Report – STRIGÆ ET SPECTRA TRANSVOLENT POSONIVM II. – Randal Music Club, Bratislava, 31.08.2018

TEXT: M=Mrtvolka, P=Petra

FOTKY: Mrtvolka

Dlho som v sebe hľadala (hlboko skrytú) hudobnú záľubu v rôznych mystických, atmosferických, či temnotu rozsievajúcich žánroch. Black metal nikdy nepatril medzi tie obľúbené, ale vďaka rôznym temným death metalovým spolkom, ktoré sa s čiernym kovom nepochybne prelínajú, som si napokon našla cestu do tajomných zákutí tohto metalového žánru. Musím uznať, že aj tento žáner je dosť široký na to, aby si každý fanúšik našiel niečo svoje. TEMPLE OF HORROR je nazvime to bookingová agentúra, ktorá prináša slovenským fanúšikom práve takéto spolky. Nepoznám celú históriu akcií, ktoré chalani už stihli organizovať, ale dnešný koncert s titulom STRIGÆ ET SPECTRA TRANSVOLENT POSONIVM má za názvom rímsku číslicu II. Prvý koncert otitulovaný rovnako sa uskutočnil 2 roky dozadu a pevne verím, že táto tradícia bude pokračovať aj naďalej a s omnoho väčšou pravidelnoaťou. Dnešný večer sa bratislavskému publiku v Randal klube predstavili domáce formácie DEVIL’S POISON a GOATCRAFT, Rakúšania NAHTRUNAR a najväčším lákadlom bola juhoamerická skvadra WRATHPRAYER z Chile.

M: Ako prví sa o slovo prihlásili DEVIL’S POISON z Bratislavy. Videla som ich úplne prvý koncert a tak sa nevyhnem porovnávaniu. Medzičasom sa im trochu obmenila zostava na poste bubeníka. V čase keď som ich videla prvýkrát som ich vystúpenie brala s ohľadom na to, že ide o prvý koncert. Dnes som teda čakala, či došlo k nejakému posunu. Odpusťte mi možno prílišnú kritiku, ale mám k ich vystúpenia niekoľko poznámok, ktoré si neodpustím. Hudobne si inšpiráciu zobrali odniekiaľ z nórskeho black metálu (najskôr). Nasvedčuje tomu zvuk, konštrukcia skladieb, aj celkový imidž kapely. Počas celého vystúpenia im na pódiu svietilo niekoľko zapálených kahancov. Zvuk sa tento večer v zásade vydaril pri všetkých kapelách, takže k nemu nemám námietky. Nedá mi však nespomenúť občasne falošne znejúcu gitaru. V jednom prípade to ešte pôsobilo ako schválne, no zvyšok nebol určite náročky. Všimla som si aj občasné lapsusy bicích. Mne osobne nešmakuje veľmi ani vokál, čakala by som tu o niečo viac výrazný a dravý štýl, ale to už je vec vkusu. Ak teda môžem zhodnotiť toto vystúpenie v kocke, neuchvátilo, ale ani neurazilo. Pre mňa osobne to bolo nemastné – neslané.

P: S malým sklzom, ktorý vďaka víkendu vôbec nevadil, sa na pódium postavila bratislavská kapelka DEVIL’S POISON. Chalani odštartovali večer poriadne zostra, keďže sa prezentujú klasickým surovým black metalom, ktorý je pre mňa celkovo dosť ťažko stráviteľný. S celkom dobrým zvukom set chalanom v trojici  šlapal naparádu. Zahalený v tme, či v opare červeného svetla určite oslovili skalných black metalových fanúšikov, ale čím ich set plynul ďalej, mňa nedokázali príliš zaujať. Atmosféra bola síce temná a mrazivá, ale niektoré pasáže sa mi zdali nekonečné, hlavne v prípade, keď bol jeden gitarový riff omieľaný dookola. Možno je to pre podobné old school black metalové kapely typické, mne to ale prišlo otravné, akoby nás kapela chcela začarovať. Ale z celkového (subjektívneho!) pohľadu chalani určite vedia tvoriť zaujímavé gitarové riffy, vokál je v pohode a celé to drží pohromade, žiaľ pre mňa je to veľmi ťažko uchopiteľné.

M: Druhou kapelou v poradí boli Rakúšania NAHTRUNAR. Teda nie tak úplne Rakúšania, pretože vo svojej posádke majú jedného Slováka. V tomto roku vydali full album „Mysterium Tremendum“, ktorý zožal zatiaľ veľký úspech. Ešte som ich nemala možnosť zočiť na vlastné oči, ale ani náhodou som nečakala to, čo som videla a počula. Pódium si starostlivo prichystali tak, aby cez hustú hmlu nebolo vidieť tváre jednotlivých členov, len postavy. Predo mnou sa začala odohrávať black metalová sága. Mrazivá atmosféra, ktorú sa im podarilo urobiť ma už dávno tak nedostala. Zvukovo taktiež veľmi vydarená show. Hudobne sme sa opäť dostali na pôdu nórskeho a švédskeho black metalu 90. rokov. Skladby s rýchlymi, aj pomalšími pasážami. Niekedy v strede koncertu došlo aj k malému incidentu medzi kapelou a divákom. Jeden z návštevníkov totiž začal hailovať. Gitarista ho s tým poslal do horúcich pekiel, takže milí pravicoví extrémisti, na túto kapelu si nezahailujete. Možno to bolo práve tou hmlou, že bol človek donútený v zásade počúvať hlavne hudbu a nezameriavať sa natoľko na iné veci. Samozrejme, nejaké malé drobné nedokonalosti by sa našli, ale celkovo som naozaj dlho nepočula tak podmanivý black metal.

P: Druhí prišli na rad Rakúšania NAHTRUNAR. Vlastne neviem, či použiť množné číslo, keďže ide o one-man projekt, ale zahrať živý set samostatne by bolo asi veľmi odvážne, hehe. Takže hlavný mozog kapely, čo bol predpokladám vokalista/gitarista, mal so sebou zverbovaných live hudobníkov. A s touto kapelou nastala v klube poriadne tajomná až okultná atmosféra. Z pódia zahaleného v hmlistej a namodralej temnote sa počas celého setu šírila vôňa kadidla a rynul sa z neho nekompromisný melodický a neuveriteľne atmosferický black metal. Zvuk spočiatku nebol dokonalý, tak som sa presunula trochu bližšie a viac do stredu, a až do konca som si vychutnávala každý tón. Hustá hmla dokonca spôsobila to, že corpse-paint nemal absolútne žiadny zmysel, hudobníkov sme vnímali len ako nečitateľné siluety. Tvorbu tohto hudobného telesa síce nepoznám, ale nový album „Mysterium Tremendum“ ma už pri domácom počúvaní totálne opantal, je viac ako vynikajúci. Na živo to však bolo ešte intenzívnejšie! Natlakované pasáže so zlovestným vokálom poprekrývané pomalšími atmosferickými časťami mi totálne zamotal hlavu. Hudba NAHTRUNAR sa dokáže neuveriteľne pohrávať s našimi emóciami, je drásajúca, žalostná, pochmúrna, ale obsahuje aj niečo pozitívne a presne tak hodnotím aj dnešný koncert. Zostala som totálne pohltená ich setom!

M: Po tomto atmosférou nasiaknutom zážitku od Rakúšanov sme sa presunuli do trochu inej dimenzie black metalu. Keď pri Nahtrunar bolo pódium zahalené do modrých svetiel navodzujúcich atmosféru chladu a zimy, pri WRATHPRAYER to bol presný opak. Po celú dobu vystúpenia zvolili červené svetlo, takže človek získal úplne iný dojem. Skupina pochádza až z ďalekého Chile, takže aj samotní členovia pôsobia trochu exoticky. Samozrejme, imidž black death metalovej kapely musel tiež byť, pretože všetci členovia mali vybíjané opasky, aj mohutné kožené náramky s ostňami. Hudobne išlo o ťažkotonážny black death metal. Pre mňa osobne hudobne menej nápadité, ale zato priamočiare, energické, s prelínajúcim sa black metalom s death metalom. Hlavne vokály dávali tušiť prevahu death metalu. Keď už sme pri tom, mne osobne vadil vokál, ktorý bol dosť v úzadí. Možno to tak malo byť, no bolo to pre mňa vyslovene rušivé. Hoci aj WRATHPRAYER mal svoju dávku atmosféry, zapôsobili na mňa úplne inak ako Nahrtunar, pri ktorých som sa obrazne ocitla naozaj na severe. Pri WRATHPRAYER som sa ocitla v akomsi pekle, a možno vo väznici v Chile? Set sa mi zdal trochu rozpačito ukončený, spevák ohlásil poslednú skladbu a ďalej sa s nami nepapral.

M: Pred nami bola posledná kapela večera – GOATCRAFT. Chalani sa za tých pár rokov vypracovali. Posledné ich vystúpenie som videla práve v Randali. Už vtedy bolo jasné, že Goatcraft má pred sebou svetlú budúcnosť. Povyrástli aj hudobne, no aj v rámci vizuálu. Na všetkých členoch je vidieť istota, odbúrali úplne kŕčovitosť, ktorá je vlastná začínajúcim kapelám. Celá skupina má aj svojsky image, za všetko však musím spomenúť bass gitaristu, ktorý mal cez seba prehodený náhrdelník z chilli papričiek. Neviem či je to tým, že je GOATCRAFT domáca kapela a hrajú len občas, ale ľudia na ich vystúpení boli snáď najviac akční. V predných radách sa rozpútal počas niektorých skladieb malý kotol. Čo sa hudby týka, nebolo tiež nič nechané na náhodu. Všetko poctivo odohrané, bez viditeľných chýb, celá kapela proste išla s veľkým nasadením. V kuloároch sa povrávalo ešte pred vystúpením, že bude aj nejaké prekvapenie na záver. To naozaj prišlo, lebo na pódiu sa zrazu zjavil bez slova Harvy (Daggerose a ďalšie spolky). Odspieval s chalanmi skladbu od Manilla Road. Neviem, či si to nestihli dobre pripraviť, ale zdalo sa mi to celé dosť rozbité. Harvy si svojim silným tenorom spieval svoje sólo a zvyšne nástroje, boli dosť v úzadí. Tento posledný kúsok však bol spomienkou na nedávno zosnulého Jeffa z vyššie menovanej skupiny a tak to považujem za milé gesto, nech už sa mi to zdalo byť akokoľvek nedokonalé. Trochu som čakala na ďalších 10 prídavkov (hehe), ale kapelníci zmizli v útrobách backstage.

Čo dodať? Skvelá akcia s jedinečne temnou atmosférou! Tešíme sa aj na ďalšie podobné kncerty!

Avatar photo

Autor: Petra

Zdieľaj