Negură Bunget is a black fog coming from a deep dark dense forest. The name tries to picture somehow the kind of atmosphere, both musical and spiritual we’d want to create through our music. It has also an esoteric nature, standing for the inexpressible parts of our ideology. The two words are also from the Tracic substrate of the Romanian language (the oldest one, containing about 90 words) as the interest for our local history and spirituality is something of crucial importance and meaning for us as a band.
Maelstrom Zine. maelstrom.nu/ezine. 2004-08-09. Retrieved 2007-04-15.
Hore uvedenými slovami popísal v roku 2004 zakladajúci člen – Negru (Gabriel Mafa) význam Negura Bunget. Nie je to teda len čierna hmla v ešte tmavšom hustom lese. Pomenovanie má v sebe históriu, ideológiu, atmosféru…Nie každá kapela sa môže pochváliť natoľko zaujímavým názvom. Originalita skupiny a zvesť o jej netradičnom hudobnom poňatí black metalu sa čoskoro rozniesla po celej Karpatskej kotline a nie len tam. Tak uplynulo 20 rokov a Negura Bunget má ešte aj po takej dlhej dobe čo ponúknuť mladším aj starším vyznávačom metalových tónin. Dnešný večer bol teda oslavou ich cesty, na ktorú sa pred dvadsiatimi rokmi vydali a ja som bola jeho súčasťou.
Ako prví sa na pódium postavili inštrumentalisti z Banskej Bystrice – Absctract. Minulý rok oslávili vo svojom rodnom meste 20 rokov pôsobenia na scéne, takže sú to takmer rovesníci dnešných oslávencov. Koncert začal skoro presne, ešte sa čakalo na oneskorencov a skeptikov, ktorí neveria na presné začiatky. Zostavu Abstract tvoria štyria hudobníci – dve gitary, basa a bicie. Všetky piesne uvádzal zakladajúci člen – Peter a snažil sa ľudí po celý čas aj burcovať. Kto ho pozná, vie o čom hovorím, pretože z tohto človeka na pódiu, pod pódiom a vlastne hocikedy ho človek stretne, srší energia. Zvukovo išlo o dobrú robotu či už zvukára, či samotnej kapely. Všetky nástroje boli krásne vyrovnané, pre mňa osobne, radosť počúvať. Musím sa priznať, že môjmu uchu najviac lahodila dobre počuteľná basa a jej vyhrávky. Nepôsobilo to vôbec rušivo a ani neprehlušovala ostatné nástroje. Nie vždy sa totiž podarí kapelám doladiť zvuk takto vyrovnane. Roky odohrané na všemožných pódiách sa odrážajú na celkovom pódiovom prevedení aj akejsi „istote starých harcovníkov“. Počas vystúpenia sa začala Fuga postupne zapĺňať, takže ich piesne neostávali bez odozvy divákov. Hralo sa hlavne z posledného albumu (napr. Flourescent tube 1, 2, Soleusis, The Stone atď…), ale ak som dobre zachytila odznela aj staršia skladba – Shades of the Mountains. Jediné, čo sa mi občas zdalo rušivé, boli stroboskobické svetlá. Jednoducho sa to tam nehodilo, táto stránka však ide úplne mimo kapely.
Po krátkej pauze sa na pódiu objavujú druhí účinkujúci – Kanaďania Ossific. Trochu ma prekvapilo, že začali hrať úplne bez slova, bez pozdravu. Zrazu sa začali niesť Fugou prvé melódie a zo začiatku som si nebola istá, či ešte len skúšajú zvuk, alebo už naozaj hrajú. Doménou tejto kapely je atmosféra a čiastočne aj image. Každý z hudobníkov mal istú formu masky. Klávesáčka mala bielu masku, ktorá jej zakrývala tvár. Gitarista mal čierne očné bielka, bass gitarista niečo ako burku, lenže bez viditeľných otvorov na oči a bubeník mal polku tváre nafarbenú na čierno. Z diaľky bubeník pôsobil, ako keby mal látkovú masku. Hudba Ossific je, aspoň podľa mňa, klasickou formou black metalu. Tempá prechádzajú od rýchlejších pasáži po lyrické atmosférické party, ktoré vypĺňa hlavne klávesy a gitara. Vokál je klasický „uškriekaný“ black metalový až nervy drásajúci a nezrozumiteľný. Na tejto kapele sa mi páčilo predovšetkým pódiové prevedenie, možno až trochu divadelné. Hore opísaným image pôsobili na mňa ako na diváka hlavne bizarne. Čo sa však týka zvuku, bola som trochu sklamaná nevyužitým potenciálom 6 strunovej bass gitary. Nech som počúvala, ako som chcela, jednoducho nebolo ju skoro vôbec počuť. Naopak gitara bola možno až príliš nahlas, takže s výnimkou bicích prehlušovala všetky nástroje. Klavír vynikal hlavne pri svojich sólach. Celkovo však Ossific vniesli do tohto večera akýsi skrytý nepokoj, nevyslovené očakávania, jednoducho navodili atmosféru. Počas celého setu boli títo Kanaďania dosť skúpi na slová, ale brala som to ako súčasť ich celkového image.
Pódium sa uvoľnilo pre hlavného hosťa tohto večera. Pribudli „klasické“ doplnky, ktoré nesmú pri vystúpení týchto Rumunov chýbať. Sú to hlavne tradičné rumunské nástroje, veľký bubon, xilofon, flauta, dlhé trúby…Z pôvodných členov sa „dožil“ oslavy dvadsať ročného pôsobenia na scéne len bubeník, už spomínaný Negru. Negura Bunget som mala možnosť vidieť niekoľkokrát v Bratislave a ak sa nemýlim, snáď vždy v inej zostave. Zažila som ich koncert, kde bolo osem platiacich ľudí, ale aj vystúpenie, kde ich bolo podstatne viac. Tento večer to bolo jedno z tých početnejších, ktoré zaplnilo Fugu do tej miery, že dostať sa do predných radov bol čas od času aj trochu problém. Myslím, že účasť aj napriek tomu, že sa koncert konal v utorok, upokojila organizátorov. Negura Bunget nám predviedla asi hodinový program so špeciálnym setlistom, ako nám povedal ich frontman. Vystúpeniu nechýbala dobrá temno, magická atmosféra a ubehlo viac ako rýchlo, až príliš! Zahrali piesne z najnovšieho albumu ZI, no neopomenuli ani skladby z veľmi úspešného albumu OM, ktorý už má desať rokov od svojho vydania. Súčasný spevák a gitarista sa do vystúpenia veľmi vžíval, no nepôsobil na mňa afektovane, zožrala som mu to aj s navijakom. Počas koncertu sa niekoľkokrát prihovoril obecenstvu, takže aj čo sa týka komunikácie s divákmi, mal u mňa plusové body. Zvyšná časť skupiny nezaostávala za týmto dominantným pánom vo svojej performance. Pochváliť treba aj zvuk, ktorý podobne ako pri Abstracte, znel nadmieru dobre.
Keď si to teda v skratke zhrnieme, koncert naplnil moje očakávania, všetky kapely mali svoju špecifickú atmosféru a podali skvelé výkony. Už dnes sa táto akcia u mňa zaradila k tým, na ktoré si ešte aj po rokoch určite spomeniem.
Amatérske fotky by Mrtvolka/Filip Hrubý
