13. decembra 2017 nadobro pominula nádej na vzkriesenie metalovej supernovy Nevermore a tak neostáva nič iné, než vložiť do prehrávača váš obľúbený album a zahojiť si rany porciou ich skvelej hudby…
…a to zas nie je tak zlá predstava. Aj keď sa z tvorby týchto metalových nestorov z kolísky grungeu vyberá najlepší album fest ťažko, dokonca aj tie „slabšie“ (čo je v mojom prípade len debut z roku 1995) strčia do vrecka 99.9% interpretov na scéne, musím nakoniec siahnuť po „Dreaming Neon Black“. Nehorázne pochmúrny materiál poznamenaný vtedajšou osobnou stratou Warrela Danea pôsobí očistne, katarzia jedného z najlepších textárov a najosobitejších spevákov v metalovom žánri tu poslucháčom doslova naháňa husiu kožu. O to bolestnejšia je dnešná realita – Od Warrela Danea a tým pádom ani od Nevermore si s najväčšou pravdepodobnosťou nič nové nevypočujeme. Pýtate sa prečo s najväčšou pravdepodobnosťou? Ono minulosť ukázala, že nejedna kapela to dala nakoniec dohromady aj po smrti charizmatického frontmana (Alice In Chains napr.), ale myslím, že Jeff Loomis, gitarový virtuóz a kreatívny mozog Nevermore má dosť súdnosti a rešpektu voči tomu, čo s Warrelom pod hlavičkou tejto ikony vytvorili. Takže slovami Jima Morrisona: „This Is The End, Beautiful Friend“.
WARREL DANE
Ruka vynárajúca sa z vody, ktorá k nám siaha z obalu nahrávky, odzrkadľuje opakujúci sa sen Warrela Danea, v ktorom jeho bývalá priateľka topiac sa kričí o pomoc. Tieto sny začal mať spevák vraj potom, ako ho opustila, pridala sa k náboženskej sekte a nikdy viac o nej už nepočul. „Dreaming Neon Black“ teda rozpovedá príbeh muža, ktorý postupne prepadá šialenstvu po strate milovanej ženy a ako sa vyjadril Warrel, jeho „stúpajúce šialenstvo je postupne vyjadrené v skladbách, prechádza fázami odmietania a seba-obviňovania, obviňovania a odsúdenia boha. Koniec je tragický…trochu depresívny. Shakespearovský“. Veru, je takmer železným pravidlom, že skvelé veci vznikajú v momente, kedy sa človek snaží zo dna vyplávať späť na hladinu. Tretí album Nevermore v tomto nebol žiadnou výnimkou. A aby toho smutného nebolo málo – koncom apríla 2018 tento svet opustil po dopredu prehratom boji s Lou Gehrigovou chorobou aj Tim Calvert. Famózny gitarista, ktorého hráčske schopnosti nijak nezaostávali za Loomisovými. Smrtka hnusná si veru neberie prázdniny. Predtým než Calvert nahral s Nevermore „Dreaming Neon Black“, pôsobil v kruto nedocenených (spočiatku) thrashmetalových Forbidden. Táto kapela by si rovnako zaslúžila nesmrteľný status už len za tak fantastický a nadčasový album, akým bol „Distortion“ z roku 1994 (aj ten si niekedy pripomieme).
TIM CALVERT
Čo ponukol teda „Dreaming Neon Black“ mimo faktu, že išlo o zďaleka najtemnejší počin Seattleských? No hneď prvú vec čo si gitarista všimne je, akého schopného sparing-partnera vtedy Jeff Loomis získal v Timovi Calvertovi. Páni si učebnicovými sólami prehadzujú pomyselný štafetový kolík a Calvertová záľuba v disonantných gitarových postupoch si v Nevermore našla pevné miesto. Mierne zahuhlaná produkcia akoby len zahusťovalo ono emocionálne bahno, ktoré Warrel Dane ventiluje prostredníctvom textov von. Rýchle pecky ako úvodná „Beyond Within“ či „Poison Godmachine“ si to striedajú so zemitými válmi ako „Death Of Poison“ (neskutočná gitarová ťažoba) či „I Am The Dog“. Nádhernou záležitosťou je titulná baladická skladba a to nielen lyrickou stránkou:
„Stretni ma v zasnených vodách, ponor sa,
Tečúce prúdy menia tvar v spomienkach,
Stretni ma utopeného v kaluži sĺz,
A zmy moju nevinnosť a strach“
Refrén so ženským vokálom, ktorý sa prelieva popri Warrelovom barytóne patrí k tomu najlepšiemu, s čím vôbec Nevermore prišli. Pokojnejšiu stránku kapely tiež vydarene pripomenie na basgitarovom motíve stojaca „Lotus Eaters“ či hypnotická, takmer zaklínacia „Cenotaph“. Skvelým sólom na klasickej gitare sa blysne Jeff Loomis vo perfektne vystavanej skladbe „Deconstruction“ aby si následne pod metalovým diktátom vymenil zopár stupníc s Timom Calvertom. „The Fault Of Flesh“ si ide cestou hustých gitarových riffov a bicej kanonády Vana Williamsa. Najmä spôsob, akým sa hrá s činelmi dodáva ústrednému riffu skladby ešte viac šťavy. Je toho viac, žiadna skladba nepodlieza latku kvality nastavenú brutálnym otvarákom „Beyond Within“. Keď sa silné emócie vyjadrené v textoch a odspievané jedným z najcharizmatickejších vokalistov metalovej scény stretnú s brilantnou prácou inštrumentalistov okolo gitarovej legendy ako je Jeff Loomis, výsledok sa automaticky zapisuje do dejín ťažkého kovu – medzi klenoty. Ale tam vlastne patria všetky albumy Nevermore.
Hodnotenie 10/10
