Webzine Gutter Society oslavoval narodeniny a ako gratulantov si na svoju party pozval zostavu viac ako kvalitnú, slovenskú metalovú stálicu Galadriel ( Dodo Ďateľ z Galadriel vlastne stojí za Gutter Society), folkmetalových Rumunov Bucovina a headlinerom večera bola, bez preháňania, grécka legenda Rotting Christ.
Vybral som sa teda s predstihom na vlak do Bratislavy. Cesta z Leopoldova do Bratislavy trvá nejakých 40 minút, ale keďže vlaky v deň koncertu haprovali, trmácal som sa na miesto koncertu vyše 2 hodiny… Otrávený touto skutočnosťou som sa ešte viac tešil, ako si pokazenú náladu vybijem z hlavy muzikou.
Do klubu som teda kvôli meškaniu dorazil až behom setu Galadriel. Moje oči potešila naozaj veľmi hojná návšteva a solídna plnka už behom prvej kapely, za to určite palec hore. Po zvukovej stránke som bol spokojný, zažil som v Randale už koncerty, kde zvuk doslova zabíjal kapelu, ale v tento večer bolo všetko v poriadku. Keďže som nestihol celé ich vystúpenie, neviem presne povedať, čo všetko do publika naládovali, ale po mojom príchode sa hrali overené skladby ako Imaginary Sins, Crucifixion DeLuxe… Zaznelo niečo aj z posledného Ep Lost in the Ryhope Wood, ale takisto aj z už 20 rokov starého debutu Empire of Emptiness, to bola skladba Sad Leaves of the Dying Rose (v čase vydania som mal 7 rokov, uf…). Setlist uzavrela skvelá Mother is Dying. Výkon kapely sa mi pozdával viac, ako keď som ich naposledy videl v lete na Gothoome, ale možno to bolo iba tým, že denné svetlo ich muzike proste nesedí a v klube to má pre mňa osobne vždy väčšie grády.
Po Galadriel teda nasledovali prví zahraniční hostia večera, a to rumunskí Bucovina. No, nie som zrovna fanúšik pagan/folk metalových kapiel, až na pár výnimiek. Po koncerte som započul rôzne reakcie, od nadšených, cez vlažné až po ľudí, ktorí na nich dosť frflali. Ja by
som sa zaradil do tej strednej skupiny, na lopatky ma teda nepoložili, ale ich muzika sa mi celkom príjemne počúvala. Sympatická mi bola najmä komunikácia s publikom, kde nám spevák vlastne rozpovedal, o čom ktorá skladba
pojednáva, pretože spievajú v rumunčine. Aj keď nejakí Rumuni, zrejme žijúci v Bratislave, v publiku boli a kapela od nich dostala aj rumunskú vlajku, ktorú si spevák uviazal na stojan od mikrofónu. Ak by som mal ich muziku nejak priblížiť, tak v melodickejších skladbách, ktoré majú taký optimistickejší náboj, mi trochu pripomenuli Holanďanov Heidevolk, v epickejších zase vikingské albumy od Bathory. V pamäti mi ale uviazol song s názvom Duh, ktorý mne asi najviac šmakoval.
Čas dozrel na hlavnú hviezdu večera, ktorou boli grécki neznabohovia Rotting Christ. Pre mňa to bolo už tretie stretnutie sa s touto bandou naživo. Pred tým som ich vždy videl iba na festivaloch, takže do klubu som sa na nich tešil dvojnásobne, ale takisto som mal aj veľké očakávania. Očakávania rozhodne naplnili a nesklamali. S ich príchodom na
pódium atmosféra v klube ešte viac zhustla a svoj set začali skladbou Ze Nigmar z posledného albumu Rituals. Na zvuk sa takisto ako behom celého koncertu sťažovať nemôžem, všetky nástroje bolo krásne počuť, aspoň teda z miesta, kde som stál ja. Setlist mali skvele namixovaný, kde sa staršie skladby ako Athanati Este, Societas Satanas (pri ktorej sa strhol aj fajn kotol) či The Forest of N´Gai striedali s peckami z posledných albumov. Fanúšikovia si vypýtali aj prídavky a Rotting Christ nám naservírovali ešte 666 a kultovú Non Serviam.
Nakoniec mi teda muzika po tých peripetiách s dopravou náladu napravila a nebol som určite jediný, kto odchádzal z koncertu iba s príjemnými pocitmi. Apropo koncert navštívilo niečo vyše troch stoviek ľudí, čo je myslím skvelé.
Na záver chcem popriať webzinu Gutter Society ešte dlhé roky na scéne a veľa podobne skvelých akcií.
PS: za fotodokumentáciu ďakujem Palo Hudec – PH_otography http://www.facebook.com/PH.otography.PALO.HUDEC/?fref=ts a Musicborders http://www.facebook.com/musicborderscom/?fref=ts
