Phylactery – Aeber – Support Underground, 2018
apr15

Phylactery – Aeber – Support Underground, 2018

Zverejnené v apr 15, 2018

Pri debutových albumoch, ktoré sa mi dostanú na recenziu, zvyknem byť ohľaduplnejší a privieram oko, ak nie je niečo úplne tip – top. Ale potom plesknú predo mňa prvotinu Aeber od Phylactery a tu nemusím privierať nič. Ak by všetky kapely, začínali na takto vysokej úrovni, tak žijeme v dokonalom svete. Ale pekne postupne. Phylactery sú kapelou z Brna a cesta ich hudobnou dráhou sa začala v roku 2014. Zostava je teda nasledovná : Aleš Seth Krupica ( spev ), Tomáš Melichar ( gitara ), Dominik Kure ( gitara ), Mirek Hanák ( bicie ) a Jan Blaha ( basa ). Nedajú sa nejak výrazne zaškatuľkovať, je to proste death metal vo viacerých jeho podobách. Každý song dýcha tak nejak svojim vlastným životom, čo robí tento album nesmierne pestrým. Pritom je zaujímavé, že albumom sa preplieta istý textový koncept. Dalo by sa povedať trošku brutálnejšia love story. Album nám dá hneď na úvod poriadnu ranu do tváre, ako Mike Tyson v jeho najlepších rokoch. Žiadne intro, rozohranie a neviem čo. Priamo útok na kladivko, nákovku a strmienok. Tento atak nesie meno Descent Into Madness. Nejde tu ale o nejaké extra rýchlostné preteky, ale o premyslenú skladbu, ktorá pri ďalších a ďalších počutiach odkrýva nové vrstvy, ale tak je to na celom albume. Ako som spomínal tú pestrosť, tak si skúste pustiť Nighfall a schválne, čo vám pripomenie spôsob spevu. Mne hneď vybehol na rozum Dethklok a ten animovaný klip Batmetal, ktorý zrejme väčšina z vás pozná. Nemenej zaujímavým trackom je Forest Eternal. No povedzte, kedy ste naposledy počuli od death metalovej kapely baladu? Ešte by som rád upozornil na The Grand Abomination. V prome na tento album, je písané, že Phylactery vo svojej hudbe kombinujú viacero prvkov, medzi nimi aj slam. No popravde na celom albume veľa slamových pasáží zrovna nie je, ale práve v The Grand Abomination je to zrejme skutočne aj počuť ( slamová pasáž vyskocí ešte v Under the Red Sun, pozn. red. ). Skôr sa albumom prelína technická odnož ( nielen ) death metalu. Vplyvy Suffocation, Dying Fetus v kombinácií s deathcorovými kapelami, ale sú tu aj také miesta, ktoré pripomenú Meshuggah, či The Dillinger Escape Plan. Preto, tak ako sa robí zemiakové pyré zo zemiakov, mlieka a masla, tak presne tak tvoria základ hudby Phylactery vyššie spomenuté death legendy a technické hviezdy metalového neba. Slam je tu v pozící takého muškátového orechu, presne ako v tom pyré. Jeho úlohou je rozšíriť paletu chutí. Toľko z deathmetalovej gastronómie. Zvuk albumu je čistejší ako laboratórna skúmavka. V brnenskom štúdiu Sonidos si dali naozaj záležať. Čo sa týka obalu, tak keď som ho zbadal ešte dávnejšie predtým...

Čítaj ďalej
Temnohlas – Manyac, Žriebädlo, Sinners Moon & Ohen v Seredi
apr11

Temnohlas – Manyac, Žriebädlo, Sinners Moon & Ohen v Seredi

Zverejnené v apr 11, 2018

Koncert s názvom TEMNOHLAS sa uskutoční v tradičných priateľských priestoroch Kempingu Sereď, 14.4.2018 o 19:27 (právo na zmenu času vyhradené) a cena vstupu sú 4 európske korunky. Do tanca a spevu zahrá seredský undergroundový triumvirát – Nasrané thrashové komando Manyac, symfonickí mesiačikovia Sinners Moon a prvotnopospolná temnota Žriebädlo. K nim sa pridá hosťujúca trnavská temnota s názvom Ohen. Toto kvarteto zaručuje večer plný temných hlasov a tónov, kričiacich gitár, dunivých dvojkopákov, ale aj stretnutia so starými známymi a pohodový večer pri pive. A ešte pozvánka na pivo: Aj víš čo budeš na Temnohlase slopat popri muzike? Já si dám asi nejaké to svetlé a okoštujem aj ten ROD ked už to tam bude, lebo šak prečo né! Tak v sobotu…a na zdraví! Text z FB Udalosti OHEN https://www.facebook.com/ohen.band/ Zriebädlo https://www.facebook.com/zriebadlo/ Manyac https://www.facebook.com/manyacband/ Sinners Moon https://www.facebook.com/sinnersmoonband/ MIESTO: Kemping Sereď Dátum: 14.4.2018 Vstup: 4 € FB Event:...

Čítaj ďalej
Report FURIA+UADA+AU-DESSUS – Randal klub, Bratislava – 4.apríl.2018
apr11

Report FURIA+UADA+AU-DESSUS – Randal klub, Bratislava – 4.apríl.2018

Zverejnené v apr 11, 2018

Black metalu som nikdy priveľmi neholdovala… Aj keď tu odjakživa boli kapely, ktoré sa akosi dostali do mojej priazne, tá hranica končila niekde pri ENSLAVED, SATYRICON, či BORKNAGAR a vždy išlo poväčšine o subžánre, ktoré síce krúžili okolo čierneho kovu, ale súčasne sa odkláňali od jeho surovej podoby, a práve to ma na nich najviac zaujalo. V posledných rokoch sa však stále viac a viac dokážem zahĺbiť do tohto žánru a zisťujem, že som robila veľkú chybu, keď som black metal tak často opomínala. Dnes nám Loud Farm Booking do bratislavského Randalu priniesli black metalový trojboj v podobe formácií, z ktorých jadra síce vyviera čierny kov, ale každá kapela ho obohacuje o svojské prímesi. Ktorá z kapiel AU-DESSUS, UADA či FURIA najviac zapôsobila na nedávnom koncerte v bratislavskom Randale na vás? Post black metalisti AU-DESSUS z litovského hlavného mesta nie sú v týchto končinách po prvý raz, avšak u mňa to bola ich premiérová šou. Štyria páni zahalení v totožných mikinách s výraznou kapucňou vyšli na pódium s pol hodinovým sklzom zhruba o ôsmej. Okrem rovnomenného EP-čka majú na konte debutový album „End of Chapter“, ktorému bol venovaný aj celý dnešný setlist. Veľmi kvalitný post-black sa valil z pódia s neuveriteľnou razanciou. Páni začleňujú do rýchlejších pasáží pomalé melancholické časti, ktoré trochu hraničia z doom metalom a tým je atmosféra ešte o čosi ponurejšia. Totálny rev vokalistu, taký naliehavý, občas až nepríčetný umocňuje svižné gitarové pasáže a naopak klasický vokál alebo hrdelné spevy v pozadí vytvárajú v pomalších častiach zaujímavú zvukovú stenu. Celé vystúpenie bolo veľmi vkusne dotvorené svetlami, ktoré absolútne sedeli do muziky a hypnotická atmosféra sa tým ešte znásobila. Ja som si ich vystúpenie užila, splnilo moje očakávania, ale mnohí mali obrovské výhrady voči zvuku. Čo sa toho týka, dnes to bolo v Randali veľmi rozpačité, ale naozaj veľmi záležalo na mieste, kde stojíte. Ja som pri sete AU-DESSUS zaznamenala iba akýsi plechový zvuk bicích, ale ako počúvam ostatný album teraz, asi tak znieť mali. Viac si to podľa mňa odniesli mladíci UADA z amerického Oregonu. Je to proste tak! Vydarený a kvalitný zvuk na koncerte môže v istých momentoch ešte viac umocniť atmosféru samotnej muziky, a naopak zbabrané ozvučenie môže aj v prípade skvelej šou vystúpenie kapely totálne pochovať. V Prípade UADA môže za katastrofálnu šou aj nevyvážený zvuk, ale vo veľkej miery si za to môžu chlapci sami. Ako mi kolega fotograf dal do pozornosti, UADA má momentálne nielen nového bubeníka, ale aj čerstvého basáka a to sa podpísalo na celej ich dnešnej šou. Okrem toho, že zvukovo to bol teda riadny bodrel, spravili nespočetne veľa chýb, niekedy akoby ani nevedeli, ktorá pasáž nasleduje. Celé...

Čítaj ďalej
Maďarsko-slovenský koncert tento piatok v Nitre
apr10

Maďarsko-slovenský koncert tento piatok v Nitre

Zverejnené v apr 10, 2018

Už tento piatok sa v Nitre uskutoční maďarsko-slovenský koncert v duchu multižánrovej energie! V klube Mariatchi v Nitre ťa zabavia tri kapely. Zaujímavú žánrovú kombináciu prinesú Maďari Gyilkos, ktorí vám predvedú ako sa hrá HC, punk, metal a sludge. NA punkovo – grunge a stoner vlne sa ponesiete so skupinou Witch Bone Garden a večer spríjemní aj Ružomberská grind-core crust formácia Ataraxia. Príď si dať dobré pivo a užiť trochu hudby tento piatok v Nitre! Gyilkos hardcore punk/metal/sludge – Budapešť (HU) https://gyilkosband.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/GYILKOSband/ Witch Bone Garden grunge/punk/stoner – Kecskemét (HU) https://witchbonegardenband.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/WitchBoneGarden/ Ataraxia grindcore/crust – Ružomberok https://ataraxiark.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/ataraxiark/ Kde: Mariatchi, Nitra Dátum: 13.04.2018 Vstup: 4 € FB Udalosť:...

Čítaj ďalej
Report – Kvelertak, Čad, Sibiir – 4. 4. 2018, MMC, Bratislava
apr10

Report – Kvelertak, Čad, Sibiir – 4. 4. 2018, MMC, Bratislava

Zverejnené v apr 10, 2018

“Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť”. Prapodivná hláška z prapodivného seriálu Twin Peaks, sadla na tento večer. Nórski milovníci operencov, počúvajúcich na latinský názov Strigiformes sa zastavili po prvý krát na Slovensku, kam si odskočili z turné s Metallicou. Ako support sa predstavili ich krajania Sibiir a domáci Čad. Zostava pre mnohých zrejme lákavá. V tento istý deň prebiehal dolu v Randali aj koncert Uada a Furia, takže aj keď ide o diametrálne odlišné štýly, fanúšikov si žiaľ tieto dve akcie navzájom kradli. Kvôli môjmu brutálne nabitému programu v ten deň som nevedel, či stihnem vôbec aj začiatok koncertu, ale kedže som sa naháňal, prišiel som ešte s poriadnym predstihom. Vybavil som si všetko potrebné a prišiel do sály, kde to ale okolo pol ôsmej zívalo prázdnotou, napriek tomu, že koncert mal začať o trištvrte na osem. Pre naozaj hŕstku fanúšikov začali bez zbytočných slov svoj set Sibiir. Zo základky si pamätám, že Sibír je časť Ruska, ale svoj Sibiir má aj Nórsko. Tento nórsky však nebol chladný, ale snažil sa fanúšikov rozpalovať. Satanžiaľ, aj napriek nespornej snahe sa im to nepodarilo. Nasadenie bolo u nich značné, ale nech som sa snažil akokoľvek, ich hudba ma proste nebavila ani trochu. Ich skladby mi prišli takmer všetky na jedno kopyto. Možno posledná bola niečím iná. Jediná vec, čo ma oslovila bol bubeník. Páčil sa mi jeho štýl a technika. Ale po koncerte som na nich počúval viac – menej chválu. Nuž, sto ľudí, sto chutí. Po chvíli sa dostáva na vavrínovými vencami, soškami Radio Head Awards a neviem čím všetkým ovenčenými, Čad. Už v trojici, ale stále bez Bašky, za to s Hulom ako basgitaristom. Na rozdiel od ich aktuálneho tour s Malignant Tumour a Acid Force sa hrabalo o čosi viac v archíve ( na tour hrajú celý nový album + pár overených songov ), ale vytiahlo sa aj niekoľko peciek z posledného albumu Bastard. Tento album bol síce ocenený ako najlepší album za minulý rok, ale mne nejak veľmi pod kožu nevliezol. Preto som bol rád za staršie veci. Ale ich set mi prišiel nejako dlhý a ani typické Pištove kecy medzi skladbami ma nejak nechytili. Možno som ich už len presýtený. Predsa len ich vidím častejšie, ako môj rozbitý pohľad každé ráno v zrkadle. Pod pódiom sa ale aj strhol kotol a ľudí výraznejšie pribudlo, takže moje “remcanie” je zbytočné. O desiatej sa zhasli svetlá a na pódium si to za tónov Apenbaring nakráčala nórska skvadra Kvelertak a spevák Erlend Hjelvik s vypreparovaným exponátom z kabinetu prírodopisu na hlave. Tej sove tentokrát aj svietili oči. Neviem síce ako to má pôsobiť, ale na mňa to...

Čítaj ďalej