Aj keď stoner rockové trio Sasquatch existuje už viac ako 17 rokov a má na konte už piaty radový album, objavil som ich zhruba len pred tromi rokmi. Okamžite sa však zaradili medzi moje obľúbené kapely a tak som si zákonite ich prvú koncertnú zastávku nemohol nechať ujsť. I keď som najprv rozmýšľal, či ísť v pondelok do bratislavskej Fugy, alebo o deň skôr do Viedne, kde kalifornské trio vystúpilo spolu s nemenej zaujímavými subžánrovými kolegami Elder, nakoniec zvíťazila jednoduchá lenivosť – teda Blava. Do Fugy sme podľa rozpisu došli na ôsmu a keďže rovno naproti schodom mali Sasquatch už rozložený merch, kúpil som si najnovšie cd „Maneuvers“, ktoré mi ako jedine chýbalo do zbierky a ešte šiltovku. Klub vcelku zíval prázdnotou, koniec koncov ľudia začali chodiť až niečo po pol deviatej a svoje určite spravili aj legendárni Killing Joke, ktorí hrali o niekoľko blokov vyššie v MMC na Šancovej. Každopádne Sasquatch nie sú v našich končinách až takým pojmom, aby naplnili menší klub, omnoho viac vyznávačov majú v Nemecku a Británií, zemiam to Stoner Rocku zasľúbeným. Však hlavne v prípade Nemecka má človek niekedy pocit, že na každý štvorcový kilák tam pripadá jedná stoner kapela.
Niečo po deviatej nastúpil na pódium support v podobe domácich Void Odyssey. Pozvoľné a rozťahané tóny gitary najprv napovedali, že pôjde o post vecičku na spôsob interpretov ako napríklad My Sleeping Karma, avšak o slovo sa neskôr prihlásili aj skreslené „fuzz“ gitary. Hudba inštrumentálneho tria sa opierala najmä o odkazy Kyuss a Black Sabbath, sem-tam sa vykľul Crowbar/Melvinovský sludge a HC, ale aj atmosférickejšie motívy. Nebolo to zlé, avšak na môj vkus trochu rozťahané. Kapela ale šlapala vcelku zohrato, vypichol by som najmä šikovného basgitaristu.
Pár drobných po desiatej už nastúpili Sasquatch pred publikum sčítajúce niečo medzi 20kou a 30kou platiacich (hruby odhad, neratal som to :)). Začnime od konca – ich zhruba hodinový set v podstate nemal slabších miest. Zakladajúci člen, gitarista a spevák Keith Gibbs bol suverénnym frontmanom kapely, ale ani jeho dvaja kolegovia v ničom nezaostávali. Basák Jason Casanova, ktorý nastúpil do radov kapely v roku 2007, krátko po vydaní albumu Sasquatch II, výdatne pomáhal s vokálmi a taktiež sa blysol veľmi uvoľnenou hrou s niekoľkými skromnými sólo výjazdmi. Spolu s bubeníkom Craigom Riggsom, akoto služobne najmladším členom tuho držali rytmiku kapely. Najviac prekvapil samotný Riggs, ktorý len nedávno – teda pred nahrávaním novinky „Maneuvers“- nahradil zakladajúceho člena Ricka Ferranteho. Nielenže bola jeho hrá zemitá, kombinujúca silný úder a groove Johna Bonhama (Led Zeppelin) s ťažkopádnosťou Jimmyho Bowera (Down, Crowbar), ale dokonca sa v novinkovej skladbe „Bringing Me Down“ zhostil aj spevu v refréne a aj keď to nerád hovorím, farbou hlasu aj vokálnym rozsahom prešťal samotného Gibbsa. Keď už hovoríme o Gibbsovi, tak ten strúhal lahodné rockové sóla, pri ktorých sa väčšinou promenádoval v strede pódia, čo koncertu ešte viac pridávalo na zaujímavosti. Kapela to nijak zvlášť neobkecávala, jednoducho rozdávala skladbu za skladbou a niekoľko krát nezabudli slovne oceniť, že aj v pondelok večer, ako to najdrbnutejší deň v týždni, si ľudia našli čas na ich koncert. Ako správni profíci, vedomí si faktu, že či už je v publiku 30 alebo 3000 ľudí, hrali s fantastickým nasadením. Gro setlistu zákonite patrilo novinke „Maneuvers“, či už to bola svižná „Rational Woman“, strednotempý vál „More Than You´ll Ever Be“, „Just Couldn´t Stand The Weather“ či spomínaná „Bringing Me Down“. Opomenuté nezostali však ani predošlé štyri „zeppelinovsky“ očíslované nahrávky. Z jednotky zaznela koncertná klasika „Chemical Lady“, dvojku reprezentovala v samotnom závere odohraná sabbathovka „What Have You Done“ končiaca noise rockovým nákladom, z trojky odznela „New Disguise“ so značne pritvrdeným refrénom (oproti štúdiovej verzií) a štvorku zastúpila napríklad koncertná vypaľovačka „Message“. Určite toho bolo viac ale nejak mám problém vybaviť si celý setlist.
Takže suma sumárum – výborný koncert výbornej kapely, čo ctí rockovú tradíciu a uživa si každý spoločný moment na pódiu. Ako zvykol kričať kámoš na koncertoch keď sa mu vystúpenie tej či onej kapely páčilo: „Zahraj to celé ešte raz!“.
