Aj keď sa brazílska legenda Sepultura vyskytla cez leto v Prešove a celkovo je nablízku relatívne často, nikdy som sa na nich nedostal. Až doteraz. Ako support na
aktuálne turné si zobrali zaujímavý mix kapiel, ktoré zaujmú mladšie ročníky, old school fans aj milovníkov technicky zložitých skladieb, teda menovite Fit for An Autopsy, Goatwhore a Obscura.
Ako prvý prišli vyškoliť slovenských fans v deathcorovom žánri Američania Fit for an Autopsy. Že nemali takmer koho školiť je už vec druhá. V čase ich vystúpenia bolo v MMC odhadom niečo cez 50 ľudí. Ale aj tú hŕstku ľudí myslím, že zaujali. Aj keď niečo mi u nich chýba, také to “niečo” čím ich rozpoznám od stoviek ďalších kapiel. No ale inak hrali fajn, beatdowny, growl aj čistejší hlas, to všetko bolo zvládnuté dobre, fanúšikovia takých Thy Art is Murder a podobných kapiel mohli byť spokojní.
Následne prišla výmena stráží a po modernejšie ladenom sete, prišiel na rad old school ako prasa. Američania Goatwhore sú kapelou, ktorá kombinuje prvky death/thrash/black metalu do jedného, sírou páchnuceho celku. Pri nástupe na pódium ale spevák L. Ben Falgoust II prišiel o barlách a svoj set, kvôli zlomenej nohe
odspieval v sede. Ako povedal klasik, heavy metal si nevyberá. Ak mám byť úprimný, práve na týchto Američanov som sa tešil najviac. Pamätám si, ešte asi ako na základnej som počul na nejakom výbere od Metal Blade ich song Alchemy of the Black Sun Cult (tá tiež zaznela) z albumu A Haunting Curse a hneď som vedel, že táto kapela mi je po chuti. Sršal z nich taký ten smrad pekelného rock n rollu ala Venom (Baring Teeth for Revolt, zčernalý rock n roll, inak by som tento song nazvať ani nevedel) a spevák s jeho uhhhh zase silne pripomína Toma G. Warriora. Ich cca 40 minút ubehlo rýchlo, pre mňa možno až prirýchlo. Ale behom tohto času do nás natlačili cca 10 songov a zostal po nich iba zvyrený prach a konečne sa pomaly plniace publikum.
Jedinou kapelou, ktorá nebola spoza oceánu boli Nemci Obscura. Nie je to tak dávno čo hrali v Košiciach a šup ho znovu do Bratislavy. Kapela vedená Steffenom Kummererom, hrá ich technický death metal z inej galaxie. Síce môžme o tom polemizovať, ale nejak takto
si predstavujem, že by hrali Death, keby tá zasraná rakovina neskolila Schuldinera. Dočkali sme sa prierezu ich kariérou, ale kedže som ich naživo tiež videl po prvýkrát neviem porovnať si nými ich vystúpeniami. No ale Steffen je skvelý frontman a jeho komunikácia s publikom je na výbornej úrovni. Takto usmievavého frontmana deathmetalovej kapely som tuším ešte nevidel. S jeho pokojným výrazom by mohol nastúpiť napríklad aj k Teletubbies.
Čosi po pol desiatej dozrel čas na meno, ktoré je v knihe metalovej hudby zapísané veľkými písmenami, Sepultura. Začalo sa podľa očakávania skladbami z aktuálneho albumu Machine Messiah, kedže turné idú na jeho podporu. Takže na úvod zaznela I Am the Enemy a Phantom Self. Publikum (už ozaj pomerne slušne zaplnené, vzhľadom aj na to, ako je v poslednom období naozaj veľa skvelých koncertov…) viac ožilo až pri Kairos a ovácie išli do úplna, keď zaznela prvá vec z éry s Maxom, Territory. Pri Desperate Cry to už bol konečne aj kotol ako sa patrí. Následne sme si opäť
vypočuli zopár skladieb z Machine Messiah (dokopy ich bolo myslím 6) a pretože tento rok je 20 rokov čo do radov Sepultury prišiel Derrick Green, tak sa v rámci spomínania predhodilo hladnému publiku niekoľko skladieb z albumu Against. Ku koncu sme sa opäť začali hrabať v archívoch. Po intre z Beneath the Remains prišla Inner Self, ak sa nemýlim najstaršia skladba z playlistu. Do predstieraného konca koncertu zazneli ešte hitovka Refuse/Resist a smrtiaca Arise. Po vyvolani SE-PUL-TU-RA sa borci vrátili na pódium a zostal čas ešte na Slave New World, Ratamahatta (kde si Derrick vybehol do svojej “trucovne” kde si už aj predtým pri jednej skladbe búchal do bubna) a najznámejší flák Roots Bloody Roots. Zaujímavé bolo pre mňa sledovať dvojicu pôvodných členov. Zatiaľ čo Andreas Kisser vyzerá vlastne stále rovnako, tak Paulo Jr. pôsobí dosť zostarnuto a kľudne by mohol robiť niekde Mikuláša. Zostávajúci dvaja členovia Derrick Green a Eloy Casagrande, tak tí išli ako stroje, ale je mi jasné, že fanúšikovia starej éry budú mať k nim vždy nejaké výčitky.
Zvukovo koncert nebol úplne eňo-ňuňo, viacero ľudí sa sťažovalo na zvuk pri Obscure, ja som zase basu pri Sepulture prvý krát počul asi pri tretej skladbe. Ale inak to bol dobrý koncert, aj ľudí nakoniec prišlo celkom dosť i keď to tak najprv nevyzeralo. Potešil aj bohatý výber merchu, kde Sepultura musela mať samostatné miesto, takže toho bolo naozaj dosť.
Za fotky ďakujem Metalirium http://www.facebook.com/metalirium/ a Martinovi Mayerovi (celá fotogaléria – https://www.flickr.com/photos/101601909@N07/sets/72157664308115267 ).
