely veľmi neoslovuje. Ale zase spomenutí si tu zaslúžia byť. Už sme tu mali old school, krížencov death a black metalu, pribudnú aj technické veci alebo slam. Ale melodický prog death s nádychom melanchólie, na štýl Opeth sme tu ešte nemali. A asi ani mať nebudeme, pretože niečo takéto hrá v podstate iba jedna kapela na Slovensku. Správne, Morna. Na hudobnú scénu vtrhli v roku 2010 a odvtedy vydali tri oceňované albumy (ten posledný Setient Cultist na konci minulého roka, za ktorý si aj odniesli sošku Radio Head Awards). Cez Wacken Metal Battle sa prepracovali aj na tento legendárny nemecký festival a zaradili sa k hŕstke slovenských kapiel, ktorým sa tam podarilo okúsiť pódium.

Facebookhttps://www.facebook.com/Mornaband/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=3fQUb3M_0HQ


Vráťte sa do histórie a skúste sa rozpamätať, aké pocity ste zažívali, keď ste po prvýkrát počuli erbovné albumy Hacked Up for Barbecue alebo Chainsaw Dismemberment od Mortician. Tú zvieraciu brutalitu, morbídnosť, intrá z hororov a puch rozkladajúcich sa mršín. Tak nejako to bolo u mňa. Nejako tak to zrejme cítil aj Janek (Bloodcut, Swrab), pretože sa rozhodol sformovať projekt Necrotomb, ktorý vzdáva hold tomu, čo vytvorila dvojica Will Rahmer a Roger J. Beaujard. Práve v týchto dňoch vychádza u Immortal Souls Productions prvá a dúfam nie posledná nahrávka tejto surovej mlátičky s ôsmimi skladbami. Táto vec vychádza ako splitko s bandou Constipation. Tak si povedzme aj niečo o nich. Kde bolo, tam bolo, urobil si niekedy koncom minulého tisícročia Dodi z Perversity taký malý milý grindový projekt, pretože niektoré nápady sa proste do Perversity nehodili. Dvadsať rokov okolo toho bolo ticho a niekedy minulý rok si Dodi okolo seba postavil Lukáša (Iria) a Fetusa (Perversity) a spolu privodili na svet jedenásť skladieb, ktoré v sebe skrývajú aj vtip, či nadhľad.

 

Necrotomb Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=lxJeRcFWERw

Constipation Facebookhttps://www.facebook.com/constipationband

Constipation Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=pDWUGq8PDCU


Určite aj vy máte vo svojich zoznamoch kapely, o ktorých viete tak nejako z počutia a potom ich vidíte niekde naživo a poviete si, že je to fakt niečo dobré. Ja som si to takto povedal jedného chladného februárového večera v Poprade. Tam vlastne ani nemali vystúpiť, ale nakoniec to je dobre, pretože by som sa k nim asi nedostal, resp. by mi to trvalo zase dlho. Reč je o Plastery. Mám rád kapely, ktoré sa netvária vážnejšie ako pohrebný sprievod a dokážu si spraviť srandu sami zo seba. Stačí pozrieť na Facebook kapely a bude vám to jasné. No ale k hudbe samotnej. Doteraz sa kapela zapísala do análov nesmrteľnosti iba na jednom EP z roku 2016 From a Dark Grave…, ktorý ale asi toho vtipu na prvý pohľad veľa nepripúšťa. Teda pokiaľ neholdujete tomu čiernemu. Ale kapela sa drží svojho death metalu, miestami osvieženého technickejším korením.

Facebookhttps://www.facebook.com/plasteryzv/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=bME8HEjtqs4


Dáme si rýchly kvíz. Rok 1989 a druhý album Bolt Thrower? Meno, rýchlo, nemám čas. Nasledujúca kapela si nebrala starých britských vojnových psov za vzor ani po hudobnej stránke a ani sa (podľa ich slov) neinšpirovala pri názve kapely. Ale ten názov je aj tak podozrivo podobný. Realms of Chaos vznikli v roku 2016, kedy popraskala zostava technikov The Infinite Within (o nich o pár riadkov nižšie) ako koža na spálených pleciach v júli. Zo spomínanej kapely zostala dvojica Martinus (spev, gitara) a Koľak (bicie), ktorých doplnili gitarista Jakub (ex-Gazdasgrind) a minulý rok konečne aj basgitarista Ondrej (Dementor). Technika, ktorou sa pýšili The Infinite Within, zostala (aj keď sa netlačí až tak na pílu, predsa len The Infinite Within boli o šialenostiach ála Origin), ale pridala sa k nej aj temnota, atmosféra a hutnosť starých Morbid Angel. V roku 2017 sa medzi hlukuchtivý ľud rozhodilo aj podarené promo CD (som rád, že jedno mám tiež doma). Rok s dvomi dvadsiatkami sa nesie v znamení vydania debutu The Seed, ktorý mi, dúfam, urobí už v blízkej dobe frontálnu lobotómiu.

Facebookhttps://www.facebook.com/RealmsOfChaosSVK/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=RfHbhELAfeg


Niekde v predchádzajúcich častiach je pravdepodobne zmienka o kapele Disgrace Fall (ak nie, ospravedlňujem sa, ale je toho už poriadne kvantum). Tá sa v roku 2009 rozpadla a na jej troskách vzniklo nové meno pokračujúce zhruba niekde tam, kde Disgrace Fall skončili, teda Synapse Failure. Všetko podstatné, čo sa týka diskografie tejto kapely, sa udialo minulého roka. Synapse Failure vydali svoje debutové CD Submissively Welcome Death u českého vydavateľstva Support Underground (všimli ste si, ako dnes toto vydavateľstvo často spomínam? Tu je vidieť ich značné postavenie pri vyhľadávaní talentovaných kapiel.) a nebráni im nič v tom šíriť svoju hlukovú stopu medzi metalový plebs.

S prvotinou kapely si dal rendez vous Nihilhttps://metalexpress.sk/2020/04/recenzia-synapse-failure-submissively-welcome-death-support-underground-2019/

Facebookhttps://www.facebook.com/synapsefailureofficial/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=9h2dLHIB8NE


Konečne sa dostávam ku kapele, ktorú som ja a aj mnoho iných považovalo za jednu z najtalentovanejších na slovenskej scéne. Satanžiaľ, už môžeme iba spomínať. Základ kapely The Infinite Within sa položil, keď sa Ondro a Koľak stretli na koncerte Origin v Košiciach. Postupne sa popridávali Martinus, Mišo a tesne pred nahrávaním skvelého albumu Bestial Void Inevitability na post vokalistu Jakub. Spomínaný album spôsobil v roku 2014 na domácej scéne taký menší výbuch jadrovej bomby. Kapela odohrala koncerty krížom-krážom cez Slovensko a Česko (myslím, že tam bolo aj nejaké Nemecko). V roku 2015 z kapely odišiel Jakub (pravda, v kapele sa nejako veľmi ani neohrial) a po nejakej dobe kvôli rozlietanosti a vyťaženosti členov sa kapela pomaly odobrala do archívov. Ako som spomínal vyššie, tak Martinus a Koľak teraz spolu šíria skazu pod názvom Realms of Chaos, Mišo hráva naživo s Ceremony of Silence, o Jakubovi neviem nič a Ondro prisľúbil, že ešte nepovedal posledné slovo, tak niekedy snáď ešte niečo vytvorí.

The Infinite Within

Bestial Void Inevitability

Rising Nemesis Records, 2014

Keď som si v rámci oživenia pamäte pustil tento album, doľahli na mňa príjemné pocity, ktoré sa mi metali hlavou pred tými cca šiestimi rokmi. Vlastne, teraz si ten album viem tak nejako ešte viac vychutnať, pretože mi prišiel na môj vtedajší vkus až príliš technický (čo on aj je). Neviem, či niekedy predtým (a aj potom) takúto ultra technickú paľbu brutal death metalu Slovensko vôbec zaznamenalo. Seizmické pohyby začnú hneď od prvej skladby a trasú s vami až do tej poslednej. Je tu pekne vidieť, na akých kapelách členovia kapely v tom čase dosť frčali. Ten vplyv Nile a najmä Origin je tu veľmi citeľný. Čo ale treba brať ako pochvalu. Ja, ktorý by som mal problém udržať aj rytmus Love Me Do od The Beatles, stále musím čumieť s otvorenou papuľou. Skladby, ktoré mnou prechádzajú razantnejšie ako klince Kristovou mršinou, sa skrývajú pod číslami 1, 3, 4 a 5. Teda menovite Vast Nebulated, Sculpting the Hate Coherence, Dissolve in Cosmic Wrath a Pandemic Extension. Proste celý album je neskutočne premakaný a keby nejakého šialenca náhodou napadlo pustiť si ho, povedzme, pri práci v záhrade, tak nielenže vykope všetko čo zasadil, ale prekope sa až niekam do zemského jadra.

Pohľad zvnútra (Martinus Sukhoi): Takže poďme po poradí. Začneme nahrávaním. Na nahrávanie spomínam s takými zmiešanými pocitmi. Na jednej strane to bola obrovská skúsenosť, bol to prvý album, ktorý som v živote nahrával na ostro v štúdiu. Na druhej strane si myslím, že čo sa týka prípravy sme si mohli dať viac záležať a nemuseli sme sa tak ponáhľať. Zažili sme ale aj kopec srandy a celkovo to bol príjemný zážitok. Čo sa týka hudobného materiálu. Vtedy to bol taký ošiaľ, všetci chceli hrať technicky, rýchlo a všetko. Myslím, že niekedy to bolo aj na úkor kvalitnej kompozície, nielen u nás. Niektoré veci na tom albume mi však prinášajú zimomriavky aj dnes, veľa skvelých nápadov a veľký potenciál. Sú tam aj veci, ktoré by som dnes už do hudby nedal. Bola to pre mňa vynikajúca skúsenosť a ďalší stupeň v samoštúdiu gitary. Keď sa na to pozriem spätne, tak s niektorými vecami som spokojný, ale veľa vecí by som spravil inak. Ale to tak v živote chodí, človek sa učí za jazdy a nie je možné opakovať level ako v PC hre.

Facebookhttps://www.facebook.com/TheInfiniteWithin/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=7HJAewGv9l4


Túto časť a vlastne aj celý seriál ukončíme v náručí bezmedznej brutality. Neľudský brutal death/slam na Slovensku hrajú, alebo teda skôr hrali, iba dve kapely – Craniotomy a Tracriomy. O Craniotomy si môžete prečítať v tretej časti seriálu a na Tracriomy prišiel čas práve teraz. O Tracriomy som po prvýkrát počul niekedy v roku 2014, keď mi Filip na nejakom koncerte strčil do uší slúchadlá so slovami, že toto je jeho kapela a mám si to vypočuť. V roku 2015 nahrali promo CD v zostave Filip, Kubo a Lucas. Po čase Lucas odišiel a za mikrofón sa postavil Oliver. V tejto zostave odohrali aj prvý koncert ever. Ten sa udial v roku 2017 na prvého mája v Trnave, spolu s Vulvodyniou a spol. Vyzeralo sa, že kapela začína byť poriadne našliapnutá, ale kvôli tomu, že jednotliví členovia kapely bývajú v rôznych kútoch Slovenska, sa aktivita kapely postupne utlmila. Zostalo ticho, a tak informácia o tom, že v dohľadnej dobe vyjde album, bola prekvapujúca. Ešte prekvapujúcejšia bola správa, že vokálov sa ujal šialenec z Taiwanu Larry Wang (Coprocephalic, Maggot Colony…). Album Cephalopodic Transmutual Contamination vyšiel v roku 2019 u Lord of the Sick Recordings, ktorí majú pod svojimi krídlami aj také pecky ako Devour the Unborn, Visceral Decay alebo Womb of Maggots.

Facebookhttps://www.facebook.com/Tracriomy/

Youtubehttps://www.youtube.com/watch?v=x72xck3LKtE


Tak a sme na konci. Šesť dielov je za nami a ja sa cítim celkom vyčerpaný a zároveň spokojný. Mne zostáva dúfať, že vy ste na tom podobne, seriál sa vám páčil a snáď som pomohol niektorým z vás objaviť nejaké kapely či privodiť stav nostalgie. Pri ďalšom podobnom seriáli sa snáď ešte niekedy stretneme.

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj