Dobré správy z tábora Brute!
okt02

Dobré správy z tábora Brute!

S kapelou Brute z východného Slovenska to už vyzeralo všelijak, len nie dobre! Na začiatku septembra sa objavili negatívne správy o odchode speváka Mareka Kaščáka a tiež o „úteku“ bubeníka Mareka Džupina. Nasledovalo zrušenie koncertov v Olomouci a Prahe. Dnes sa však objavila na FB profile kapely radostná správa, ktorú si dovolím citovať priamo zo zdroja: Novým členom a vokalistom BRUTE sa stal Martin Fetus Calko (gitara- PERVERSITY, vox-IMPECCANT). O bicie na nový album sa postará zase pán Jirka Zajíc (HEAVING EARTH), ktorý nahral predošlý úspešný album PILLORY. Momentálne hľadáme solídny label. Vďaka za vašu neustálu podporu priatelia. Na záver ešte jedna dobrá správa, čochvíľa prídu do predaja aj nové tričká a tašky BRUTE, takže ak máte záujem, kontaktujte kapelu a sledujte ďalší vývoj :)! https://www.facebook.com/brute.esdm?fref=ts...

Čítaj ďalej
Recenzia – FEAR FACTORY – „Genexus“ (Nuclear Blast 2015)
okt01

Recenzia – FEAR FACTORY – „Genexus“ (Nuclear Blast 2015)

Na začiatok trocha poézie. „All those moments will be lost in time…like tears…in rain.“ „Time to die.“ Väčšina by mohla vedieť, odkiaľ tento výrok pochádza ale pre menej zainteresovaních sa jedná o jeden z najväčších kultov sci-fi, ktorý existuje ako v knižnej podobe, tak aj filmovej a to je Blade Runner, v knižnom originále nesie názov „Do Androids Dream of Electronic Sheep?“. Toto dielo od spisovateľa vedecko fantastickej literatúry ale aj dramatickejších záležitosti Philip K. Dicka (vo svojej dobe života a aktívneho písania nebol veľmi docenený), patrí u mňa medzi najobľúbenejšie literárne médium a aj dnes dokáže pôsobiť veľmi nadčasovo. O niečo neskôr sa filmový priemysel rozhodol tento skvost adaptovať na filmové plátno, spôsobil nemalý rozruch a natáčanie prebiehalo s veľkými komplikáciami a chybami v scenári, nakoniec to predsa len dali dohromady a vznikol vskutku verný odkaz a vizuálny masterpiece. Toľko historického okienka k danej tématike a nasledujúce riadky budú venované súvislosti Blade Runnera viazaného sa k hudbe. (Grécky skladateľský mág Vangelis pre film vytvoril veľmi silný hypnotický soundtrack). V súčasnosti nám Kalifornská legendárna strojarina Fear Factory predstavuje svoj ďalší produkt, ktorý je venovaný práve spomínanej klasike, konkrétnejšie tej filmovej. Títo mechanici, dnes už z pôvodnej zostavy Burton C. Bell a Dino Cazares, ktorích pred 20-tími rokmi najviac preslávil veľký následovnik „Demanufacture“ po debute „Soul of a New Machine“, si za svoju dobu slušne rozbehnutého stroja prišli aj na niekoľko odstáviek a opráv. To, čo sa v nedávnom čase udialo v továrni strachu po personálnej stránke tu nejak nehodlám opisovať, koniec koncov malo to dramatický spád a dnes sa o tom prakticky už ani nejak nehovorí, veď prečo si tým len kaziť nálady, riešíme hudbu nie akúsi formu telenovely a ich osobných problémov. „Genexus“, tak nesie pomenovanie ich ďalší konštrukt, ktorý spoľahlivo vyprodukoval Rhys Fulber a Andy Sneap a do sveta ho pustil label Nuclear Blast. Coverart si tentokrát Burton a Dino zvolili o niečo viac kombinovanejší, keďže dlhší čas im predné strany na albumoch zdobili dve FF v rôzných variáciach, až to začalo pôsobiť veľmi otrepane. V prípade novinky sa tiež nejedná o niečo extra, všetko to bolo možné vidieť či už vo filmoch o kyborgoch, androidoch a to skonštruované telo stroja v procese výroby, ale ohľadom väčšej rutiny a prístupu je tento návrh pestrejší. Tématika a výpravnosť skladieb je opäť na koncepčnej úrovni, silno sa viaže na vývoj a zdokonaľovanie umelej inteligencie, až na úroveň vytvorenia umelej bytosti, takmer podobnej ako človek. Spojenie človeka a stroja a závislosť jeden na druhého, vytvára čím ďalej tým viac jasnejšiu a pevnejšiu simbiózu a vedie k rôznym filozofickým záverom ale aj k apokalyptickým. Toto sa nám snažia Fear Factory naznačovať už...

Čítaj ďalej
Report – MINOR 666 ug day vol. I, 26. september 2015, Oldies Bar, Žilina
okt01

Report – MINOR 666 ug day vol. I, 26. september 2015, Oldies Bar, Žilina

Poznáte Miňa? Či už ako niekdajšieho bubeníka CELLS, SANATORIUM, LYKANTROP, momentálne pôsobiaceho v OLD alebo ako zanieteného UG fanúšika a organizátora Rampy. Aby toho nebolo málo, nedávno vydal aj sólovku pod hlavičkou MINOR666, kde zabŕdol do experimentálnych a djentových vôd. Prečo to vlastne všetko spomínam? Práve tento chlapík si pre nás pripravil úplne novú akciu, ktorú nazval „MINOR 666 ug day“, kde sa rozhodol podporiť mladé a začínajúce kapely s trochu skúsenejšími. Prvé kolo bolo o žilinských a považskobystrických vlajkách. Prvý koncert si prišli odohrať KLAN s rockovým rázom, thrash metalový útok na nás vypustili AGRESIA (obidva žilinské spolky) a považskú hájili WARD s ich symfonicky ladeným death metalom a REVENGE DIVISION plný moderných zákutí metalu. Malá, no o to zaujímavejšia akcia, v podstate za bagateľ, plná dobrej nálady a príjemnej až „obývačkovej“ atmosféry. Underground klíči, keď sa podporuje! V malom Oldiese, nachádzajúcom sa pod žilinským námestím, sa začalo ozývať metalové podhubie. Prvé kroky po klube už dávali najavo, že o dobrú náladu a kopu známych nebude núdza. Vďaka trochu stiesneným priestorom dokáže aj pár „žhavých“ jedincov vytvoriť pred kapelou inferno, čoho sme boli svedkom. No, poďme pekne po poriadku. Úvod akcie si zobral, tradične, na starosť sám organizátor, ktorý vtipným, ale aj ďakovným príhovorom uviedol akciu a tak sa s polhodinovým oneskorením začína prvé vystúpenie. KLAN začali na jemnejšiu nôtu, prevažne v duchu alternatívneho rocku so zaujímavými nápadmi, a s tendenciou kus zahliadnuť aj do metalu. Na to, že to bol ich prvý koncert, pôsobili celkom prirodzene, bez ostychu a bolo vidno, že sa nadmieru snažili. Spevák pôsobil odviazaným dojmom a aj svoje party, ktoré občas pôsobili hardrockovo a niekedy až punkovo nasrane, zvládal spevácky slušne. Prvým koncertom si chalani určite neurobili hanbu a prajem im ešte veľa ďalších. Po ľahšom začiatku pridáme na obrátkach. Thrash metalová AGRESIA na nás spustila poctivú dávku oldschool thrashu pomixovaného s hardcorom, s dravým nasadením a drvivými riffmi. Agresia nielen na pódiu, ale aj pred ním. Fanúšikov ako keby vypustili z klietky a rozpútali poriadne peklo, k čomu pridal ruku aj sám Miňo, ktorý si neodpustil ani skok z pultu na ľudí. Vlasy lietali na všetky strany, ruky a nohy boli všade, až nebolo vidno, kde je vlastne kapela (teda ak ste stáli kúsok vzadu). Vzrastom malý, no údernou hrou rázny gitarista dával tomu pravý náboj. Odkiaľ prichádzali inšpirácie nám dali najavo zahraním coverov skladieb od brazílskych mohykánov SEPULTURA a to klasiky ako – „Roots Bloody Roots“, „Refuse/Resist“ či „Territory“, čo bolo kus aj škoda, keďže sa to zmenilo na revival. Skôr by som bol za to, aby sa kapela prezentovala vlastnými vecami, nejaká tá pocta je v pohode, ale treba vedieť...

Čítaj ďalej