Deň druhý
Vydýchaný vzduch v stane ma prebúdza zavčasu, aspoň sa našla kopa času pre hygienu a nejaké to povzbudenie žalúdka. Párky sa už varia vo veľkom, káva vrie – každý si mohol prebudiť žalúdok po svojom. Gramatika síce ušla – „Párky z chlebom“, hrdo hlásil stánok, no chuťovo potešili, kým si uši prišli na svoje. Posledných spáčov prebúdzajú ENEMA SHOWER. Zrejme najlepšie na navodenie nálady je poriadna gore zábava (viď. predošlý deň). Mníška v latexe za basou, sadomaso mních za gitarou a spevák so štipcami na bradavkách. O zábavu bolo postarané! Tanečné hopsačky striedali rázne výplachy a takto dokolečka, v čom ich už aj nasledovali prvé ranné „holé“ vtáčatá. Doniesli si so sebou aj obradné „X“, kde mala skončiť nejaká odvážlivka, holt k ničomu nedošlo. K navodeniu rannej nálady však poslúžili bravúrne.
Po skoršom piatkovom odchode kvôli bolestiam hlavy a únave som sa rozhodla, že sobotu bude treba napraviť. Program začínal už o 11:00, čo možno niekomu, kto to deň predtým prehnal, mohlo spôsobiť problémy. Snáď sa dalo niečo zachytiť aj zo stanového mestečka. Ja som na môj vkus bola hore až príliš skoro – už okolo 6:00. Išla som aspoň do mesta na kávu, ale pred 11:00 som už bola „poslušne“ nastúpená v distre a mohlo sa zas predávať.
Ako som už v reporte z prvého dňa poznamenala, obidve úvodné kapely mali na sebe istú formu masiek a prevlekov. ENEMA SHOWER je známa aj jednou rekvizitou – krížom, na ktorý vždy „lákajú“ nežné pohlavie, nech sa naň dajú pripútať. Ako to dopadlo tentokrát vám čo chvíľa prezradím. Naposledy som túto gore grindovú kapelu videla na koncerte v Bratislave. Vtedy im chýbala basáčka, takže ich vystúpenie tým trochu utrpelo a taktiež to zvukovo v ten večer akosi nevyhrali. Bola som teda celkom zvedavá, či sa im tentokrát podarí, presvedčiť ma. Na pódium sa postavili v plnej zostave a zvukovo to bolo tiež fajn. Pod stageom sa nahrnulo celkom pekné množstvo fanúšikov. Odohrali myslím veľmi podobný set, ako aj na poslednom koncerte. S bass gitarou nabrala ich hudba na hutnosti aj brutálnosti. Tento koncert preto hodnotím lepšie ako bratislavský. A ako to dopadlo s tým krížom? Ak ste tipovali, že sa našla odvážna deva, tipovali ste zle. Aj tentokrát zostal o hanbe. Možno, že sa Enema Shower podarí presvedčiť niekoho na Obscene Extreme.
Ale dosť bolo o prvej kapele, poďme ďalej a to na českých POTHEAD. Na pódiu sa ako spevák opäť objavil Jaro Stanko, spevák aj z Congenital Anomalies. Okrem neho je tu aj druhý, vlastne hlavný vokalista. Podobne ako Enema Shower, aj Pothead si na tváre dali rôzne masky v rasta farbách. Ak navštívite ich stránku, dozviete sa, že hrajú guttural weedcore gangsta goregrind. Tento opis úplne vystihuje ich hudbu. V istých častiach som mala pocit, že som sa síce premiestnila na hip-hopový festival, ale práve tento prvok ich robí špecifickými a ťažko zameniteľnými oproti napr. klasickým goregrindovým kapelám. Pothead nám trochu spestril deň dávkou svojej rôznymi smermi mixnutej hudby.
Jaro Stanko (CONGENITAL ANOMALIES) opäť na scéne, čas na POTHEAD! Títo navštívili iný karnevalový stánok, smerom skôr k teplejším krajinám za morom. Hokejové dresy, dredaté a „jamajské“ masky, náklonnosť k zelenej rastline nezaprú. Rap a goregrind v jednom ktrmelci za asistencie poriadne skrelesného a prasačieho vokálu. Jaro popri svojmu hlbokému growlingu nezabudol na svoje „biele viečka“. Hudobne veľmi nešlo o nejakú originalitu, všetko už veľakrát zahraté a opäť prevarené. Fanúšikov si však našli.
Slovenská klasika grindcoru ABORTION vždy zdvihne náladu. Naši najstarší priekopníci žánru na čele s Leprom hrajú ako za mladých čias. Poriadne oldschoolovo, so špinavými gitarami v dravých tempách a vtipnými „úvodníkmi“ medzi piesňami. Nedávno vydali aj nový album „Konvert“, ktorý potvrdzuje, že grindcore na Slovensku má svoje postavenie. Na záver určite potešili všetkých facebookových klikačov na udalosť a tlčhuby v podaní „Manowar“ gesta a o ďalšiu poriadnu dávku grindcoru bolo postarané. Dravé a nespútané vystúpenie, ktoré zmiatlo všetko vôkol!
Nasleduje grindová legenda ABORTION z Nitry, ktorí sú vždy zárukou dobrej zábavy. Už ani neviem, čo nám to všetko Lepra (basák) povedal, ale počas ich koncertu som sa nasmiala asi najviac za celý festival. Komunikácia s ľuďmi pod pódiom a celkovo s obecenstvom je to, čo mám na tejto kapele rada. Zahrali veci zo starších albumov, ale aj z najnovšieho Konvertu, ktorý sa mne osobne veľmi páči (recenziu nájdete aj na MetalExpresse). Abortion teda nesklamali a myslím si, že vytiahli zo stanov aj posledných spáčov.
Nasadenie DOGMA Inc. mi prišlo mimo misu. Ich moderne ladený thrash metal s „soufly“ hopsačkami s prímesami hardcoru nepadal na úrodnú pôdu. O nejakej brutalite tu nebolo ani reči a zaujímavosť to tiež postrádalo, pre mňa zbytočné vyplnenie miesta v rozpise kapiel. Ku tomu aj žánrovo úplne iná sféra. Zato SUBURBAN TERRORIST mi navodili opäť úsmev na tvári. Už dlhšiu dobu v podaní len jednej gitary a za vokálom Valkár (PORFYRIA). Od začiatku mi tam veľmi nesedel svojim prevedením, no pomaly si už začínam zvykať. Ich úderný a rázny death metal, skôr modernejšieho vyznenia s melodickými vsuvkami, opäť poriadne drvil. Škoda, že veľmi nebolo koho, pretože ľudia sa akosi vytratili. Ešte sa pokúsiť doplniť aj druhú gitaru a bude to opäť eňoňuňo, keďže sa nemôžem zbaviť pocitu, že mi tam stále niečo chýba.
Na pódium si už razí cestu DOGMA INC.. Ich hudba je trochu viac melodická a hardcorovejšia ako sme mali možnosť počuť u vystupujúcich doteraz. Počas ich setu zmizli „tanečníci“, ktorí sa počas predošlých kapiel objavovali. Ľudia skôr postávali po skupinkách, alebo posedávali na tráve. Predsa len, bola jedna hodina popoludní a na mnohých asi dopadla únava z nedostatku spánku. Musím sa priznať, že Dogmu Inc. som nesledovala až tak svedomite, ako by si zaslúžila, ale to čo som videla bolo zvukovo aj hudobne na úrovni.
Na známu slovenskú death metalovú úderku SUBURBAN TERRORIST z Beluše (alebo BEL/USA ako si zvykli kedysi písať) sa dostavilo k pódiu slušné množstvo ľudí. Bolo vidieť, že všetci sú zvedaví, čo predvedú. A veru predviedli death metal ako sa patrí. Videla som ich po dlhšom čase (naposledy na Gothoome 2013), tým pádom som nemala možnosť vzhliadnuť ich vo „vynovenej“ (pre mňa) zostave. Dovolím si len poznamenať, že staronový vokál mi až tak „nešmakuje“, ale určite je to vec vkusu.
Na vystúpenie MORTALLY INFECTED som sa veľmi tešil. Pán bubeník Sead zasadol za svoj trón a jazda mohla začať. Neviem, či to bolo zvukom alebo prevedením, ale akosi sa z ich hudby vytratila melodika v gitarových linkov, ktoré mi pripadali na štýl MASS INFECTION. Brutalita zasadla za trón a nepustila svoje melodické páža vykuknúť ani z rohu. Naklepané a agresívne vystúpenie s poriadne hlbokým growlingom a prepracovanou technickou stránkou. Na záver si uctili legendy KRABATHOR s piesňou „Orthodox“, ktorá mala riadne gule. Škoda len, že nadvláda brutality zmietla všetko melodické.
Dosť bolo slovenčiny, prejdime na českú stranu s klasikmi FLESHLESS. Klasicky, no zato úprimne podaný death metal s vzormi takých klasikov ako CANNIBAL CORPSE. Riffovalo sa jedna radosť, občas padla melodická vsuvka, energia vychádzala z pódia na mraky. Sympatický spevák skvelo ovláda svoj chrapľavý a „ľudový“ vokál, ktorý sa nebojí vyskúšať aj grindové prérie. Na konci si povolali špeciálneho hosťa – Jara Stanka. Tým pádom sa stal aj najvyťaženejším spevákom festivalu. Za údel mu padlo trochu zbrutalizovanie piesne, čo mu ide náramne dobre a s touto úlohu sa popasoval na jedničku (s hviezdičkou).
U bratislavských MORTALLY INFECTED sa čakalo na nový album, ktorého sme sa tento rok po dlhšom čakaní dočkali. Na ich vystúpenie boli myslím mnohí zvedaví. Terajšiu zostava a nové piesne musím len pochváliť. Z piesni, ale z hlavne z hudobníkov cítiť energiu, death metal a aj keď nemáte texty, vidíte tu nasratosť, hnilobu a záhubu ľudstva, do ktorej smerujeme, o ktorej je nový album. Na nových piesňach sa mi tiež páči striedanie vokálov – hlavného a basákovho a taktiež občasné gitarové vyhrávky. Páni, musím Vás opäť pochváliť, ide Vám to viac ako kedykoľvek predtým a myslím si, že aj zostava je dosť zohratá.
Po Mortally Infected nasledovali nemeckí PROFANATION. Ich vystúpenie však vo mne nezanechalo žiadnu špecifickú stopu. Možno to bolo mojim prílišným analyzovaním Mortally Infected a sústredením sa na ich hudbu. Akosi som žiaľ vnímala túto kapelu s menším zanietením a nerada by som tu tým pádom písala viac k ich vystúpeniu.
Pauzy medzi kapelami sa mi začali akosi zmenšovať. Na pódiu sa pripravili „nestarnúci“ death metalisti z blízkych Čiech – FLESHLESS. Neviem či títo páni majú špeciálneho zvukára, ale vždy keď ich počujem a porovnám s predchádzajúcou kapelou, zvuk majú perfektný! Tentokrát nám prezentovali aj svoje nové skladby, no nezabudli ani na staršie veci. Videla som túto kapelu už nespočetne veľakrát, ale vždy odviedli skvelý výkon a nebolo tomu inak ani dnes.
Vráťme sa však späť do grindových vôd a to s kapelou U.L.C.M. z Nemecka. Tí nám predviedli, ako má vyzerať grindcore v jeho čistej forme. Pre pódiom sa rozvinul opäť „tanečný parket“ a ani sa veľmi nečudujem. Na túto skupinu sa proste oplatí „podskočiť“. Trochu chýbala väčšia komunikácia s publikom, ale ako som už písala, hudobne jedna z kapiel, ktorá ma tiež oslovila. Ďalšia nemecká kapela – CHORDOTOMY nás zaviedla do slamming gutural brutal death metalových vôd. Ich set som pozerala z distra a opäť skôr len „jedným okom“.
Ak by sme pred festivalom vyhlásili súťaž o najbrutálnejšiu kapelu, víťazné vystúpenie by práve prebehlo. Nemci CHORDOTOMY vedia ako sa mastí brutal detah metal, teda tá slammingová pobočka. Ich slamming bol náramne tučný, mastný a mohutný, prirovnať by sme ho mohli ku výstrelom z kanónu – výbuch a drvivý dopad! Spevák sa ani s vokálom nemaznal, hĺbky toho najväčšieho „gore“ vyznenia s ničivým efektom. Toto vystúpenie teda malo riadnu silu. Popritom vôbec nešlo o nejaké nezmyselné sekanice, ale našla sa aj poriadne riffová pasáž, či melodický gitarový part. Brutalita, nehoráznosť a tank festivalu!
Na festival prišli zahrať kapely z rôznych a najmenej typických krajín pre metal. Bielorusko sme už mali, teraz nasleduje vec, ktorá pochádza až z Malty. Ide o death metalistov BEHEADED. Mal som česť ich vidieť už 2x v Košiciach a vždy na mňa zanechali pozitívne pocity. Obohatili sa o druhú gitaru a navodili prudkú jazdu. Frank Calleja svojou kučeravou hrivou a dravým správaním mi pripomína leva, ktorého vypustili z klietky. Reve, teda growluje jedna radosť a razí cestu svojej údernej svorky. Death metal po maltsky predstavuje mix technického brutal death metalu (prevažne novšia tvorba) a oldschoolovejšieho podania (staršie veci). Neodpustili si aj niečo nové z kuchyne a chutná to náramne dobre!
Späť na českú stranu a poďme viac k podlahe a samotným koreňom grindu. GRIDE presne vie ako nato. Powerviolence, hardcore a crust toho najklasickejšieho rázu s nekompromisným ťahom na bránu a undergroundovou pachuťou. Skladby ledva presahujúce jednu minútu predstavovali poriadne náklady priamo do tváre. Vysoký spevák s bielymi vlasmi nezaujal len svojou postavou, ale aj svojim ústnym diktátom, ktoré prevetral všetky naše morálne a politické hodnoty. Takto sa to robí!
Nasledovať mali českí Gride, tí však mali akési problémy, takže namiesto nich už na pódiu stáli death metalisti BEHEADED z Malty. Ich koncert bola jedna veľká brutalita plná energie od začiatku do konca, pre mňa vrchol večera a headliner. Myslím, že viac komentárov by bolo zbytočných, skôr Vám odporučím, aby ste si túto kapelu vypočuli a keď budete mať možnosť, určite neváhajte navštíviť ich koncert. Na živo je to tisíckrát lepšie ako z CD.
Po menšej pauze už nastupuje spomenutá česká legenda – GRIDE, ktorých som tiež dávnejšie nevidela. Páni to tiež stále vedia rozbaliť. Po energických Malťanoch to síce bol dosť veľký skok, aj čo sa týka hudby, no vôbec mi táto zmena neprekážala. Práve naopak, páni a ich minimálne rovnako energický grindcore/hardcore mi nedali vydýchnuť. Pre pódiom sa to opäť trochu roztancovalo.
Pred festivalom prichádza správa, že hlas nemeckých DEFEATED SANITY musel podstúpiť operáciu čeľusti a tak jeho banda vystúpi bez neho. Keďže sa to všetko tak rýchlo zomlelo, organizátor nemal na výber a musel to zobrať tak, ako to je. Veľa ľudí len neveriacky čumelo a čakali, že kedy sa zjaví spevák a on stále neprichádzal. Z ničoho nič sme teda mali brutal death metalových Animals as Leaders, s rezervou samozrejme. Ako príklad sa to dá veľmi využiť, keďže o technické party nebolo núdza. Krkolomné postupy, prudké zmeny tempa, prešmyčky či navrstvené pasáže, všetko v jednom brutálnom tempe a nasadení. Neviem si pomôcť, ale milujem ich zvuk rytmičáku, vyznie úplne oldschoolovo a „od podlahy“, príde mi to ako hlas sirény tohto žánru. Nakoniec sme všetci boli svedkami veľmi jedinečného vystúpenia, ktoré sa už asi nikdy nezopakuje. Ako sa hovorí: „Z núdze, cnosť!“.
Po takejto vážnej jazde treba kúsok zábavy a to nie hocijakej, ale tej najfekálnejšej. Asi je už každému jasné, že hovorím o GUTALAX. Táto kapela sa za pár rokov vyšplhala neuveriteľne vysoko. Keby existovalo grindové rádio, tak ich tam hrajú tak často ako Mekyho Žbirku v slovenskom rozhlase. Pritom nejde o nejako zložitú hudbu, pár akordov do toho „gore“ vokál, ktorý pripomína až cvrčky či žaby, zahaliť sa do osratých bielych plášťov a hurá na panské! Niekedy mi príde, že najzložitejšie a najdôležitejšie je vymyslieť trefný názov, veď ich výtvory hovoria sami za seba – „Na chléb místo medu mažu si hnis z vředu“, „Polykání semena z postaršího jelena“ či z najnovšej básnickej zbierky – „Vylízání hnědky stokilový štětky“. Vedia odkiaľ tečie. Pokiaľ počujete takéto názvy, tak hneď vám vstupne nálada a to tomuto vystúpeniu opäť nechýbala. Obrovský kotol s nafukovacími loptami len tak hmírili prax. Malý obscene! O najväčšiu zábavu festivalu bolo postarané. Kto sa motal aspoň v desať metrovej diaľke od stageu, nemohol ostať nevytancovaný!
Do konca večera zostáva už len niekoľko kapiel a na areál začala padať tma. V tomto začínajúcom pološere sa postavili pred publikum DEFEATED SANITY. Asi mnohých prekvapila absencia speváka, no aj napriek tomu nám zahrali. Priznám sa, že to bol zaujímavý zážitok, bez vokálu, ale o to viac jedinečný. Aj keď mi vokál chýbal, až v tomto momente si človek uvedomil (resp. ja), ako sa myseľ človeka upriamuje na celok. Tentokrát sa moja pozornosť o to viac sústredila aj na jednotlivých členov skupiny. Po vskutku prekvapujúcom hudobnom zážitku sa už chystajú obľúbenci česko-slovenskej grindovej scény – GUTALAX. Biele overaly pomazane hnedou farbou nesmú chýbať a tancovačka sa môže začať a to doslova. Pred pódium aj po bokoch, väčšina ľudí pohopkáva. Neviem čím to je, ale táto kapela si získala množstvo priaznivcov, bolo to vidieť aj na tohtoročnej FP a dostali aj mňa (hehe). Už tradične odzneli piesne ako „Polykání semena z postaršího jelena“, „Kocourek Mourek poranil si šourek“, „Vylízání hnědky stokilový štětky“ a samozrejme ich starú dobrú klasiku „Strejda Donald“. Dobrá nálada a predsavzatie, že to už predsa musím vydržať do konca sa mi vytratila počas nasledujúcej talianskej kapely – GUINEAPIG. Nebolo to preto, že by ich hudba bola zlá, to nie, len sa im nepodarilo udržať moju pozornosť a tu náladu, ktorú im pomohli vytvoriť predchádzajúci Gutalax. Česi vo mne zanechali akúsi rozbláznenosť, ktorú sa talianom podarilo v priebehu pol hodiny zabiť. Na EPICARDIECTOMY som už totiž nemala žiadnu energiu a opäť predčasne vzdala, ale verila som, že aspoň Lukáš ich vystúpenie videl. Touto kapelou som v podstate ukončila aj moje „pôsobenie“ na Flesh party a pobrala som sa späť do Bratislavy.
U Čechov ostaneme, zdá sa to len mne, ale z našej susednej krajiny k nám prišlo poriadna kopa zvučných mien, ktoré prekonávali tie naše? Resp. majú väčšie mená, nemyslím vo worde, ale na plagátoch, ako tie naše. Každopádne EPICARDIECTOMY si to zaslúžia. Ich surový slamming brutal death nám pripravil poriadne vlny brutality. Rezalo a sekalo sa ako na poriadnej krvavej dedinskej zabíjačke, kde miesto zvierat padali hlavy spoluobčanov. Hlavného mäsiara len nedávno vymenili a miesto neho došiel útlejší chalanisko, ktorý má v hlase tie najostrejšie britvy. O brutálne vyznenie sa postarali aj bannery po boku v duchu nového albumu. Pokiaľ máte chuť na poriadnu brutalitu, siahnite po ňom!
Z posledných síl som ešte zavítal na vystúpenie SEII THAISHOGUN. Industriálne znejúci grindcore, plný atmosférickej, ale aj tanečnej elektroniky s goregrindovým duchom. Niečo na štýl LIBIDO AIRBAG. Šialená jazda zo mňa vyžmýkala posledné kvapky energie a tak som sa pobral kadeľahšie.
Na záver by som sa chcela poďakovať Romanovi Halmovi, že nám na Slovensko dotiahol takéto skvelé kapely a že sa mu podarilo FP openair zorganizovať. Myslím, že kto bol nemôže povedať krivého slova na organizáciu, ani celkovo na túto zatiaľ ešte fakt rodinnú akciu. Dúfam, že sa stretneme aj na budúci rok, v hojnejšom počte. Odomňa len posledný výkrik do tmy: „Roman, prosím, nevzdávaj to!“
Záver by som zasvätil organizátorom, ktorým vzdávam holt, že sa na takúto akciu dali aj napriek nie veľmi pozitívnej účasti (niečo cez 300 platiacich) to zvládli s úsmevom na tvári. Ďakujeme veľmi pekne! Posledné, čo by som dodal – Ľudia, tým, že kliknete na udalosť na FB a píšte tam vo veľkom, neprispejete nijak k vývoji našej scény, tie veci sa dejú zvyčajne práve na mieste činu. Poprosím podporujte aj malé akcie, ktoré zvyknú byť oveľa lepšie a priateľskejšie ako väčšie a masové podujatie. Flesh Party je toho živý príklad!
Autori:
Lukáš „Bukáčo“ Polák – normálny text
Mrtvolka – kurzíva
Fotky: Sickm Exhumed Photography
