Človek si tak lehní zapelešený v stoličnom meste a dumá, čo so životom, až kým mu spolu s podobne uderenými kumpánmi neskrsne v búdke nápad. Nuž a potom sa ocitnete v kupé regionálnej trysky, mierne schmelený kvôli 80 minútovému meškaniu a s príjemne zastretým pohľadom pozorujete míňajúce sa žaláre, hrady, bažiny, temné smrečiny, až už riadne potrundžený pristanete v kraji jadrnej horalskej mluvy. … „Jak tote ceľata!“… Ach, jak stříbrně zvoní v ústech rázovitého lidu!
Štyri dni strávené v republike východu sa podpisujú na mojej pečienke i jazyku. Dva pivá šak ešte vytrimem, veď je podvečer Samhainu, sviatku všech rohatých, ako stvorený na dunivé blackmetále!
Vchádzam do svätyne všetkých košických besov, zvanej Collosseum, a objednávam sviežu chmelovú manu na dodanie odvahy – Spytihněv 13. Dozvedám sa od sošného šenkára, že sa rituál koná na hornom poschodí, na intímnejšom pódiu, vzhľadom na predpokladanú komornú účasť bezbožníkov. Väčšina z nich je asi zaneprázdnená otáčaním krucifixov na cmiteroch.
S miernym oneskorením, niečo po pol siedmej hodine večernej, sa konečne otvori
a portály podzemia, z ktorých energicky vyskočia pohanskí raráškovia Velesrune. Sympatická cháska z Bánoviec, s basákom ľavoručkom, otvára míting rohatých síce úderne, no s pľuhavým zvukom. Preexponované bicie neúprosne mordujú vokál i basu. Ťažko povedať či je to priestorom, zvukárom alebo som si mala ráno lepšie vyčistiť uši. Moje vnútorné šomranie asi zachytáva majster zvukár, lebo jednotlivé party sa postupne príjemne vylaďujú. Zlom nastane, keď Velesrune zanôtia cover od Carpathian Forest, Carpathian Forest. To už vo mne všetci čerti dupocú kopýtkami od radosti. Večná škoda, že druhého hosťujúceho vokalistu z Rawcvltu nie je vôbec počuť. Svoj set Bánovčania uzatvárajú dôstojnou inštrumentálkou.
Pohanských rarachov vystriedajú krutoprísni kovovladi, satanáši ze Senice, Rawcvlt. Bez zbytočných 
traktátov sa rovno vrhajú do masakrovania našich duší, ktoré sa s radosťou drúzgajú do rozďaveného blčiaceho hrtana samotného pekla. Do playlistu zahrňujú výber skladieb zo všetkých svojich vydaných počinov, od dema po splitko s Babalon 777. Z pôvodných členov ostali v tejto družine už len Azag, ktorý vymenil gitaru za mikrofón a Bellaur za bicími, ktorý po Velesrune na seba nahodil len trochu corpsepaintu a krvi. Keď nám na ksichtoch pristanú kvapky krvi z prskajúcej tlamy speváka, je nám jasné, že sme navždy stratení a odsúdení na bezbrehé uctievanie týchto surových blackmetalových oldschool arcizemetrasov. Pozorujem, že Rawcvlt začínajú pôsobiť na niektorých uctievačov až psychotropne, hlavne keď sa jeden z dvojice zúčastnených zombie máničiek začne váľať na chrbte v štýle zúfalej prevrátenej korytnačky. Naozaj oceňujem inovatívny prístup. Postupuješ!
Po dlhšej prestávke zavaľuje pódium zvolenská kohorta Nevaloth, ktorá zaduní svojou progresívnou metalovou blasfémiou. Čistý technický atmosférický ejakulát. Dav ku koncu vytrhnú z mrákot notoricky známym coverom od Mayhemu, Freezing Moon. Škoda, že táto hymna si vysluhuje len scvrknutú, zrýchlenú, trikrát prevarenú paverziu. Verím však, že by ju chalani vedeli kruto vyšperkovať, keby im na krky nedýchal neúprosný čas.
Poslednými účastníkmi tohto čertovsky vydareného zájazdu sú liptovskí smrtonosi Darktimes. Priznám sa, že som na nich špeciálne zvedavá, lebo unikali mojim bulvám, iba čo uši čo to začuli z nahrávok. Tie 
boli majstrovské a preto idem do kotla len s pidi dušičkou, či to naživo nebude prúser. To však rovno dostávam riadne cez papuľu za tieto mrcha myšlienky. Darktimes to na nás vybaľujú bez okolkov, ohňami a okultnou atmosférou. Tentoraz nevyskakujú rohatí z útrob zeme na povrch, ale vťahujú nás do podsvetia priamo k nim, aby sme precítili pokušenie a víťazstvo chaosu na vlastnej koži. Precízne vypracované, kvalitné okultné blackmetalové mäsisko! Títo liptovskí černobogovia nedávno vydali prvú kapitolu z tematickej trilógie, Triumph Ov Chaos, z ktorej predstavujú zopár skladieb a keďže pilne makajú na druhej časti, zaraďujú do koncertného playlistu aj tri najčerstvejšie koštovky. Svoj set uzatvárajú práve jednou z nich, Awakening – Towards The Eternal Eclipse a moja duša plesá zatratením!
Po pol jedenástej a po pár Spytihnevoch opúšťam spokojná lokál, aby som sa na druhý deň mohla vydať na spiatočnú elegickú cestu domov v preplnenom a predraženom ícečku s poslednými centami v kapse. Ta?!
P.S. Veľká osobná vďaka organizátorom a kapelám! A Stephenovi za skvelé foto!
