Pred týmto koncertom som zažíval ten mučivý pocit byť strčený v práci na nadčase, kde ma už žrali mrle a klipkali mi kútiky úst aby som neposlal nadriadených do istých partií, viac ako inokedy. Preto som sa tešil na večernú hudobnú terapiu. Už pár dní pred koncertom dorazila správa, že thrashmetalisti Acid Force, na ktorých som sa osobne dosť tešil, sa nezúčastnia, kvôli chorému bubeníkovi. No škoda, ale na poslednú chvíľu sa podarilo zohnať náhradu v podobe kapely Morna.
Keď si porovnám poslednú návštevu Čad v sprievode Catastrofy v máji minulého roku, tak teraz som zostal až trochu sklamaný po príchode do klubu.
Vtedy stáli ľudia vonku, ktorí sa už do vnútra nedostali. Tentokrát sa tu okolo pol ôsmej potulovalo iba zopár jedincov. Začiatok bol stanovený na ôsmu hodinu, ale začalo sa o pol deviatej. Tým pádom som už čakal klasický prípad koncertov v tomto klube. Naozaj si nepamätám, kedy sa tu dodržal naposledy časový harmonogram. Kapelu Morna nemám nejak extra napočúvanú, tak som k nim prišiel ako taký skoro panic. Ich hudba je takým krížencom progresívneho rocku a melodického death metalu ala starý In Flames. No aj keď mi to príde miestami až príliš zložité, predsa len mám radšej priamočiarejšiu hudbu, tak musím povedať, že po tomto koncerte majú minimálne o jedného fanúšika viac. Nie náhodou si zahrali aj na legendárnom Wackene. Ale čo ma najviac bavilo, boli spevákove hlášky medzi skladbami, kde sa koncert menil na stand up comedy. Bolo nám napríklad oznámené, že ukážky z nového albumu sa nedočkáme, pretože sú (príde vulgarizmus) kokoti a ešte sa to nenaučili hrať. Chalani sa proste neberú príliš vážne, pritom hrajú dosť vážnu hudbu, ale tak to má byť. Celkom podarený set teda.
Po dlhej prestávke a nazvučovaní sa dostavili na pódiu ostravskí mládenci Malignant Tumour a opäť sa pokračovalo v stand up comedy. Ale to bolo
jasné každému, kto týchto borcov aspoň raz videl. A keď nie, stačí ich fotka a to ako si robia srandu zo všetkých metalových klišé, napriek tomu je metal to čo majú zakódované v krvi. Prefrčalo sa kariérou ich špinavého rock n rollu v štýle Motorhead ( grindovú verziu uvidíme onedlho v Bratislave ) a zazneli takmer všetky zásadné hity tohto ansámblu. Akurát, ak sa nemýlim vynechali hitovku At Full Throttle. Pred Saddam Hussein is Rock N Roll sa vybili Bilosovi vo vysielačke baterky, za čo si vyslúžil od Šimeka kritiku, ale prišiel čas na jeho básničku o orlovi, ktorou vraj vyhral nejakú súťaž na základke. Rád by som vám ju reprodukoval, ale bola strašne dlhá, tak ak ho niekde stretnete, vypýtajte si od neho túto recitačnú smršť. Bilos objavil druhé baterky, ale nebol si istý či vydržia do konca. Vydržali a rozlúčili sa s nami songom Clearance of Century.
Večer v komediálnom štýle ani zďaleka nekončil, pretože na pódium si to nakráčali Čad a “arcivévoda” hovoreného slova Pišta Vandal. Tentokrát v
trojici, aj keď stále bez Bašky. Ústredné dvojicu Pištu a Valéra doplnil na base Hulo ( Testimony, Davová Psychóza… ). No ale kedže čas bol neúprosný a v mojich silách vážne nebolo čakať na ranný vlak, odišiel som tesne pred polnocou. Posledný song, ktorý sa prevalil mojimi ušami ako Trójsky kôň, boli myslím Satani. Ľudí sa nakoniec nahrnulo dosť, evidentne väčšina prišla hlavne kvôli Čad. Vpredu sa rozbehol aj kotol, čo pri predchádzajúcich kapelách viac – menej chýbalo. Ale zvuk mi prišiel nejak viac potichu, ale možno som bol iba ohučaný z predchádzajúcich kapiel a stál som viac pri zvukárovi.
Inak so zvukom som spokojný a viem, že na dobré sa oplatí čakať, ale prosím, snažte sa viac dodržiavať tie časy. Odhliadnuc od toho to bol zase príjemný večer, po dlhom čase človek vidí borcov, s ktorými sa nevidel už nejaký ten čas a opäť sa ukázalo, že muzika dokáže uvolniť hlavu plnú problémov a povinností.
