Čakalo sa na to ako na druhý príchod Krista. Avšak na rozdiel od pána „mne stačí na strik iba pohár vody“ sme sa na jeseň minulého roku aj dočkali. Dlhých šesť rokov trvalo, kým sa kapela z Beluše, teda Suburban Terrorist, potešila (v neposlednom rade aj nás)
nasledovníkom albumu Cut -Throat from the World of Obsession. Od tých čias sa v kapele vystriedalo niekoľko ľudí, najmä spevácky post bol nestály. Nakoniec si miesto v kapele našiel Šimon (ex-Moonfog…), čo bolo z môjho pohľadu, pre nich to najlepšie, čo sa im mohlo stať. Zapadli do seba ako dve kocky lega a tak neprekvapuje, že z tohto spojenia vyšiel tak silný materiál.
Oproti poslednému albumu neprišlo zase až k nejakej markantnej zmene, čo sa týka zvuku a štýlového zamerania kapely. Stále tu je pred nami moderne znejúci death metal, kde tu vykukne grindová šialenosť, inde slamové drtenie a stále veľmi silný technický základ. Fanúšikovia napríklad Aborted, Benighted, Cattle Decapitation, Hour of Penance… určite sklamaní nebudú. Možno iba taká maličkosť, že k niektorým nápadom sa treba viac prehrýzať. Na prvé počutie nevyskočil žiadny výrazný riff, alebo niečo, čo by ma hneď oslovilo. Chcelo to ale viac napočúvať a tie rozdielové body sa zrazu ukázali.
Postupom času sa u mňa vyprofilovala taká (ne)svätá trojica skladieb, ktoré som si jednoducho okresal od zvyšku a točím si ich dokola, menovite Yawning Emptiness, singlová Mind-Blowing Attack a Unearth the Human Flesh. Práve poslednú menovanú by som pasoval do role môjho favorita celej placky. Tlak a tempo, ktorými ma zadupáva sila z reproduktorov pri tejto skladbe, má pre mňa nesmierne čaro.
Zvuk albumu je hutný a veľmi masívny. Album sa nahrával v jablunkovskom GM Studio a finálny mix a mastering odovzdali do rúk talianskeho 16th Cellar Studio, ktoré vlastní Stefano Morabito, bývalý gitarista Hour of Penance, keď som ich tu už o pár riadkov vyššie spomenul.
Za zmienku určite stojí aj obal albumu, ktorého „páchateľom“ je opäť Isisdesignstudio. Neviem, či iba mne príde tento obraz ako také pokračovanie výjavu z minulého albumu, kde svet už bol zničený a teraz jeho ruiny už iba tlejú v nekonečnom rozklade. Ak by na tom niečo bolo, som zvedavý na vizuál ďalšieho albumu.
Inhuman Breed si teda právom zaslúži byť zaradený k tomu naj, čo nám už uplynulý rok v rámci extrémnej hudby priniesol. Len pevne verím, že ďalší album nebude deliť taký veľký časový úsek a my nebudeme musieť neustále čakať ako labrador na piškótu.
Hodnotenie: 8,5/10
