Tretí počin RIVERS OF NIHIL sleduje kapelu snažiacu sa zbúrať mantinely death metalovej škatuľky a nie že by sa o to nesnažili už predtým, ale tentokrát výsledok prekonáva očakávania. Pätica zo stajne dnes už legendárneho vydávateľstva Metal Blade Records sa na albume „Where Owls Know My Name“ veľmi lahko pohybuje od extrémneho nákladu po rozsiahle náladotvorné, progrockové a miestami až ezoterické plochy a robí tak vkusne a vyložene bez tápania. Popritom by to do takého intra „Cancer/Moonspeak“ nikdo nepovedal. Pokľudna záležitosť, kde sa prvýkrát predstaví melodickým hlasom, teda tu je to skôr na polceste k hovorenému slovu, basgitarista Adam Biggs. To už keď masívnym gojirovským riffom začína búrka „The Silent Life“, v ktorej už za mikrofónom úraduje chropot speváka Jakea Dieffenbacha, je jasné, kde leží žánrové gro kvintetu, ale ani tu kapela nezabúda na čitateľnosť, respektíve nemá v úmysle presýtiť svoju tvorbu horou motívov ako napríklad ich počuteľná inšpirácia Fallujah. Keď sa v polovici skladby vražedné tempo náhle zvoľní, nastupuje hosťujúci Kenny G so svojím romantickým saxofónom – ROBÍM SI PRDEL – ale ten saxofón tam fakt je a pasuje k takmer King Crimsonovskému intermezzu fakt parádne. O to prekvapivejšie je keď sa vráti neskôr v skladbe v podobe splašenej spleti pazvukov ponad metalovým nákladom. A to štýlom podobným, akým tento nástroj týral Jon Zorn pri svojej hosťovačke na albume „Utilitarian“ od praotcov Napalm Death. „A Home“ zas začína samostatne gitarou drhnúcou klamlivo tuctový rockový riff, aby poslucháča následne prebrala k životu ďalšia dávka progresívneho death metalu, ktorý vysoko spĺňa všetky hráčské a kompozičné štandardy spojené s touto škatuľkou a nezabúda na pridanú hodnotu. Opäť sa predstaví melodickým spevom basák Adam Biggs, záver skladby zdobí parádne gitarové sólo. Kobercový nálet dvojkopákov pokračuje v perfektnej „Old Nothing“, rovnako v správny čas zdobenej rôznými vychytávkami, ktoré spoľahlivo udržia vašu pozornosť.
To čo však pokračuje v „Subtle Change“ už hrubým písmom zapisuje RIVERS OF NIHIL medzi súčasnú metalovú elitu. Táto skladba má skrátka všetko čo pre mňa perfektná skladba má mať. Akustický rozjazd, vyšperkované detaily bez zbytočného komplikovania, neschématicky prevedené skoky medzi melodikou a brutalitou, zatúlaný hammond niekde zo 70tých rokov minulého storočia a vracia sa aj Kenny G :). Treba počuť. Je to skrátka 8 a pol minúty eargasmu. Podmanivá inštrumentálka „Terestria III: Wither“ sa nebojí ani elektroniky či ľahkého industriálneho nádychu a perfektne premosťuje prvú a druhú časť nahrávky. Klamlivo pokojným rozjazdom začína aj „Hollow“, aby sa neskôr premenila v pomalú, zato heavy masaž riffov a bubeníckych kreácií s výbornou atmosférou. Zato klasicky death metalová „Death Is Real“ si to nekompromisne sype a to tempom doslova vražedným. Titulná vec „Where Owls Know My Name“ na mňa dýcha atmosférou Belewovských King Crimson (od „Discipline“ vyššie) a Tool, nástup skreslených gitár vyložene uzemňuje a späť je aj náš starý kámoš Kenny G. Album uzatvára „Capricorn / Agoratopia“ a to začiatkom takmer identickým s introm „Cancer/Moonspeak“, avšak tentokrát nejde o dvojminútové outro, ale o celú skladbu parádne sa rozvíjajúcu od tichého začiatku až po búrkový finiš.
Čo dodať k albumu? Je to v podstate 95 percentná záležitosť, a to len preto, že k 100kám pristupujem radšej s väčšou rozvahou. Tak prečo dole svieti hodnotenie 85%? ZVUK – prepálený, zkomprimovaný a hlučný len s náznakom dynamiky či priestorového poňatia. Gitary sú mierne utopené a bície miestami prehlušujú ostatné nástroje, hlavne pri blastbeatoch. Je to neduh doby, ktorý sa hnidopich ako ja snaží ignorovať, ale nie vždy to ide. Avšak dodávam, že tak zlé ako v prípade nových Morbid Angel či pretriggrovaných Fallujah to nie je. Ak vás teda album „Where Owls Know My Name“ zaujal natoľko, že rozmýšľate nad tým mať ho vo zbierke, kúpte si radšej vinyl. Už len zo streamu platne, ktorý hodili Metal Blade Records na svoj channel, to znie neporovnateľne lepšie. Predsa len vinyly neumožňujú takú mieru digitálnej úpravy zvuku, čo je len a len dobre.
