V polovici júna sa uskutočnilo druhé pokračovanie letnej verzie (Open Air) kultovej akcie Flesh Party! Čakalo nás až 31 brutálnych a šialených kapiel počas dvoch dní na skvelom a odľahlom mieste, v Kempingu Sereď! Hlavné kormidlo patrilo formácii NADER SADEK. Ide vlastne o kapelu, neznámeho Egypťana, ktorý povoláva samé zvučné mená do svojich radov. Na Fleshku mali doraziť Hannes Grossmann (ex-OBSCURA, ex-NECROPHAGIST), Seth Van de Loo (CENTURIAN, SEVERE TORTURE) a Orestis Nalmpantis (CUSTOM MADE NOISE). Išlo o výnimočný koncert, keďže ich živé vystúpenie videlo len pár jedincov a v rámci strednej Európy sa prvýkrát ukázali práve u nás! Okrem neho nás čakala celá plejáda toho najlepšieho z našej aj českej scény a kopec zahraničných hostí, kde jedno zvučnejšie a nechutnejšie meno striedalo druhé! Masky, veselá nálada a chuť pre poriadnu hudobnú brutalitu sme zabalili do batoha a vyrazili sme smer Sereď!
Pre prehľadnosť sme report rozdelili do dvoch častí, moje postrehy (Lukáš „Bukáčo“ Polák) budú písané normálnym písmom a kurzíva bude patriť kolegyni Mrtvolke.
Pre tých, čo nemajú predstavu o seredskom areáli. Nachádza sa v dostatočnej vzdialenosti od samotného mesta, kde sa nerušene dá hrať do neskorších hodín bez toho, aby sa obyvatelia cítili obmedzení hlukom, alebo nebodaj návštevníkmi (narážka na Gothoom Festival). Priestor je podľa môjho názoru ideálny pre konanie menších žánrových festivalov, akým je aj Flesh Party Openair (ďalej už len ako FP).
V piatok doobeda sa pomaly začali schádzať ľudia. Bolo vidieť prvé stany aj skupinky, dokončovali sa úpravy na pódiu a na zvuku, rozkladali sa distra s merchandise. Musím podotknúť, že v jednom z distier som bola po väčšinu času i ja. Report z mojej strany je tým pádom trochu „obmedzený“ z niekoľkých dôvodov. Zvuk som mohla ohodnotiť len z môjho stanoviska, častokrát som sa musela odpútať od hudby danej skupiny, pretože prvoradý je zákazník (hehe) a tým pádom sa mi niekedy ťažšie dostávalo „do deja“. V niektorých momentoch som mala na starosti aj merch kapely, ktorá bola práve na pódiu, čiže stále bolo čo robiť. Z týchto dôvodov sa môže stať, že moje náhľady na jednotlivé skupiny môžu byť veľmi odlišné od iných.
Prvý deň
Prvé kroky po areáli sprevádzali postretávanie známych, široké úsmevy a prívetivé konverzácie. Prirovnanie k veľkej rodinnej oslave nie je mimo misu. Počasie nám taktiež hralo do karát. Ešte počas stavania stanu nás povolali k zbere konárov pre vystúpenie NADER SADEK, vtedy si hovorím: „WTF?!“. Ku konci večera však musím pokývať hlavou, že som mohol aj ja prispieť. To však je už príbeh večera. Takže smer k výčapu, sluch napriahnuť k pódiu a môžeme začať!
Prvé tóny zalievajúce areál vychádzali z gitár rakúskych NUCLEAR MONSTROSITY. V čiernych maskách s zelenými dredmi zahalení chlapíci spustili svoje goregrindové divadlo. Hopsačky, tanečný rytmus, skreslený „prasačí“ vokál a prvé boky návštevníkov prichádzali do varu, resp. privolávali ľudí od výčapu k pódiu. Veľa ich zatiaľ nebolo. Keby sme však chceli hľadať nejakú vlastnú tvár, tak musíme kukať skôr na imidž ako hudobnú výpoveď, keďže v nej sa toho osobitného veľa nenachádzalo. Úlohu navodenia atmosféry a privábenie prvých tanečníkov splnili na jednotku.
CONGENITAL ANOMALIES som mal česť vidieť za posledný mesiac už po tretíkrát, tentokrát konečne v plnej zostave s dvoma gitarami. Bicie v podaní automatu nijak neriešia. Čo mi príde ako škoda. Hudobne prepracovaný slamming brutal death s zaujímavými motívmi, žiadna „sekaná prasačina bez výpovednej lehoty“, ale vymakaná a prepracovaná hudba (v našej reči – brutálna a technická). Škoda, že tie bicie im uberajú živočíšnu podobu a presúvajú to skôr to strojového vyznenia. Oproti predošlým vystúpeniam, ktorých som bol svedkom, druhá gitara vypomohla k mohutnosti a komplexnejšiemu vyzneniu. Jaro si neodpustil klasické „biele viečka“ a o poriadnu dávku brutality bolo postarané.
Festival otvorila kapela NUCLEAR MONSTROSITY z Rakúska. Premýšľam, či to organizátori urobili schválne, že obidva dni začínali prevažne gore kapely, ktoré mali na sebe masky. V prípade piatka to boli už spomenutí Rakúšania, v prípade soboty zas Enema Shower, ale o tých až neskôr. Myslím si, že prví a poslední účinkujúci na festivaloch to majú dosť ťažké. Počas tejto prvej kapely sa pomaly k pódiu začali zliezať ľudia, ale naozaj len pomaly. Čo ma ako prvé upútalo, bol veľmi dobrý zvuk, ktorý podľa mňa zostal po celý čas festivalu všetkým kapelám. Myslím, že u žiadnej skupiny som nezaznamenala výrazne zlý zvuk, nebudem sa ním tým pádom už do väčšej hĺbky zaoberať. Zvukár odviedol dobrú robotu! Ale späť k Rakúšanom. Ako som už uviedla, čo sa týka pódiového prejavu, určite upútali, keď mám však hodnotiť hudbu, gitary sa mi zdali byť trochu slabé, resp. nie veľmi prepracované, zato spev mi k ich hudbe veľmi pasoval. Kapela teda odohrala cca. pol hodinový set a už sa nám na pódium chystali Česko-slovenskí (spevák pochádza zo Slovenska) CONGENITAL ANOMALIES. Pri tejto skupine je dôležité poznamenať, že v súčasnosti nemajú živého bubeníka. Inak sa skladajú z dvoch gitar a spevu. V súčasnosti veľa koncertujú, nedávno mali aj Mini-tour po Slovensku s Heaving Earth. Ja osobne som ich videla na FP po prvýkrát, takže som bola na ich vystúpenie zvedavá. Môžem povedať, že moje očakávania splnili. Trochu ma aj za nich zamrzelo, že počas polky ich vystúpenia sa pod pódiom takmer nikto neukázal, nuž bola to asi daň za skorý hrací čas.
Slovenská stálica ATTACK OF RAGE napriahnutá v dravom tempe spustila svoj svojsky ladený grindcore. Priame tempá, útočný vokál a slovenské texty vyčarujú každému návštevníkovi úsmev na tvári a rozhýbu aspoň hlavu, keď už nie nohy. Prekvapenie prichádza z košického táboru, kde kvôli odcestovaniu Gabiho si museli OBLITERATE povolať náhradníka – Mynusa (Choice For Storm, Fading Tomorrow), ktorý to presunul viac do hardcoru. Ivanove rytmické variácie pôsobia stále úderne a „šialene“, no bez Gabiho jedinečného vokálu a poriadnej dávky energie, ktorá z neho razí, to nie je OBLITERATE, ktorý mám tak rád. Našťastie sa jednalo len o výnimočnú náhradu a najbližšie vystúpenie budú všetci pokope.
Congenital Anomalies vystriedali na Slovensku a myslím, že aj v zahraničí obľúbení ATTACK OF RAGE. Pod pódiom to počas ich setu hneď ožilo, v dave sa objavili aj rôzne masky a kostýmy. Asi v polovici setu sa odniekiaľ objavili aj ružové svetlice. Skupina zahrala svoj obvyklý playlist piesní z albumov „Grindpeace“, „Sväte zlo“ a nesmela chýbať ani pieseň „Deštrukcia“. Jediné, čo ma trochu prekvapilo bol trochu menej „divoký“ a výrazný spev, ako som zvyknutá, ale bol to asi len čisto môj osobný pocit. Nastupujúcim OBLITERATE pripravili v každom prípade dobrú pôdu. V prvom rade zaskočilo, že sa na poste speváka neobjavil Gabo, ktorý vyrazil na dovolenku k moru, ale to mám za to, že som si o tom neprečítala na ich stránke. Najprv som si myslela, že sa rozhodol z odísť zo skupiny (heh). Chalani z Obliterate však našli zaňho záskok, ktorý sa vo veľmi krátkej dobe dokázal piesne naučiť. Musím sa priznať, že trochu tam ten Gabo chýbal, na druhej strane, náhradný spevák set odspieval, ako keby do kapely patril odjakživa. Gitary, neustále zmeny v rytmoch a iné špecifiká Obliterate (myslím, že všetci čo trochu poznajú túto skupinu, vedia) to všetko bolo v absolútnom poriadku. Publikum pod pódiom som si akosi nevšimla, ale ľudí tam bolo myslím dosť.
Kormidlo sa nám viac stočilo do death metalu. Bieloruské vlajky prišli obhájiť POSTHUMOUS BLASPHEMER. Technicky precízne zahratý brutal death metal, plný trilkovaných pasáži, šťavnatej dávky brutality a dravého nasadenia. Rytmy sa len tak menili, vyhrávky striedali sóla, grindcoristom sa z toho musela zatočiť hlava. Chápem nasadenie OBLITERATE pred nimi. Ak si zoberieme, že aj v Bielorusku vie vzniknúť takáto vymakaná kapela, tak si myslím, že o metal sa ešte nemusíme báť.
Po týchto „zúrivých“ Košičanoch sa na pódiu objavili ďalší zahraniční hostia festivalu – POSTHUMOUS BLASPHEMER až z ďalekého Bieloruska. Práve im som tiež zabezpečovala predaj ich CD a tričiek. Musím sa priznať, že ich hudba je môj šálok kávy. Je to technický brutal death metal. Ako som neskôr zistila, fungujú už od roku 2001 a musím priznať, že mi akosi unikli, ale hlavne, že je táto škoda napravená. Jednoducho, bola som ich hudbou veľmi milo prekvapená a pre mňa osobne to bola hudobne jedna z najlepších kapiel tohto dňa. Po ich vystúpení mali nasledovať PARENTAL ADVISORY. Tých však zdržala zápcha na diaľnici a tak sa urobila malá pauza bez hrania. Pokračovali maďarskí goregrinderi VILE DISGUST. Musím povedať, že ich vystúpenie malo ako sa hovorí riadne gule, grindcore, ako sa patrí! Pri pódiu sa objavilo slušné množstvo „tanečníkov“, jednoducho vydarené vystúpenie. Po krátkej pauze sa prihrnuli prví headlineri piatkovéhovečera – Slavebreed z Grécka. Žiaľ, ich vystúpenie som veľmi nevnímala. Okolo distra sa mi nahrnulo dosť ľudí. Ich koncert mam dosť rozkúskovaný a hodnotiť ich vystúpenie by bolo z mojej strany neobjektívne.
Grécku posádku SLAVEBREED by vystihlo pomenovanie – ráznosť. Žiadne naťahovanie, len nekompromisný náklad na prelome crustu a grindu, čiže poriadny old school, pre predstavu stačí použiť kolegov z Poľska – Squash Bowels. Ječakovitý a uškriekaný vokál striedal chrapľavý growling, zahúlené gitary razili cestu v krátkych rezaniciach. Rázne, dravé a s ničím sa nehrajúce vystúpenie, ktoré malo poriadne gule!
Nastal čas na hlavného ťahúňa festivalu. Projekt NADER SADEK (členov som popísal v úvode, pre istotu vám to ešte kolegyňa Mrtvolka zopakuje) obkolesil konármi celé pódium. Odkiaľ pochádzajú sme sa už dozvedeli na začiatku článku. Hlavná osobnosť zahalená v maske (aspoň ¾ setu) pripomínajúca „Texaský masaker motorovou pílou“ alebo „Aj hory majú oči“. Obohatili svoje zástupy aj o nežnú časť, ktorá sa prevažne starala o doprovodné vokály. Svetlá sa tiež zmenili na prevažne fialovú a červenú. Ako to teda vyzeralo v konečnom dôsledku? Monumentálne, umelecky-temne a teatrálne. NADER SADEK striedal hlbší growling s škrekotom, k čomu dodávala slečna vysoké spevy, čo malo za následok až divadelný efekt. Hudobne sme sa točili na temnej stránke death metalu, s odkazom na starých MORBID ANGEL s melodickejšími gitarovými partami. Stromy občas ženskému pohlaviu neprišli vhod počas headbangu, kde sa jej zamotali do vlasov. Až na tento detail, veľmi vydarené vystúpenie s temným odkazom a obradným charakterom.
Medzičasom padla tma, bez ktorej by scéna nasledujúcich NADER SADEK nebola vôbec tak pôsobivá. Hoci mnohí diváci vystúpenie a vôbec účinkovanie tejto kapely na FP moc nepochopili, ja si myslím, že to bolo príjemné osvieženie. Nehovoriac o tom, že túto skupinu tvoria rôzni svetovo známi muzikanti – Hannes Grossmann (ex-Obscura, ex-Necrophagist), Seth Van de Loo (Centurian, Severe Torture) a Orestis Nalmpantis (Custom Made Noise). Zostavu pre tento večer doplnila vokalistka Natalia Zolotova z Ruska. O tomto projekte si môžete viac prečítať napríklad na http://www.nadersadek.com/. Vizuálna stránka koncertu bola taktiež zaujímavá a podľa mňa veľmi pôsobivá. Na pódiu boli umiestnené veľké kusy stromov a vetvičiek z okolitého lesa. Osvetlenie sa zmenilo na temné červené. Nader Sadek sa dovalil v maske, v ktorej uskutočňuje všetky svoje vystúpenia. Ťažko opísať atmosféru a pocity, ktoré vo mne zanechalo toto vystúpenie. Môžem s určitosťou povedať, že všetko spolu dohromady na mňa zapôsobilo veľmi umeleckým dojmom, fascináciou, celý koncert by som možno označila ako temné divadlo so zaujímavou hudobnou produkciou – death/black metal. Ešte stále premýšľam, ako by som, čo najlepšie opísala zážitok z Nader Sadek-a.
Divadelné prvky by sa dali priradiť aj k ďalšej formácii – EPITOME. Krvou obliatí poliaci spustili svoju dávku dravého a rázneho grindcoru, ktorý sa mieša v spoločnom kotly s death metalom. Grindcorová pachuť predsa len prevláda. Chrapľavým growlingom obdarený spevák pridával zvrátené grimasy, porozdával nejaké to CD, o kusy mäsa sa skôr postarala hudba ako živé exempláre. Opäť poriadna dávka masakru!
Do grindovej reality som sa však vrátila chtiac či nechtiac s Poliakmi – Epitome. Tí sú známi okrem iného aj tým, že po ľuďoch hádžu kusy surového mäsa. Tým, že som sa nachádzala v dostatočnej vzdialenosti od pódia, neviem, či túto tradíciu uskutočnili. Viem však, že do davu hodili CD a boli postriekaní umelou krvou. Ich set mi prešiel akosi veľmi rýchlo, ale možno to bolo tým, že som ešte vstrebávala vystúpenie Nader Sadek. Po Epitome však na mňa začala doliehať únava z celého dňa a dostavili sa aj silné bolesti hlavy. Počas Banisheru, ktorý som vnímala jedným okom, kvôli bolesti som proste musela svoj večer ukončiť, čo ma veľmi mrzí. Mincing Fury som si chcela pozrieť, ale jednoducho telo štrajkovalo, ako sa len dalo. V kútiku duše som dúfala, že môj „kolega“ Lukáš nedopadol podobným spôsobom a dopozeral zvyšné kapely.
Česi MINCING FURY and G.C.o.Q.D. vedia ako so melie grindcore. Formácia, ktorá vo svojich radách skrýva dvoch vokalistov – Reef a Milcunt. Niekedy sa prekonávali, kto dá šialenejší zvuk zo seba, občas spustili ukričaný duet, alebo nabrali poriadne prasačiny, poprípade sa spolu pováľali po zemi (vokál im šlapal aj z tejto polohy náramne). Ich bezohľadný a ničivý grind, ktorý je niekedy na polke cesty z hardcoru ku grindcoru. Berie si jednak dravosť a nespútanosť hardcoru a z grindcoru berie to najlepšie – brutalitu! Ich show sa zvrhla až do takého rozmeru, že nejaké tie závory padli za vlasť. Tak ako bol NADER SADEK najteatrálnejšie a temnejšie vystúpenie, tak títo Česi podali najdravšiu, najsurovejšiu jazdu, ktorá nikoho nešetrila! Podobné problémy zastihli aj mňa ako kolegyňu a odchádzam si oddýchnuť do stanu. Zajtra nás čaká náročný deň (v pozitívnom slova zmysle) hneď od 11-ej rána!
Autori:
Lukáš „Bukáčo“ Polák – normálne písmo
Mrtvolka – kurzíva
Fotky: Sickm Exhumed Photography
