Rozhovor – Jób – „Pohybujeme sa na tenkom ľade žánru, ktorý u nás doma nemá tradíciu.“

Nedávno sa so svojim debutovým EP prihlásila slovenská kapela Jób. Keďže o nich ešte veľa nevieme, rozhodli sme sa spolu so Zildom urobiť s nimi rozhovor. Nezostáva mi teda konštatovať nič iné len, pustite sa do toho:

Dajme si obligátny začiatok a skúste sa predstaviť odkiaľ pochádzate, kto na aký nástroj hrá alebo kto komu na nervy ide v kapele, ako dlho už spolu pôsobíte a či vás viac hnevá roztrhnutá struna alebo nedokončený riff?
Jób: Obsiahla otázka hneď na začiatok, no pokúsim sa byť stručný. Idea hrania sa s hudbou tu bola odjakživa. Vo všeobecnosti, v prostredí garáži a obskúrnych skúšobní, to na Slovensku praje hlavne extrémnym žánrom ako death, black metal, grindcore či HC, a na druhej strane je tu celkom silná tendencia snažiť sa preraziť medzi stredný prúd. Tento priestor začal byť pre mňa pritesný. Tak nastala nevyhnutná samotárska cesta za širšími obzormi. Tu už nastupuje tradičný a tak trochu nudný príbeh o hľadaní kapely a vlastnej identity; hľadanie muzikantov (cca. 2012), hluché obdobia, obývačkový projekt (2017), súčasná zostava (2018). Pýtaš sa odkiaľ pochádzame. Jediný kto je naozaj z Nitry, je gitarista Vlado. Basgitarista Filip a bubeník Marek sú z Handlovej. Ja som zliezol na dolniaky z kopcov Liptova, z Ružomberka. Spojilo nás niekoľko zaujímavých chodníčkov. Dlhoročné priateľstvá, spoloční pedagógovia (pozdravujeme Ľuba Pavelku), slobodné premýšľanie, ale aj pokútne záľuby. A za mňa určite roztrhnutá struna. Neznášam výmenu strún.

Jób evokuje večne skúšanú biblickú postavu. Cítite sa skúšaní v hudbe aj živote aj vy? Meno kapely sa príjemne spája s kontemplatívnym nádychom vašej hudby, bol to zámer alebo to tak pekne splynulo počas vývinu kapely a tvorby?
Jób: Prechádzať si radosťami a strasťami je večný ľudský údel. Na tejto lodi sme všetci rovnako, bez ohľadu na postavenie, sociálny status, národnosť etc. Jób je biblická postava, ktorá v sebe nesie rad negatívnych asociácií. Stačí povedať Jóbove zvesti a všetci vedia, že pohroma je za rohom. Avšak príbeh Jóba má pokračovanie. Jób na konci zvíťazil a bol za svoju trpezlivosť a bohabojnosť odmenený. Tu sa už vrství mnoho metafor, no najdôležitejšie pre nás bolo, že koniec je dobrou správou, nádejou. Najľahšie je prepadnúť katastrofickým myšlienkam, sebaľútosti a marazmu. Takýchto prorokov potrebujeme dnes čo najmenej.

Mrtvolka – Inšpirovali ste sa v niečom od kapely Yob, alebo je to len nechcená náhoda, že sa voláte podobne?
Jób: Stačí sa pozrieť na ich fenomenálny obal k albumu Clearing The Path To Ascend alebo si vypočuť super odvážnu skladbu The Sreen z ich posledného albumu Our Raw Heart. V celej takmer 10 minútovej skladbe počuť len jeden surový, primitívny rytmus, ktorý je osekaný až na dreň. Yob ponúkajú celé priehrštie inšpirácie, avšak ich názov to nie je. Navyše v ich prípade je to len banálna slovná hračka: anglické slovo “boy” naopak.

Mrtvolka – Celý Jób a všetko s ním spojené sa mi zdá veľmi filozofické. Majú aj jednotliví členovia blízko k tomuto vednému odboru, poprípade príbuzným?
Jób: Filozofia by nemala dávať hotové odpovede. Jej zmysel je v uvažovaní samom. V tomto smere môžeme povedať, že všetci v kapele premýšľame radi a radi sa vystavujeme novým výzvam. Tajne dúfame, že to počuť aj v našej hudbe.

Okrem demo skladby Symbol ste to odpálili s novým EP. Názov MMXIX je síce rímsko-prozaický, má aj hlbší význam alebo odkazuje na rok vášho oficiálneho debutu?
Jób: EP MMXIX má síce motto („Čo má v živote cenu?!“), ktoré odznie hneď v titulnej skladbe Mlčanie, no nedrží ho spoločný koncept. MMXIX nám prišiel ako neutrálny názov a vhodná voľba, ktorou nič nepokazíme a zároveň bude spätá s rokom nula pre našu zdokumentovanú tvorbu.

Mrtvolka – Prečo ste zvolili najprv EP a prečo nie rovno plnohodnotný album?
Jób: Pohybujeme sa na tenkom ľade žánru, ktorý u nás doma nemá tradíciu. V tomto smere je pre nás výzvou hľadať možnosti ako dostať naše predstavy do zakonzervovanej zvukovej podoby. Bolo by odvážne začať hneď s celým albumom a tak sme sa rozhodli na začiatok pre krátky formát v D.I.Y. podmienkach našej skúšobne. Veľká vďaka však patrí Miňovi Tomkovi z kapely Underdose, ktorý takmer z ničoho spravil za daných podmienok prijateľný debut. Strávil pri tom hodiny voľného času a pomohol nám pochopiť ako pracovať do budúcna a načo si dávať pozor. Uvedomujeme si, že zvuk má ešte ďaleko od cieľa avšak, EP bolo prvým nevyhnutným krokom.

Odkazy na už kultový dokument Obrazy starého sveta o živote prostého ľudu korešpondujú s celým EP. Skladba Mlčanie akoby prinášala cez hudbu práve to sonicky nepovedané. Išlo o lišiacke obcovanie s myšlienkou vášho vlastného soundtracku alebo nápady vznikali spontánne? Ako vznikala téma a inšpirácia?
Jób: Začnem od konca. Témy a inšpirácia prichádzajú samé, samozrejme ak je k nim človek otvorený a vnímavý. Všetko ostatné si už treba odsedieť, oddrieť a v kapele vyargumentovať, vyhádať. Hoci nápad „lišiacky obcovať s vlastným soundtrackom“ na Obrazy starého sveta znie priam ako výzva, proces bol v tomto prípade opačný. Niekoľko rokov v šuflíku (respektíve v notách) ležala hotová skladba na konkrétny nehudobný motív – mlčanie – a až keď sa schyľovalo k uzatvoreniu nahrávania, dodatočne sme k skladbe pridali dialógy.
Fascinácia dokumentárnou tvorbou u mňa existuje dlho a Obrazy starého sveta sú klenotom domácej tvorby. Či práve odkaz na tento dokument korešponduje s celým EP, to skutočne neviem, no zádumčivosť a prostá hĺbka niektorých motívov nepochybne.

Hovorí sa, že menej je viac. Preto ste sa rozhodli hrať inštrumentálnu hudbu bez spevu? Yngwie Malmsteen na druhej strane hovorí, že viac je viac a tiež hrá inštrumentálnu hudbu.
Jób: Otázka hodná nášho dlhoročného kamarátstva. Yngwie je veľký borec, vie čo chce, a to sa mi páči. Jeho tautológiu však ocením väčšmi na tanieri ako v hudbe. Naše rozhodnutie hrať bez spevu je pragmatické. Nik z nás nevie spievať natoľko dobre aby sme nezrážali úroveň hudby, za ktorou si stojíme. Do budúcna nič nevylučujeme, avšak nateraz máme koncept štvorčlennej kapely nastavený jasne.

Mrtvolka – Čo bolo hlavným dôvodom, prečo nemáte aj speváka. Ja osobne si ho tam už neviem tiež poriadne predstaviť, ale chceli ste to takto od začiatku? Plánujete v budúcnosti využiť aj speváka, poprípade, začleniť napr. ešte iný nástroj?
Jób: Na tvoju otázku sme čiastočne odpovedali vyššie. Môžem však doplniť, že pri tvorbe sme nepočítali so spevom vôbec. Sme vítaní akejkoľvek spolupráci s ľuďmi, ktorí cítia hudbu podobne a neboja sa experimentovať. Osobne by som bol najradšej, keby sa čoraz viac napĺňala idea, ktorá je s kapelou Jób od začiatku. Spájať šikovných a zaujímavých ľudí, ktorí vedia priložiť ruku k dielu, či už ako vizuálni umelci, organizátori, kluby a spriaznené kapely bez ohľadu na žáner. Za krátku dobu čo sme v Nitre rozložili tábor sa nám to myslím darí.

Po muzikálnej stránke to neznie ako debut, ale ako vážnejšia vec. Viete našim čitateľom priblížiť vaše muzikantské pozadie? Štvrtinu Jóbu poznám dlho, takže hudobná rozmanitosť a presahy sú na mieste. Z toho vyplýva otázka ako pristupujete k tvorbe. Ako vznikajú vaše hudobné nápady. Máte nejakú dominantnú tému, hudobný leitmotív a pracujete s ním alebo staviate na silnom riffe?
Jób: Do veľkej miery ide o prísne zapísané veci, snobsky povedané hudbu z listu. V tomto smere bolo výhrou stretnúť Mareka, ktorý nemá problém čítať noty a metronóm pre neho nie je záťaž, ale nevyhnutnosť. Celý proces finalizácie skladieb sa pripraví vopred a na skúšobni už nemusia prebiehať žabomyšie vojny, kto má čo hrať a v akom tempe. Samozrejme výnimky potvrdzujú pravidlo. Na druhej strane, ak niečo je aj natvrdo zapísané, a v reálnej situácií to nefunguje (často je problém zvuk), neostávame otrokmi listu. Ďalším dôležitým módom pri skladaní je vrstvenie a variácia. Snažíme sa čo najviac načúvať motívom a ohýbať ich, ako sa len dá. Takto sa pokúšame o rozmanitosť, ktorá je naším hnacím motorom.

Skúsený poslucháč nemôže opomenúť výrazové prvky, ktoré evokujú kánonické post-rockové a post-metalové kapely ako ISIS, Russian Circles, Neurosis či Cult of Luna. Priznávate sa k týmto vzorom alebo je váš záber omnoho širší? Napríklad skladba Jób šplhá až do progresívnych sfér v kabáte kapely Intronaut alebo The Ocean.
Jób: Môžem s tebou len súhlasiť. Kánonické skupiny neobídeš a ak máš pocit originality problém bude v tom, že poznáš málo hudby. Kto nekradne, okráda kapelu. Mikael Åkerfeldt, líder Opeth by mi dal za pravdu. Náš záber je naozaj široký. Hoci každý máme iné vzory, to čo nás charakterizuje ako kapelu Jób, by sa dalo nazvať atmosferická gitarová hudba, vôbec sa neštítim škatuliek ako post-metal, post-rock, sludge. Tváriť sa, že každá kapela, ktorá tu vznikne je originál, pre ktorý neexistuje základný žánrový rámec, mi príde úchylné.
Skôr mám strach pred prívlastkom progresívny. Povedzme, že sa miestami snažíme aj o pokročilejší hudobný jazyk, ktorý je prítomný v rockovej hudbe takmer 50 rokov a v hudbe ako takej ani nehovorím. Slovo pokrokový znie prinajmenšom zvláštne. Určite však hľadáme nové kontexty a v tom sa stále dá byť zaujímavý a nápaditý.

Aký je váš výklad k názvu skladby Tak ešte ďalší október? Spočiatku je zádumčivá, „jesenná“ a „Opethovská“, ale k záveru crescendom tvrdšia ako socha Corgoňa. Ide o akúsi jeseň života, rokmi pribúdajúce starnutie vyjadrené hudbou?
Jób: Asociácie hodné našej nitrianskej alma mater. V čase kedy vznikla skladba Tak ešte ďalší október som mal naozaj pocit, že som zostarol asi o dekádu, no na jeseň života som ešte nemyslel. Prial som si len nech príde ďalší, pokojnejší október. A Corgoň, tak ako ho poznám zo sortimentu pan-pivného hurbanovského korporátu, je najhorkejší z ponuky a skutočne s každým jeho konzumom prichádza prudké crescendo. Asociácie sú na mieste. Aby som bol korektný, treba povedať, že Tak ešte ďalší október je obratná vykrádačka názvu básnickej zbierky Tak ještě jedno jaro tedy od J.H. Krchovského. Okrem iného najspontánnejšia a naša najkratšia skladba. Bohužiaľ nepodarilo sa nám na našom D.I.Y. debute nájsť tejto skladbe zvuk ako si zaslúži a aký jej sluší.

Nedávno ste pokrstili spomínané EP. Aké sú vaše dojmy a ohlasy živého publika? Čo najbližšie plány, čo chystáte v blízkej dobe?
Jób: Čo mňa osobne teší najviac; ukazuje sa, že vieme zaujať veľmi rôznorodé publikum. Našim domovským prostredím je underground, no každý kto je tak trochu mimo tohto hermetického prostredia a nájde sa v našej hudbe, je skvelou vizitkou a dôkazom, že hudobný jazyk funguje a dokáže pôsobiť univerzálne.
Okrem koncertov na nás čaká kvantum práce. Naďalej chceme oslovovať nové kluby, miesta, mestá a festivaly na spoluprácu. Radi by sme uviedli do života zaujímavý merch, skladali a skúšali nové veci a prekvapovali samých seba. Stredno až dlhodobým plánom je nájsť si vlastný zvuk a vydať či už singel a neskôr CD, ktoré už bude mať charakter dospelého, no najlepšie vyspelého jedinca.

Prajeme veľa dobrých koncertov, bohatých nápadov a tvorivej sily!
Kontakt:
https://www.facebook.com/job.band.sk/
Použité fotky pochádzajú z FB stránky skupiny

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj