Je ráno 6. augusta 1945. Vonku celkom pekne. Vychádzam z domu a pozerám na oblohu, na ktorej sa objavuje jeden zrejme americký bombardér. Pche je tam toho, jeden… Po permanentnom bombardovaní už to nikoho ani neprekvapuje. Keď v tom sa otvára nákladový priestor a k zemi si to
smeruje bomba, pomerne cynicky nazvaná Little Boy… Nastáva peklo. Prišiel dar skazy.
Samozrejme nie je mojím cieľom zľahčovať vojnové utrpenie. Vojna je kurva a ubližovanie iným, ak to niekomu ešte nedoplo, by vo svete už nemalo čo hľadať. Ale to je utópia. My tu máme ale túto radiačnú jednotku, ktorá aspoň nám, ľuďom milujúcim hudbu a hltajúcim každý tón, spôsobuje radosť a nie bolesť. Radiation je kapela z Bratislavy, ktorá vypúšťa z bední reproduktorov, ten naj old schoolovejšie podaný thrash metal aký si dokážete predstaviť. No ja za to nemôžem, ale ja presne takéto kapely žeriem, ako človek s poruchou stravovania. Album vyšiel už minulý rok a zbieral dobré hodnotenia, kam sa len dostal. Ja som sa k poriadnemu počúvaniu tohto smrtonoša dostal vlastne až teraz.
Radiation fungujú už dosť dlho v rovnakej zostave. Poslednou zmenou bolo doplnenie o druhú gitaru, v podobe sekerníka Riša. The Gift of Doom je ich debut, doteraz majú na konte niekoľko splitiek a Ep-čiek. Album vyšiel pod nemeckým labelom Witches Brew, ktorý má pod svojimi chápadlami, podobne ako český Support Underground, väčšinou thrashové kapely.
Už niekto, niekedy, niekomu chrstol mor medzi oči? Zrovna tak hneď skraja začína tento album v podobe The Plague. Zlovestné zvuky a odtrúbenie,
ako keby značili príchod pani Zubatej a do toho smrtiaci thrashový riff, ako z výkladnej skrine extrémnej hudby, na ktorej svieti letopočet s osmičkou na poste čísla desaťročia. Pán Angelripper a jeho sodomizačná skvadra, by mohli byť hrdí, že sa im z ich zatúlaného semena, vyvinulo ďalšie hybridné monštrum. Inak, ak by som mal celý album prirovnať ku kapelám, ktorých členovia by nemuseli byť iba mojimi fotrovcami, tak mi trochu pripomínajú Nemcov Nocturnal, či Ketzer ( kým ešte mali čo to medzi nohami a nezačali hrať tak sladko, až z nich chytám diabetes… ). Ale to je iba moja interpretácia, že tam tú Germániu nejak stále cítim. Mrožov hlas si to tu smeruje až k death metalovým hĺbkam. Mojimi „miláškami“ sa stali hneď po prvom počutí The Wasteland, taký rock n rollom napáchnutý prcek, ála Ausgebombt ( zase tí Nemci… ) a Eternal Toxic Fields, kde mi tá melódia čosi neskutočne pripomína a už pár dní mučím dutinu mozgovú s tým, že čo. Samozrejme ostatné ožiarené chcíplotiny nie sú o nič horšie a plynový pedál je prikovaný k podlahe až do posledných tónov Under the Hell.
Jediné, za čo by som trošku sprdol je zvuk. Spev mi príde miestami príliš dole a trochu v tom lomoze zaniká. Naopak zase chválim obal a celkový booklet. Anjel smrti s bombou v paprčiach. Dýcha z toho znovu old school jak prasa, ale na mňa z toho ide také príjemné teplo. No a ten booklet je pekne depresívny, obrázky zrovna ako keď vám niekto podaruje dar skazy.
Nedivím sa kolegom z iných zinov za tak vysoké hodnotenia, naozaj skvelý album.
Hodnotenie: 9/10
