Keď som sa v minulom roku dozvedela, že Support Underground rozširuje svoje vydania aj na death metal, potešila som sa, že sa rozhodol ako prvú vydať dokonca slovenskú kapelu, košických Disconsolate. Petrovi alias Koníkovi (Support Underground) sa totiž podarilo oprášiť a opäť zviditeľniť debut „Behind the doors of perception“, ktorý by inak zapadol u tých šťastlivcov, ku ktorým sa prvé samo-vydanie dostalo a to by bola naozaj škoda! Album vznikol totiž už v roku 2011, no žiaľ sa nenašiel vydavateľ, ktorý by ho zastrešil. Na Bandzone si síce môžete vypočuť niekoľko skladieb, no povedzme si, nie je to ono. Tak sa ku mne na Vianoce, dokonca niečo pred mojimi narodeninami dostáva novučičké CD zaobalené v peknom šate.
Celkovo ide o 36 minút, desať skladieb, death metálu, technického, melodického, raz s poriadnymi náklepmi, inokedy v stredných tempách. Nahrávanie padlo na popradské štúdio Martina Barlu a myslím, že voľba to bola naozaj dobrá. Zvukovo ide o kvalitný, vyvážený a jasný zvuk. Všetky nástroje považujem za dostatočne vyrovnané v tom zmysle, že nezaniká napr. druhá gitara, či bass gitara. Niekomu možno príde zvuk až príliš vyčistený, sterilný. Podľa mňa by však bola škoda pri tomto type smrtiaceho kovu snažiť sa o old school verziu s drsnejším zvukom.
O booklet a grafiku sa postaral istý Deather. Titulný cover výstižne demonštruje song, ktorý dal názov celému albumu – Behind the doors of perceptions. Čo je za týmito dverami je na vlastnej predstavivosti každého z nás, aj keď isté indície tu sú. Celá grafika je ladená do čierno-hnedej farby, vo vnútri nájdete na dvojstranách vždy jedného člena kapely. Výhradu mám v tomto smere k príliš malému zvolenému fontu, ktorý sa dosť zle číta. Človek s horším zrakom ich bez okuliarov zaručene neprečíta. V strede je spoločná fotka kapely a na zadnej strane sú zobrazení všetci hudobníci aj s menami. Dvaja z nich už skupinu opustili (bicie a basa), ale našťastie ich nahradili rovnako zdatní hudobníci, Robo Kuzma za bicími (aj Infer) a Dalibor Palko na poste bassáka (žeby rodina s gitaristom :)? Áno).
Na začiatku nechýba intro, ktoré má síce pomalší rozbeh, no o to viac sa človek teší na celý začiatok samotnej hudby. Neodporúčam ho počúvať v aute, pretože v ňom sú aj zvuky sanitky. Niekoľko krát som sa tak začala obzerať, kde tá sanitka je (hehe). Skladba „The Dark Forest in My Thoughts” bola naozaj vhodne zvolená, keďže vás ihneď dostane do obrazu, s čím budete mať po celý čas dočinenia (hudobne). V tejto skladbe nájdete rôznorodosť vokálu, ku ktorému sa ešte dostanem, naskladané melódie, ktoré sú zahrané s technickou precíznosťou aj postupné gradovanie skladby, dynamika. Úvodná skladba síce nepatrí k nejakým extra rýchlym, ale má v sebe veľmi zapamätateľnú melodiku, ktorá sa vám vyslovene vryje do mozgu. 
Túto pieseň teda považujem za jednu z tých najsilnejších na albume. Hneď nasledujúca „Blind man, empty soul“ už ide v rýchlom tempe, k slovu sa dostáva výraznejšie aj basa a nechýbajú ani „gitarové pískačky“, prítomné aj v ďalších skladbách. Musím tiež spomenúť „Putrefy“ a „Entrance to decay“, ktoré mi svojou štruktúrou a niektorými gitarovými partami trochu pripomínajú neskoršiu tvorbu legendárnych „Death“. Samozrejme, nejde tu o napodobneninu, skôr by som povedala o možné ovplyvnenie touto skupinou. Ak by som mala spomenúť skladbu, ktorá ma naopak zaujala najmenej, je to paradoxne posledná „Wanderer“. Oproti ostatným, naozaj premakaným a pretechnizovaným skladbám na mňa pôsobí jednoduchšie, dokonca je jednej časti použitá „punková“ rytmika. Na záver by som očakávala možno viac lyrickú skladbu, napríklad song ktorý dal názov celému albumu -„Behind the doors of perception“. Práve vďaka skladbe Wanderer mi album príde ako keby useknutý, myslím si však, že je to len vec vkusu.
Spomenúť musím osobitne práve vokál, ktorý dodáva skupine tú správnu šťavu. Strieda sa hlboký growl a uši drásajúci scream (v dobrom slova zmysle). Pomer týchto dvoch polôh je podľa mňa akurátne namiešaný. Takáto rôznorodosť v speve sa mi naozaj páči. Zrozumiteľnosť by sa dala rozdeliť zhruba pol na pol. Niektoré slová sú nafrázované tak, že ich dokáže porozumieť aj ten, kto nemal v ruke texty. Hlavne keď sa pomocou textu snaží spevák vyjadriť celú vetu, prirodzene už dochádza k menšej zrozumiteľnosti. Výborným príkladom je napr. skladba „The deepest secrets“, kde je v refréne text – „Fall to own trap, like haunted animal“, z čoho najväčší dôraz je na slovo „like a animal“ a slovo „haunted“ zostáva menej intonované, resp. ako keby prehltnuté.
Ak si ešte stále nedokážete predstaviť ako hudba Disconsolate „vyzerá“, uvádzam niekoľko príkladov väčších svetových kapiel. Melodikou a temnou atmosférou by som ich priradila skôr ku klasikom zo švédskej death metalovej školy. Technikou a hráčskou vyzretosťou na všetkých postoch by som si dovolila prirovnanie napríklad k spomínaným Death či Necrophagist a kapely podobného štýlu. Z modernejších kapiel s podobným zvukom a melodikou mi pripomenuli asi najviac Abysmal Dawn alebo Aborted.
Album je ukážkou kvalitne odohratého a premysleného death metalu s dušou. Kto má rád pestrý melodický a technický death metal, určite si príde na svoje! Album môže podľa môjho názoru hravo konkurovať ktorejkoľvek veľkej svetovej death metalovej kapele. To je vlastne aj jedna z mála výčitiek k albumu, pretože keby som skladby už nepoznala naspamäť, hravo si Disconsolate popletiem s nejakou zahraničnou kapelou. Na to, že je to debut (aj keď to je reedícia, nič to nemení na fakte, že to debut bol), myslím si, že naozaj vydarený! Zároveň dúfam, že aj v budúcnosti sa u tejto kapely dočkáme podobnej kvality.
Hodnotenie: 9,5
