Report – Destruction, Catastrofy, Final Breath – 4. 12. 2019 – Randal Club, Bratislava

Podobne ako som minulý rok začiatkom decembra meral cestu do Zlína na koncert Sodom, prišla dávka thrash metalu v tomto období aj tento rok. A opäť to bol niekto z nemeckej školy. Pre mňa to zostane naveky Germánska trojka (neviem prečo k nim niekto začal pridávať Tankard) a z tejto trojky zavítalo do hlavného mesta zoskupenie vzývajúce skazu – Destruction. Spolu s nimi dorazili aj ich krajania Final Breath a bratislavská úderka Catastrofy. Bolo teda zarobené na zaujímavý večerný program.

Otvorenie dvier klubu bolo stanovené na siedmu hodinu a zhruba v tom čase som dorazil aj ja. A rad ľudí sa ťahal až po terasu. Avšak ľudia sa ešte len zbierali a kým spustila svoj set prvá kapela, tak ich veľa nepribudlo. V tom čase sa ešte dalo v klube pohodlne a voľne hýbať. Druhá vlna hlukuchtivých dorazila neskôr. A tak sa teda pred ešte preriedené publikum postavila thrash/deathová banda Final Breath. Na to že fungujú už od prvej polovice deväťdesiatych rokov, je aj pre mňa samotného prekvapenie, že som o nich vlastne ešte nepočul. Kombináciu thrash a death metalu (aj keď zase toho death metalu v ich prejave až tak veľa nie je) teda prišli predstaviť už páni v rokoch. Popravde zo začiatku mi ich prejav prišiel monotónny a zaujímavé motívy sa striedali s tými nudnejšími. Keď sa dostali k bodu, že ma bavili, tak mi jemne pripomínali taktiež Nemcov Exumer. Za najsvetlejší míľnik ich koncertu považujem ale poslednú skladbu, v ktorej sa dostala k slovu silná melodika a chytľavé pasáže, ktoré práve tu odkazovali na melodickú škatuľku death metalu. Takže svoj účel, ako support splnili a fans si začali precvičovať naučené texty od slovenských thrashových zbojníkov.

Catastrofy som už celkom dlho nevidel. Ale pretože sú celkom aktívni, tak mám o nich stále prehľad. No a pretože som si od nich dal takú prestávku, čo sa týka živých vystúpení, tak som mal na nich celkom chuť. Set zložený z tých najchytľavejších vecí zo Zbojníckeho tanca, splitka s Kaar a Exorcizphobiou a posledného albumu Besnota, evidentne dobre vplýval na publikum. Ja by som síce rád počul aj čosi z Tento štát sa musí zničiť!, ale nevadí. Možno niekedy nabudúce. Čo mňa (a asi nielen mňa) vždy pri nich dosť baví, sú Borisove kecy. V tento večer sme sa okrem iného dozvedeli, že po návšteve kaderníctva chcel vyzerať drsne ako Mr. T, ale nakoniec z toho vyšlo čosi ako ohanbie sedemnásťročnej slečny. Stane sa. Celkovo to bolo príjemné vystúpenie a bolo vidieť, že tak ako obecenstvo, tak aj kapelu to baví (ako keď sa ku koncu Hrajruka zahral na Hendrixa a na gitare hral za hlavou).

Jedna z vecí, ktoré na Nemcoch uznávam, je ich presnosť. A čo sa týka časového rozpisu, tak ten sa tohto večera dodržiaval bezchybne. A tak na hodinách padlo 21:30 a pódium zahalila tma, z ktorej sa začali ozývať ostré tóny hitovky Curse the Gods, čo dalo na známosť, že Destruction si prišli po bratislavských fans. V úvode som spomínal spriaznených kolegov Sodom a podobne ako Angelripperova parta, tak aj Destruction sa nedávno rozšírili z tria na kvartet. Naživo to krásne zhutnilo ich prejav a môžem povedať, že toto bol krok správnym smerom. Toto turné je venované poslednému albumu Born to Perish (mimochodom, u mňa tento album platí konečne po rokoch od skvelého Inventor of Evil za zaujímavú nahrávku od Schmiera a spol.) a zazneli z neho štyri skladby, ak dobre rátam. Inak sa celkom dosť hrabalo v histórií (ale to sa pri bohatej diskografií dá samozrejme očakávať). Krky thrasherov tak dostávali do pohybu klasiky ako Total Desaster, Eternal Ban, Life Without Sense, Tormentor… Dve veci ale tak trochu spomalili spád koncertu a to veci, ktoré mňa vážne nebavia. Bolo to gitarové a bubenícke sólo. Našťastie tieto performance neboli príliš dlhé, ale aj tak sa mi to skôr hodí k nejakým hard & heavy kapelám, ako k agresívnemu thrash metalu. Pomaly sa blížila jedenásta hodina a po The Butcher Strikes Back to vyzeralo na koniec. Schmierovci ale v ten večer ešte nepovesili nástroje na klinec a tak sa nám vrátili oznámiť, že s thrashom tu budú až do smrti (Thrash till Death) a celý večer uzavreli klasikou Bestial Invasion. Po technickej stránke nemám k výkonu Destruction žiadnu výčitku, ale ak si to porovnám s koncertom nejakého väčšieho mena, ktoré som nedávno navštívil, napr. The Exploited (samozrejme štýlovo je to niekde úplne inde), tak mi u Destruction čosi chýbalo. Ale pri pohľade na fanúšikov odchádzajúcich z koncertu sa dala badať spokojnosť a možno aj nadšenie, takže môj pocit je zrejme zbytočný.

PS: Tomu zaslúžilému metalistovi, ktorý stál vedľa mňa a pri starých skladbách mi hovoril, že ich nemôžem poznať, pretože som sopliak. Síce mi lichotí, ak pre niekoho vyzerám mladistvo, ale zas až taký sopliak už žiaľ nie som. A popravde, staré albumy Destruction ma sprevádzajú od konca základnej školy, tak ich mám hlboko zatlčené v šedej kôre mozgovej.

 

Mrkva

Autor: Mrkva

Zdieľaj