Kaliyuga – Once upon a Time – L´Inphantile Collective, 2016

S francúzskou bandou Kaliyuga som sa zoznámil zopár rokov dozadu, keď ich po vystúpení na festivale Obscene Extreme veľa ľudí vychvaľovalo. Keď som videl nejaké videá z festivalu, nezostalo mi nič iné, ako im dať za pravdu. Píše sa rok 2017 a ku mne sa dokotúľal ich debutový full album Once upon a Time, ktorý vyšiel už minulý rok.

Kde bolo tam bolo… určite svojím spôsobom zaujímavý, až skoro rozprávkový názov albumu, keď si minimálne dáme do súvislosti, že názov kapely znamená v hinduistickom poňatí niečo ako koniec sveta. Po textovej stránke narazíme na depresívne a výlevov zúrivosti bohaté texty, takže rozprávka so šťastným koncom sa nekoná.

Hudbu Kaliyugy by som prirovnal k atómovej bombe zavretej v tlakovom hrnci. V momente, ako si album pustíte, zistíte, že tento koncentrovaný rámus vám defacto urobil z hlavy dutú schránku ideálnu ako búdku pre lesné vtáctvo. A keď hovorím koncentrovaný rámus, tak to aj tak myslím. Nejde o nejako bezhlavo zahraný randál, aj keď neskutočne agresívny, ale sú tu momenty, ktoré polahodia aj netrénovanému uchu, ako napr. skladba Devious as a Snake, ktorá ma v sebe asi najviac hitového potenciálu, samozrejme v rámci svojho žánru. No na Metal-Archives v kolónke žáner majú napísané black metal/crust punk. Hm, crustu a grindu je na albume mierou vrchovatou, akurát ten black tu až na úvodnú inštrumentálku, nazvanú jednoducho Intro, nikde moc nepočujem. Možno na predchádzajúcom 7´´ vinyle ho bolo viac, ale keďže ten som nepočul, neviem posúdiť. No ale na albume (a evidentne aj na pódiu) na sebe najviac strháva pozornosť speváčka Emilie Salata. Ak by som mal jej vokál nejako priblížiť, tak si predstavte, že do neskutočne vyhrievanej miestnosti zavriete Sabinu Classen z Holy Moses, Tomasa Lindberga z At the Gates a s prihliadnutím na pôvod kapely nejakého galského bojovníka s vykričanými pľúcami a necháte ich tam nejaký čas kvasiť a potom z toho potu, ktorý sa tam nazráža, naklonujete Emilie Salata. Ja viem, nie zrovna príjemná predstava, ale takto jej hlas vidím a hlavne počujem ja.

Takže teda týchto 15 skladieb + cover The Final Sleep od kultových Švédov Nasum v rozmedzí cca pol hodiny hodnotím iba kladne. Keď už som spomenul, že som mrkol na Metal-Archives, je tam poznámka, že kapela je už neaktívna a keďže sa neviem dopátrať ďalších informácií, dúfam, že je to iba chyba, pretože by to bola obrovská škoda, keby to tak naozaj bolo a hlavne po takto zabijáckom albume…

Hodnotenie: 8,5/10  

Avatar photo

Autor: Mrkva

Zdieľaj