Minority Sound pripravujú nový album!
júl26

Minority Sound pripravujú nový album!

Zverejnené v júl 26, 2018

Česká kapela Minority Sound pripravuje vydanie nového albumu. Táto industriálna, cyber metalová skupina z hlavného mesta naposledy potešila svojich fanúšikov albumom v roku 2015 s názvom Drowner’s Dance. K novému albumu prezrádzajú následovné: „O co že půjde tentokrát? Odvrátíme se, aspoň na moment, od konceptu dystopické budoucnosti a nabídneme vám desku osobní, až intimní! Dílo ponese název TOXIN a jak už název napovídá, podtitul „…of drugs and men“ by byl víc než příhodný. Skladby jsou již poskládané a nyní vše zkoušíme, brousíme, aranžujeme, vylepšujeme, zhoršujeme, zkrášlujeme i zošklivujeme. Na začátku Prosince letošního roku pak na 14 dní zavítáme do studia The Barn, kde s producentem Danem Frimlem vše zvěčníme na stříbrný kotouček. Vydání je pak plánované pod labelem Metalgate během první čtvrtiny roku 2019.“ Medzičasom si môžete skrátiť čas počúvaním ich starších záležitostí. Minority Sound: https://www.facebook.com/minoritysound/ https://www.youtube.com/channel/UCIdew0sbU_0I5JMu6leSf5g...

Čítaj ďalej
Obituary, Deserted Fear a Dehydrated prvého augusta v Košiciach!!!
júl26

Obituary, Deserted Fear a Dehydrated prvého augusta v Košiciach!!!

Zverejnené v júl 26, 2018

Po roku sa do našich končín vracajú legendárni smrtonoši Obituary. Opäť cez leto, opäť klub, len tentokrát opačná strana krajiny. Svoju death metalovú smršť rozpútajú tentokrát v košickom klube Colloseum. Ako support je na programe nemecká bojová letka Deserted Fear a domáca legenda Dehydrated. História Obituary siaha až do roku 1988 a patria ku základným pilierom metalového kultu smrti. Kto by nepoznal zásadné albumy ako Slowly We Rot, Cause of Death či The End Complete? Prežili aj klinickú smrť, keď medzi rokmi 1997 až 2003 nefungovali, ale našťastie sa dali znova dokopy a bratská dvojica John a Donald Tardyovci ( plus Trevor Peres ) stále držia vlajku s logom Obituary dosť vysoko. Dôkazom toho je aj eponymný album, ktorý vydali minulý rok. Nemecká bojová jednotka Deserted Fear šíri vojnové posolstvo v death metalovom kabáte od roku 2007. Od tej doby vydali tri štúdiové albumy a naposledy potešili fanúšikov Ep-čkom v apríli tohto roka, ktoré zaznamenáva dve skladby A Morbid Vision a The Path of Sorrow. Fans takých veličín ako Bolt Thrower alebo Hail of Bullets, by si už mali pre istotu dať vyprať maskáče. Rozohrievať publikum ( vzhľadom na aktuálne teploty je to asi blbý výraz ) si dajú za úlohu domáci death metaloví klasici Dehydrated. Kapela je po comebacku ako poliata živou vodou, čo potvrdili na albume Resurrection. Už splietajú plány na jeho nasledovníka, takže väčšina z nás už je v radostnom očakávaní. 1. 8. 2018, Club Colloseum, Košice Začiatok: 19:00 Vstup: predpredaj – v klube 20€, Ticketportal 23€ – na mieste 25€ FB Event: https://www.facebook.com/events/2154119204604995/?active_tab=about...

Čítaj ďalej
LYE BY MISTAKE – Arrangements for Fulminating Vective – Lambgoat Records 2006
júl25

LYE BY MISTAKE – Arrangements for Fulminating Vective – Lambgoat Records 2006

Zverejnené v júl 25, 2018

Tak o existencií tejto jazz-metalovej šialenosti som sa dozvedel pred nedávnom a môžem len povedať, že ma to dosť štve, keďže  páni z LYE BY MISTAKE už nejaký ten piatok nie sú aktívni. Vidieť ich naživo totiž mohol byť jedinečný zážitok. Ich debut z roku 2006 – Arrangements for Fulminating Vective – je totiž ako dva tucty znenazdajky vypálených faciek smerom k vašej tvári, po ktorých sa nestíhate spamätať čo sa to vlastne stalo, nedajbože pozbierať si myšlienky. Presne ako v scéne z Terence Hill / Bud Spencerovskej klasiky Malý Unavený Joe – „ukážem ti to ešte raz, na prvý krát sa to hneď nepochopí“ – rovnaký postup môžeme aplikovať na debut chicagských extrémnych jazzmanov LYE BY MISTAKE. Po tejto dávke šialenosti som sa najprv cítil ako zrazený vlakom – áno počul som tieto ingrediencie už predtým, či už to boli The Dillinger Escape Plan, Sikth, Pattonoví Fantomas či Mr. Bungle alebo Miles Davis – ale nikdy nie v takejto intenzite, v takto nekompromisnom a uletenom podaní, kde je šialenosť priamo úmerná virtuozite. Lye By Mistake klasické jazzové úlety prekladajú mathcorovým besnením, aké podľa mňa nemá konkurenciu a v takej Ostrich Feathers And Apple Pie sa mihnú aj country úlety či „halucinácie z ďalekej Ázie“ (malý príspevok do klubu rýmovačov).   To čo do poslucháča šijú napríklad Dillingeri behom jednej skladby sú Lye By Mistake v rámci vysoko organizovaného bordelu schopní do Vás napumpovať miestami behom pol minúty. Pri tom všetkom im však nechýba toľko potrebný nadhľad a zmysel pre recesiu. Ono počúvať tvorbu LBM je totiž vo svojej podstate neskutočne zábavné. Napríklad taká 900 Seconds In Search Of Jerry z počiatočného mathcoreového nájebu prejde lusknutím prstov do latinsko amerického rytmu, kde nechýbajú dychové nástroje, nasleduje jazzový gitarový výbeh a ďalší náklad rytmicky krkolomných šialeností. Magorina, ktorá trvá niečo málo cez tri minúty pôsobí vďaka počtu nôt a taktov vystrelených do éteru minimálne dvakrát dlhším dojmom. Napríklad v psychopatickom maratóne „If We Were Intense, This Song Would Be A Boyscout“ (no a skúste sa nešupovať na takom názve) sa mieša HC s naoko, teda skôr „naucho“ zmätočnými gitarovými postupmi, ktoré skôr pripomínajú spanikárené bzučanie otravného hmyzu uväzneného medzi oknom a závesom. Všetko to končí akoby sa pod kapelou prepadla betónová podlaha a na nižšom poschodí hral Miles Davis. Klamlivé úskoky, zvraty kde nie sú ucelené pasáže ale len prechody k prechodom a navrchu toho všetkého  mizantropický rev/škrek frontmana. Ak sa chystáte zošalieť, gratulujem, práve ste si k tomu našli soundtrack. Ok – z času na čas sa objaví niečo také nehorázne ako rovná linka do ktorej sa dá aj trepať hlavou, ako napríklad v skladbe „Aboriginal Negatives“ ale aj tá je po pár sekundách kompletne na šalát rozstrieľaná guľometnou kadenciou nôt a následne niečím, čo by som charakterizoval ako „Jethro Tull po užití bližšie nešpecifikovaného množstva metamfetamínov“. Lye...

Čítaj ďalej
Exorcizphobia – About Us Without Us – Support Underground, 2018
júl24

Exorcizphobia – About Us Without Us – Support Underground, 2018

Zverejnené v júl 24, 2018

Mníchovská dohoda mala značný vplyv na vývoj histórie v Československu a dá sa povedať, že bola predzvesťou vecí nasledujúcich, ktoré žiaľ poznačili osud ľudstva ako takého až do dnešných dní. Prečo to tu spomínam? No pretože trutnovská letka Exorcizphobia si túto tému zvolila ako leitmotív ich nového albumu About Us Without Us. Album, ktorý je zabalený, pre thrashovú kapelu, v netradičnom obale ( je to fragment obrazu Fragile Relations I od Josefa Bavora, jeho ďalšie diela tvoria booklet ) vydala kapela po veľmi dlhej dobe. Predsa len predchádzajúci štúdiový album Something Is Wrong, ak nerátame splitká s Lahar a Kaar/Catastrofy, je starý šesť rokov. Za ten čas prišlo ku zmenám v zostave na poste gitaristu a bubeníka. Či to bolo dobré, či nie, to nechám na každom jednom poslucháčovi. Jedna vec je istá, Exorcizphobia sa zmenila. Teda, za ten čas sa toho udialo podstatne viac, členovia dozreli do krásy a je to počuť aj na hudobnom prejave. Albumom sa šíri technická šialenosť ála Voivod, ale aj taká thrashová melodickosť, akú už zopár desaťročí predvádzajú Anthrax. Práve kombinácia týchto dvoch veličín sa zliala dokopy v úvodnej Lost Again. Na úvod trošku netradičná skladba, pretože to neženie v príliš vysokých otáčkach. Poriadne rezavý rif, odreže kúsok s názvom Planet – Penitentiary. Až taký špinavý rock n roll ako od Motorhead, lomozí niekde na spodku a ženie tak song dopredu ako turbodúchadlo. Podobnou zbesilosťou oplýva aj Relationshit. Pestrosť albumu rozširuje nasledujúca Gypsy Rock n Roller, kde Skoří spieva úplne čisto a celkovo tento kúsok dáva asi najviac spomenúť na jeho vedľajší projekt Final Flag, kde spojil sily s Ericom Helzerom z Wehrmacht a Jiřím Rosom z Tortharry. Najväčším prekvapením albumu je určite balada Time Does Not Heal. Takýto slaďák by od nich zrejme nikto nečakal. Ale je to pekná, prepracovaná vec. Ale to vlastne tak ako všetko na tomto albume, od obalu až po posledné gitarové sólo, inak tie sú fakt šmakózne. Nasleduje titulka About Us Without Us, ku ktorej vznikol aj tematický klip ( nájdete ho pod článkom ). Thrashová smršt, ktorá pôsobí o to extrémnejšie, keď je zaradená po takej oddychovke akou je spomínaná Time Does Not Heal. Na záver zostávajú ešte dve rýchle šlupky, spomenul by som ale najmä tú poslednú The Rats in the Walls, ktorá textovo tak trochu dosť odbočuje od celkovej koncepcie albumu, pretože je inšpirovaná rovnomennou poviedkou majstra hororu H. P. Lovecrafta. Album bol nahraný v štúdiu Pulton a odviedli tam dobrú prácu. Celok má masívny a hutný zvuk, to sú veci, ktoré som vyčítal ( ak sa dobre pamätám ) pri albume Capture the Flag od Final Flag. Nie, že by som išiel porovnávať,...

Čítaj ďalej
HELMET – kapela, ktorá zmenila rockovú hudbu – už o dva týždne v Bratislave
júl24

HELMET – kapela, ktorá zmenila rockovú hudbu – už o dva týždne v Bratislave

Zverejnené v júl 24, 2018

Gitarista, spevák, skladateľ a najmä kultová osobnosť rockovej hudby Page Hamilton vystúpi už 6. augusta v Bratislave so svojou kapelou Helmet. Skupina je považovaná za zakladateľa nu metalu a priekopnícku v oblasti experimentálneho, nového zvuku. V jej osadenstve sa vystriedalo aj množstvo muzikantov z iných, komerčne slávnejších skupín (Biohazard, Anthrax, The Cult, Testament). Sám Hamilton spolupracoval s množstvom kapiel a interpretov. Hrával ako gitarista s Davidom Bowiem či spolupracoval na filmovej hudbe spolu so skladateľom Elliotom Goldenthalom (napr. Neľútostný súboj-1995). Jeho hlas počuť v pesničke All for nothing na albume The Hunting Party od Linkin Park. Kontroverziu vyvolal aj spevákov románik s herečkou Winonou Ryder, ktorý vraj inšpiroval texty na albume Size Matters. Ich skladba Just another victim znie aj na soundtracku k filmu Judgement Night po boku hviezd ako Faith no more, House of Pain, Living Colour, Run DMC či Cypress Hill. Skupina Helmet vznikla v roku 1989 v New Yorku, na konte má osem radových albumov a dve výberovky. Najväčší úspech dosiahla albumom Meantime z roku 1992, ktorý sa aj vďaka hitom Unsung a In the Meantime dostal na 68. Miesto rebríčka Billboard. Skladba „Milquetoast“ z albumu „Betty“ sa dokonca objavila na kultovom soundtracku k filmu „Vrana“ (1993). Vďaka inovátorstvu je kapela považovaná za chýbajúci článok medzi starou metalovou školou a novou vlnou indie rocku. Za vzor a inšpiráciu ju udávajú legendy ako Korn, Faith no more, Tool, Pantera, Mastodon, Godsmack, Nine Inch Nails a mnoho ďalších. Pripisuje sa im veľký podiel na samotnom vzniku a definovaní nu-metalového žánru. Kapela Helmet vystúpi v pondelok 6. augusta v klube Randal v Bratislave. Vstupenky od 23,- EUR sú v predaji exkluzívne cez Listocheck.sk. Vstupenky tu: https://listocheck.sk/detail/helmet Facebook event: https://www.facebook.com/events/159593994604845/...

Čítaj ďalej