Staršia záležitosť, ale zato výborná. Priznám sa, že k Lunokhod a ich poslednému albumu som sa dostala až toto leto. Košická skupina sa rozbehla niekedy na počiatku roku 2013 a album „Watch out…season of discontent“ je vlastne ich debutom. Najprv by som však rada všetkým objasnila jednu vec, nech zbytočne nečítate ďalej, ak by vás to odradilo. Lunokhod totiž nehrá ani death metal, ani black metal, ani death core. Pýtate sa, prečo o nich teda píšem na stránkach MetalExpressu? Pretože ten metal tam je, len nie je akcentovaný, cítiť len jemné vplyvy, ktoré sú zakomponované do jednotlivých skladieb. Hudobne avšak prevažuje hardcore, alternative, vokál je čistý, hudba melodická a bicie zájdu občas do rýchlych klepačiek tak obľúbených, práve v niektorých metálových štýloch.
Teraz pár suchotín. Album nahralo trio hudobníkov, basa, gitara a vokál, bicie v nahrávacom štúdiu vo Vinnom. Album tvorí deväť skladieb a celkovo je to niečo nad 36 minút počúvania. Cover je urobený na retro spôsob a zároveň súvisí s názvom kapely, ktorý sa spája s vesmírom. Predovšetkým však, keby som zobrala do ruky album, neviem s určitosťou vôbec povedať o aký štýl môže ísť. Texty sú aj na zamyslenie, aj uvoľnenejšie. Asi to bude zahraničným vydavateľom, ale skladby len tak ľahko nenájdete po internete, len časť sa nachádza na Bandzone.
Všetko sa začína introm, ktoré je asi jedna z mála vecí, čo by som vytkla, pretože je nahraté na môj vkus strašne ticho. Išla som si uši vyušiť, ale stále vlastne neviem, čo v tom intre je. Album začína skladbou „Watch out“ a kvákavou gitarou. Pri prvom posluchu mi táto skladba prišla oproti ostatným trochu nevýrazná, no keď som ju trochu bližšie „spoznala“, zistila som, že má celom zaujímavú štruktúru, pretože sa striedajú rýchlejšie hard-core tempá s metalovými linkami a alternative. Pre mňa sa však hneď na prvý krát stala najhitovejšou štvrtá skladba Hearts of gold. Melodická časť sa človeku dokáže hlboko zafixovať. „Blind leading the Blind“, ktorá nasleduje hneď po tejto hitovke by som naopak označila za najmetalovejšiu. Melódia má trochu orientálny nádych, pripomína mi vzdialenejšie System of the Down. Skladba „Freedom“ má dokonca aj svoj DYI klip na Youtube. Hoci má zo začiatku nádych typickej HC skladby, v strednej časti sa premení melódia do metalovejších tónov, no končí sa opäť v podobnom štýle ako začínala. Album ukončuje „Black“, ktorá je opäť hlavne v metalových a alternatíve tónoch a v pomalšom tempe. Toľko len krátko k niektorým skladbám z albumu, ktoré ma najviac zaujali.
Vo všetkých skladbách mi nesmierne vyhovujú perfektne počuteľné basové linky. Spevy sú dobre zrozumiteľné aj bez textov a hlasovo mi pripomínajú klasické HC z USA scény na spôsob Hatebreed. Gitarové party majú mnoho zaujímavých nápadov, ktoré ako som už spomínala prebiehajú do rôznych štýlov.
Album odporúčam všetkým, ktorí si potrpia a majú radi nasledujúce aspekty v hudbe. Ak obľubujete melódie, čistý HC spev, dobrý zvuk, jednoducho kvalitne urobenú a premyslenú hudbu, ktorú by ste nevedomky možno prisúdili nejakej zahraničnej kapele. Pre mňa osobne naozaj prekvapenie a originálna hudba na našej scéne. V podstate tejto nahrávke nie je nič čo vytknúť.
Do budúcnosti mi vyvstávajú dve otázky. Kam sa bude hudobne kapela uberať? Myslím si, že skupina je plná tvorivých ľudí a tak ešte môžeme byť prekvapení. Druhá otázka je, kedy môžeme očakávať novinky, aby som si po debute rovno mohla do prehrávača hodiť jeho pokračovateľa :).
Hodnotenie: 10/10
