Recenzia – Wrong – Feel Great – Relapsed Records – 2018

Spoza veľkej mláky si to k nám namieril druhý album amerických Wrong zo slnečnej Floridy. Dilemu či sa stanete alebo nestanete fanúšikom tejto kapely môžete vyriešiť položením jednoduchej otázky: Máte radi Helmet? Ak áno, Wrong vám urobia obrovskú radosť. Wrong sú totiž moderná inkarnácia Helmet v ich najzásadnejšom období (1991-1994). Všetko je tu takmer na vlas rovnaké a teda aj chápem prečo sa túto kapelu, zloženú z bývalých členov Kylesa a Torque, rozhodlo vydavateľstvo Relapse Records zobrať pod svoje krídla. Wrong majú jasnú cieľovú skupinu fanúšikov a nesú odkaz mojej obľúbenej kapely.
Väčšinou sú takéto „plagiáty“ (zdráhal som sa použiť toto slovo) odsúdene na neúspech, ale ako som si tak prechádzal komentáre k videám, tak ľuďom vôbec nevadí tá do oči bijúca inšpirácia Helmet. Práve naopak, vítajú to a ja vlastne tiež nemám výhrady. Oproti rovnomennému debutu však Wrong predsa len rozhodili siete trochu viac, počuť sú aj ozveny Nirvany z obdobia „Bleach“ (spomeňte si na „Paper Cuts“) či starých Prong alebo dokonca Biohazard a Cro-Mags (ani nie minútový výplach „Crawl Instead“). Úvod nahrávky obstaráva jeden a pol minúty nekompromisného nákladu v podobe skladby „Errordome“. Spevák a gitarista Eric Hernandez tu znie ako podstatne nasratejšia verzia Pagea Hamiltona. Následná „Culminate“ je Helmet z obdobia „Strap It On“ a „Meantime“ ako vyšitý. Štart-stop riffy, staccato rytmika, noisové gitarové vyhrávky – všetky poznávacie znaky ich vzoru sú tu zastúpené mierou vrchovatou a nielen to – ono to nevýslovne baví!!! Wrong sa na nič nehrajú, vedia čo robia, vedia to aj ich poslucháči a práve táto úprimná poklona jednej z najnedocenenejších kapiel 90-tých rokov ich robí natoľko sympatickými. Ani raz v priebehu jedenástich skladieb zachytených na albume „Feel Great“ som sa nepristihol, že by som sa nedajbože nudil, zíval, kukal na hodinky. Melodickým spevom znova nie zas tak vzdialeným samotnému Hamiltonovi prekvapí (či neprekvapí?) Eric v rytmicky prešpekulovanej „Nice Job“ či „Upgrade“, pri ktorej sa skrátka nedá nemyslieť na nesmrteľný hit Helmet „Unsung“. Naproti tomu taká „Zero Cool“ zachytáva Wrong v hard-coreovom rozpoložení, kde najmä v slohe pašujú do hudby niečo tak nehorázne ako vlastný ksicht – a je to rovnako skvelé ako zbytok nahrávky! Uletené jazzové sólo od druhého gitaristu Ryana Hafta, v závere podporené využitím whammy efektu tiež perfektne dopĺňa celkový obraz.
V pokojnejšej polohe zastihneme skupinu v spevavej „Gabe“, ktorá by zase bez výhrad mohla ísť rovno na Helmetovskú klasiku „Betty“. Fakt pohodová a uvoľnená skladba, ktorá po totálne noisovom závere predošlej „Zero Cool“ príjemne prehadzuje výhybku. Zatiaľ čo riffová stavba stále ide prísne Hamiltonovskou cestou, práca kapely v gitarových vyhrávkach na vyšších strunách už zaváňa vlastnou invenciou. Spleť disharmónií a náhodných gitarových pazvukov ponúka záverečná noisová jazda „Anaerobic“. Rytmika dua Derrick Flanagin (bície) a Alex Nuňez (basa) tu ešte viac udržiava strojovo presný tep nahrávky, nehovoriac o tom, že práve vďaka tejto dvojici má celá kapela nehorázny groove. Kľudne by som celý album prihlásil do „try not to headbang“ contestu. Mne osobne sa krk rozhýbal už v prvých sekundách „Errordome“.
Či budú Wrong v budúcnosti pokračovať v nastolenej ceste a ďalej revitalizovať odkaz Helmet je len na nich. Robia to však výborne, s úctou a ich druhý album „Feel Great“ na pár miestach zároveň aj odkrýva chodníčky, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k vlastnému hudobnému výrazu. Každopádne oboje je skvelé a ja by som teda poprosil ďalší album. Pronto!

Autor Martin Javorek
Hodnotenie 8/10

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj