Dlhá a tmavá chodba ma vedie cestou k ťažkým dverám. Spoza dverí je počuť čvachtanie, kroky a nezrozumiteľné slová. Zohnem sa a snažím sa pozerať na obraz ťažko uveriteľnej hrôzy cez kľúčovú dierku. Úchylnejšia verzia doktora Frankensteina sa hrá a skladá si z
ľudí vlastné Lego. Lenže tento doktor nečaká, kým sa jeho materiál odoberie na onen svet. Nie. Tento si proste ukrojí kde sa mu zachce, prišije kam sa mu zachce a ak to tieto zbedačené tvory prežijú, vždy si odpije vyprchnutého sektu pochybnej značky, ktorého fľaša je ulepená krvavými odtlačkami. Tie ktoré neprežijú, vešia na háky a tvoria tak bizarnú dekoráciu tejto zvrátenej ordinácie. Na nich si hodujú krysy, háveď ríše hmyzu a miliardy mikroskopických mrchožrútov. Znechutený týmto obrazom sa dávam na útek a iba dúfam, že ma nestihne podobný osud.
Zhruba tak nejako na mňa pôsobí obal nového albumu španielskych death metalistov Teratoma. Pred cca tromi rokmi som sa dostal k ich predošlému štichu In the Inside… Reborn the Flesh a vlastne hneď v sekunde som sa stal ich fanúšikom. Preto moju zvedavosť hlodalo, čo táto španielska brúska zo seba dostane von. Ak by som mal novinku porovnať s
predchádzajúcim EP, z ktorého som bol nadšený, tak tu Teratoma vsadila ešte viac na old school. Čo možno niekomu nebude tak po chuti, pretože na In the Inside… sa nebáli aj viac zbrutálnieť. Mňa osobne trochu irituje uťahanosť niektorých skladieb, ako Across the Empty Graves, alebo taký nevýrazný začiatok titulnej Overtures of the Flesh, kde by som po atmosférickom intre čakal ostrejší úvod. Ale všetko nahrádza a mňa do extázy dostáva najmä druhá polovica albumu menovite Shadow of Bedlam so šepkanými pasážami, Suicide Forest, kde ten riff z vás strháva flákoty mäsa, ako ten chirurg/mäsiar z úvodu a záverečná 1985, pri ktorej by som tú inšpiráciu Possessed vycítil, aj keby to samotná kapela neuviedla v booklete. Proste je to taký upgradovaný The Exorcist.
Nenazývam to chybou, ale proste zrejme zmena štúdia v ktorom kapela nahrávala, mala celkom citeľný vplyv na celkový album. Na minulom albume ma bavila hutnosť s ktorou kapela valila, ako dobre namazaný tank cez bojové polia. Na aktuálnej porcií je to tiež tank, ale skôr tank uložený ako múzejný exponát. V prípade potreby by sa dal použiť, ale je určený iba na pohľad a výučbu.
Aj keď mám nejaké výčitky, stále sa jedná o silný death metalový album kapely, ktorej by mala byť dopriatá väčšia pozornosť. A fanúšikovia death metalu, aký sa hral v jeho zlatej ére si pravdepodobne prídu na svoje.
Hodnotenie: 8/10
