Naše zvrátené a chorobné sluchovody sa po roku znovu dočkali indoor verzie Flesh Party. Po druhýkrát v Kultúrnom dome v Seredi, takže sme už s
týmto priestorom boli oťukaní. Miesto úplne vyhovujúce na takéto akcie, aj keď nám, ktorí sme si odkrútili nejednu Fleshku v kine v Leopoldove, sa bude stále cnieť. Hoci by tento kulturák bez problémov pojal možno aj raz toľko ľudí, predsa len underground u nás má svoje limity. Začiatok brutálne hudobných orgií bol stanovený na 18. hodinu, ale svoje krivé pahýle som dovliekol už o nejakú pol hodinu skôr a prebehlo, ako to na týchto akciách býva dobrým zvykom, zvítanie sa, keďže tu pozná takmer každý každého. Toľko k úvodu, prejdime rovno ku kapelám.
Neľahká úloha prvej kapely prebrať zamrznuté publikum padla na Bratislavčanov Abort to be Born. Ich melódiami nabitý, modernejšie znejúci death metal to medzi brutalistami a grindermi nemal ľahké a dav sa im veľmi rozhýbať nepodaril, ale za to nasadenie a ich muzika mi padla dobre na dušu. Rozmýšľam, či som niekedy videl celý ich set. Každopádne ma teraz zaujali, a ak by ich niekto nedajsatan nepoznal, je to taký môj malý tip. Majú vonku iba debutový album Misanformic, tak sa po ňom poobzerajte.
Na rad prišla grindová brúska z Popradu Human Humus. Tak títo vyznávači grindového plynového pedálu zošliapnutého až na podlahu už podkúrili aj pod pódiom. Nevidel som ich už nejaký ten piatok, asi naposledy, keď vydali vtedy čestvý album Dirty Filthy Mess, no a medzitým majú vonku už novinku The Obligatory Struggle. Aj keď hovorím o nich skôr v súvislosti s rýchlosťou, tak mi najviac zarezonovala jedna skladba (sorry, názov mi stihol vyšumieť z hlavy, ale ja si spomeniem), ktorá sa niesla v pomalšom, povedal by som až v takom stonerovom duchu. Za mňa rozhodne vydarený set a v osobe Ižďa majú skvelého vokalistu, ktorý mi svojim nasadením a aj výzorom tak trochu pripomína Miša z Embolim/Attack of Rage.
Prvými zahraničnými hosťami boli Perfecitizen zo Stovežatej. Ako som už písal v prome na Flesh Party, keď počujem meno Perfecitizen, hneď sa mi vybaví ich koncert pred pár rokmi na Gothoome, kde sa po mohutnom lejaku na nich jeden fanúšik doslova a dopísmena obalil v bahne. Vo vnútorných priestoroch takáto liečebná procedúra síce nehrozila, ale parkety dostali zabrať. Bola to pre mňa osobne premiéra ich
speváka Honzy Habra a musím povedať, že premiéra rozhodne vydarená. Ako ich opísať? Ich poňatie death metalu je brutálne, technické, miestami by som povedal, že sa dali až nejaké jazzové prvky vycítiť. Napriek zložitosti to bol doslova masaker, ktorý sa mi zafixuje do pamäte.
Ďalšou bandou spoza rieky Moravy boli Pothead. Zhulený rap/slam. Vtipná kombinácia vcelku. Ich muziku mám skutočne rád, na Open Air-ke ma raz ich rámus prebral po prehýrenej noci a bol to asi najpríjemnejší budík. Tentokrát mám ale výčitku, nie ani ku kapele, ale ku zvuku. Počas celej akcie bol zvuk naozaj v pohode, ale tu mi prišla basa príliš prehúlená (to slovo sa k ich prednesu asi skutočne hodí), a to mi rušilo ich set do istej miery. No ale kotol sa už točil na plné obrátky. Možno aj preto, že spevák Jaro proste na tom trval.
Na scénu vyliezol po nich pre mňa jeden z headlinerov akcie a kapela, na ktorú som sa asi najviac tešil, ale nemal som ešte to šťastie na nich naživo. Ide o mladú kapelu zo Švajčiarska Consumed by Vultures. Minulý rok im vyšiel debutový album In Eterno u Nice to Eat You Records a kto ste ho počuli musíte dať za pravdu, že je to masaker non plus ultra. Som rád, že moje očakávania nesklamali a ich set pomaly strhával aj tú svadobnú výzdobu, či čo to visí v kulturáku pod stropom. Naozaj skvelé vystúpenie, masívny brutal death, kde tu to okorenia deathcorom, niekde vyletí melódia, ale najmä ich tlačí dopredu dvojica spevákov, ktorí si pekne delia svoje party. Latku nasadili, podľa mňa, vysoko.
Fleshka je taký malý Obscene Extreme, či letná, či zimná, a preto sa tu musí vyskytnúť aj kapela, ktorá proste vyzýva k tomu, aby ste si nahodili na seba nejakú masku a v hranej anonymite vyvádzali blbiny, aké vám len napadnú. Tentokrát to boli Rakúšania VxPxOxAxAxWxAxMxCx (len pre úplnosť celý názov znie Vaginal Penetration of An Amelus with a Musty Carrot… vzhľadom na moju prezývku mi názov kapely imponuje), ktorí do nás hustili ich disco/grind/death metalový guláš s pachuťou patologickej arómy. No tu sa zrejme názory na kapelu takéhoto rázu líšia. Pre niektorých je to zbytočná banda, ktorá by ani existovať pomaly nemala, ale potom sú tu druhí, pre ktorých sú takéto názory nepodstatné a chcú sa iba baviť. Ja sa radím skôr do druhej kategórie. Mne osobne nevadia a toto bolo moje tretie stretnutie s nimi. Ide tu v prvom rade o zábavu a nebratie sa príliš vážne, čo je na nich aj vidieť. Striedali si na pódiu stoličku, zrejme už nevládali či čo, spevák mal na sebe masku veľkej žaby, alebo akéhoto tvora, a tak by som mohol pokračovať. Nejaké grandiózne hráčske výkony čakať nemôžete, ale ako hovorím, v prvom rade ide o to, aby sa ľudia v kotli bavili, a to sa im vcelku darilo.
Headlinerom tejto edície Flesh Party boli Nemci Cytotoxin. Kapela sa v poslednom čase poriadne vyšvihla, aj keď to nie tak dávno vyzeralo, že ukončia svoju činnosť. Nakoniec ale vymenili niektorých členov a fungujú ako poliati živou vodou, alebo toxickým odpadom z Černobyľu. Ich posledný album Gammageddon je vysoko hodnotený takmer všade. Na Flesh Party bolo toto ich druhé predstavenie, predtým si užili pozíciu headlinera na prvej open air-ke. Začali tradične v plynových maskách, takým ich trademarkom. Najväčšiu pozornosť na seba,
samozrejme, púta spevák Grimo, ktorého považujem za jedného z najlepších frontmanov a showmanov v najextrémnejších žánroch. Najvtipnejší moment ich koncertu bol pre mňa, keď chcel, aby ľudia začali robiť circle pit, a aby rozumeli aj jedinci s horším sluchom, vytiahol dopravnú značku označujúcu kruhový objazd. Celkovo si takto predstavujem nadupaný set kapely, ktorá má byť hlavným ťahákom akcie, spevák skočil medzi fans a “řádil” v kotli, kapela išla na plné obrátky, proste pre mňa top vystúpenie. A to som ich videl už štvrtý krát.
Posledné dve kapely to, žiaľ, z diváckej účasti už mali ťažšie. Veľká väčšina ľudí to po Cytotoxin pomaly zbalila a odišla. Pre nás vytrvalých bola nachystaná ale porcia knedlíkov, čiže Češi Smashing Dumplings a ich gastrogrind. Aj keď na poslednom albume sa trošku vyhli ich nastolenému žánru, ale stále je to fajn grindová záležitosť. Len ako som povedal, bolo mi ich trochu ľúto, pretože hrali iba pre zopár pozostalých, ale kapela sa napriek tomu snažila dať do toho maximum. Bavilo ma najmä pozerať na bubeníka, ktorý si koncert tak či tak užíval. Problém bol ale trošku so zvukom, kde sa spevák sťažoval zvukárovi, až to vyzeralo, že sa páni pohádajú. Ale pokračovalo sa napriek tomu
ďalej.
Na úplný záver sme si ešte museli nachystať kladivá a crabwalky, pretože dobrú noc nám prišli zaželať Tracriomy. Tento rok som ich videl už druhý krát (prvý bol Shitfest v Žiline) a úprimne musím povedať, že ma bavia čím ďalej, tým viac. Len ten stroboskop ozaj nemusel byť, ak bude aj nabudúce, tak mi pripomeňte, nech si pribalím do svojej koncertnej výbavy aj zváračskú kuklu. Posledných zopár živých – mŕtvých si ešte nechalo za kvapku síl na ich vystúpenie, a tak sme si odkrútili ešte nejaké to kolečko a hodili hlavou do rytmu. Ich set prešiel rýchlo sťa vlak TGV v 2007 a ak mám byť úprimný, bol som aj rád, pretože deväť kapiel je silný záber na každého.
Samozrejme nechýbala tombola, výhercom gratulujem. Kuchárskeho remesla sa pri občerstvení opäť chytil Blcha, takže sme si oblizovali aj palce na nohách všetci navzájom. Merchu bolo požehnane, ľudí tak akurát (aj keď bolo by fajn, keby bolo o čosi viac, ten priestor fakt pojme väčšie množstvo ľudí…), ľudia si chválili aj pivo Žriebädlovar, zvuk na nejaké jemné nedostatky, ktoré som spomenul, bol tiež v pohode, takže Romanovi jedno veľké ĎAKUJEME a vidíme sa na letnej Flesh Party Open Air.
Za fotky veľmi ďakujem Marekovi Vargovi a Františkovi V-strom Jančekovi. Máte u mňa pivo borci.
