Report – FLESH PARTY 19, 22. marec 2014, Kino Leopoldov

Leopoldov sa 2x ročne stáva akousi mekkou pre fanúšikov tých najtvrdších odnoží metalovej a corovej hudby. Čiže tu natrafíme poväčšinou na goregrind, brutal death alebo powerviolence. FLESH PARTY, ktorá už nosí na drese poradové číslo 19, sa koná pod strechou miestneho kina. Tentokrát sa Romanovi (gitarista CRANIOTOMY) podarilo zohnať fakt luxusný a celkom pestrý výber, samozrejme odtiaľ – potiaľ. Najzvučnejšie meno na plagáte na nás svietilo z českého goregrindového podzemia – SPASM, ktorí spolu s CARNAL DIAFRAGMA a BOWELFUCK tvoria hore spomínanú goregrindovú výpravu od západných susedov. České brutal/slam death metalové vody zastupuje jedna z popredných kapiel tohto žánru – EPICARDIECTOMY. Ani Slováci nezostali v hanbe a svoj tradične poňatý grindcore prišli odprezentovať mladíci scény – M.O.R.D.. V technickom a viac prepracovanom kabáte nám mlynčekový štýl doniesli Košičania – OBLITERATE. Z ďalekého Vranova prišli túto prevažne grindcorovú zostavu osviežiť svojim technicky nabitým a melodickou stránkou okoreneným brutálnym death metalom chlapci z BRUTE a v role akéhosi headlinera k nám docestovali až z Dánska MÄRESVIN, ktorí idú na grind úplne od podlahy a nekompromisne. Akcia nadupaná od začiatku až po koniec, priam až povinnosť pre každého fanúšika toho najtvrdšieho, aké doma máme!

Keďže som pricestoval s BRUTE autom, za to im ešte raz srdečne ďakujem, tak som bol svedkom prípravy akcie úplne od začiatku. Všetko šľapalo ako hodinky, kapely prichádzali s predstihom, merch. shop sa zapĺňal tričkami, stánok jedlom a pitím, zvuk načas nastavený, proste nič nebránilo tomu, aby sa akcia začala presne.

V role otvárača tohto „mini festivalu“ sa nám predstavila služobne najmladšia kapela – M.O.R.D. Aby som nezabudol, každé jedno vystúpenie bolo aj vopred oznámené premietačkou, ktorá zamaľovala celú zadnú plochu za kapelou, kde bol premietaný názov kapely, začiatok hrania a počas setu bolo premietané ich logo. Poďme späť ku naším mladíkom. Až takí nováčikovia to zase neboli, aspoň jedného z dvojice spevákov som už registroval skôr a to v kapele NONPROLIFIC, no tu značne zradikalizoval svoje hrdelné výtvory. Bravčoviny toho najfekálnejšieho razenia, neľudsky uškriekané pasáže, všetko zvládal fakt na jedničku. K tomu druhý spevák dopĺňal chýbajúce growl výrevy, aby všetko bolo pokope. Ak sa z hudobnej stránky pozrieme na celý výber kapiel, tak najviac inklinovali ku českej gore scéne, aj keď nato šli menej tanečne, ale skôr tu šlo o údernosť a rázny ťah na bránu. Veľmi zaujímavý začiatok akcie, od kapely, od ktorej nikto nič nečakal.

 

 

 

 

 

Ľudia už od začiatku začali chytať a vytvárali jedinečnú atmosféru a nejaký ten kotlík pred pódiom, kde hlavne dominovali ľudia zaodetí v maskách (ježiš s 2m krížom, mníška a hlavne ružový zajac, ktorého som registroval až pri nasledujúcich vystúpeniach) + klasickí riflovkári z Litovského Mikuláša, bez ktorých už pomaly nemôže žiadna metalová akcia prebiehať, skladám im týmto aj poklonu za podporu scény.
Poďme ďalej. Na rad prichádzajú vranovské torpéda – BRUTE. Oproti ich predchádzajúcim vystúpeniam museli kus pomeniť zostavu. Na post speváka bol pozvaný bývalý chrlič – Pafo, keďže Robo je kvôli práci v Slovinsku, čo malo za následok, že Steve sa musel vysporiadať so všetkými gitarovými pasážami, niektoré Robove linky prebrať na seba, čo vôbec nebola ľahká úloha. Pozitívna výmena akurát nastala pri bicích, kde dokonalý, no žiaľ plochý a hlavne umelý pán notebook bol vymenený Sead-om, ktorý má teraz kapiel dosť a nestíha chodiť na východ veľmi často, stačí spomenúť – TYPHOID alebo MORTALLY INFECTED a ku všetkému býva v Bratislave a o chvíľu bude menovaný do pozície otca. V konečnom dôsledku išlo o dosť výnimočné vystúpenie, ktoré len tak niekto neuvidí, pokiaľ nie je pamätník z dávnejších čias. Ako to celé dopadlo? Musím povedať, že veľmi dobre. Sead bravúrne nahradil pána umelého a dodal bicím patričnú živočíšnosť a hlavne dušu, ktorú tento presný ujo nemá. Steve si gitarové party pekne popresmeroval na seba, aby zaplnil každý voľný priestor a hlavne aby nedošlo k hluchému miestu, aj keď ja som svojím uchom započul pri skladbách „Pillory“ a „Jail Of Inner Self“ trochu viac prázdnoty a voľnejšieho miesta. Ale to už človek musí vidieť ich vystúpenie po x-tý krát, aby si to všimol. Pafo síce Roba úplne nenahradil, ale svoj šťavnatý growling dával s prehľadom, ako keby z kapely vôbec neodišiel. Škoda, že sa neviem zbaviť toho pocitu, ako mi tie mohutné Robove hĺbky chýbajú. Čerešničku na torte predstavovala zbrusu nová a na mieru robená Radova basa, ktorá miestami nabrala až dominantné postavenie a brala na seba pozornosť, no ten zvuk si to aj zaslúži.

 

 

Po technických vodách sa presunieme ku viac tanečnej hudbe, došlo na SPASM. Každému hneď pohľad musel smerovať na speváka. Odetý v „boratovských“  plavkách, tukové zásoby mu stekali z obidvoch strán, vokálny prejav smerovaný hlavne k bravčovému priemyslu, ale rozhodne fajne šťavnatý a čerstvý. Dokonalý prototyp toho, ako by mal vyzerať prvotriedny goregrindový vokalista. Zvyšok družiny v zložení basa+bicie (gitaru fakt nebolo treba, vystačili si bohate aj bez nej) drvilo veľmi poctivo a úplne vyplnili celý priestor. Hudobnú stránku aj zbytočne rozpisovať, goregrind tanečnej školy, niekde okolo COCK AND BALL TORTURE, avšak tieto české kapely majú na to už pomaly vlastný copyright, to isté môžem napísať aj ku zvyšným dvom kapelám – CARNAL DIAFRAGMA a BOWEL FUCK. Ak teda bude niekomu chýbať hudobný popis, tak nech sa vráti pár riadkov dozadu a prečíta si to ešte raz. Pri tomto vystúpení došlo snáď k najväčšej kotlovej horúčke, ktorá nabrala fakt až živočíšny nádych, jednoducho to vpredu neuveriteľne žilo, z čoho bola aj kapela veľmi milo prekvapená.

 

 

Od grindu sa ešte na chvíľu vrátime ku death metalu, aj keď ku tomu najsurovejšiemu a najbrutálnejšiemu, ktorý nesie podnázov – slamming brutal death metal. EPICARDIECTOMY v klasickej „modernej“ uniforme – šiltovka, kraťasy a tričko nejakej brutalitky, v tomto prípade – KRAANIUM. Nejakí neznalci by si ich ľahko mohli zmýliť s hip-hopermi, no po prvom zarevaní do mikrofónu by sa brali kade ľahšie. Tak to aj bolo, od prvého tónu až po posledný úplný masaker. Mohutné a šťavnaté breakdowny, ala DEVOURMENT či hore spomínaný KRAANIUM, doplnené neľudským gutteral vokálom umiestneným v tých najhlbších mlákach plných grciek a krvi. Niekomu by z toho prišlo až zle, no ten človek by našťastie ani nedošiel na FLESH-ku. My milovníci tohto štýlu sme si prišli na svoje, potočili sme aj nejaké circle-pity, samozrejme v rámci možností, aj kapela bola z toho veľmi nadšená a spokojná. Pre mňa jeden z vrcholov akcie.

 

Dosť bolo death metalu, aspoň tak si povedali niektorí, a do konca akcie zostaneme v grindových vodách, aj keď z viacerých uhľov pohľadu. CARNAL DIAFRAGMA si zvolila hore spomínaný uhol pohľadu a na rozdiel od SPASM išli ešte viac do hĺbok a prasačín, už tu boli niekedy na hrane aj cvrčky, (čo sa týka vokálu), hudobne to bolo kus viac klasické a energickejšie (aj vďaka účasti gitary), avšak menej známe, čiže sa počet ľudí trochu zmenšil pred pódiom, no stále prebiehala poriadna zábava. Škoda, že pri takýchto kapelách nejde o nič viac, len o zábavu, čiže aj postupy sú v podstate zradikalizovaný a zrýchlený punk. To platí, samozrejme, len pre náš trojlístok.

 

 

 

 

 

 

 

 

Poďme ďalej, tých kapiel ale je, pár ľudí už začala pomaly dostávať únava, mňa však nie a kapely už duplom. Z Dánska sa k nám dostavili MÄRESVIN, aj keď to celkom nie je pravda, keďže basák pochádza zo Slovenska a bubeník je pôvodom Poliak. Taká multifunkčná zostava. Tentokrát sa presúvame až k úplným koreňom žánru, niekam ku thrashovému základu, okorenenému hardcorovou zbeslivosťou a grindovými nespútanými tempami, až dostaneme nekompromisnosť pod názvom powerviolence. Najdlhšie minútové skladby, plné agresie, hnevu a úplnej devastácie. Mne sa až z kože chcelo vyskočiť pri toľkej dávke energie. Spevák sa prevažne držal trochu zrýchleného, niekedy teda dosť thrashového revu v kombinácii s úplne až na dno siahajúcim ukričaným vreskaním, až som si myslel, že hrdlo vypľuje. Toto bola živelnosť par excellence, na ktorú ani všetky tri goregrindové kapely nemali, vzdávam hold a zároveň ich menujem ako víťazov tohto neoficiálneho maratónu.

 

 

 

 

Posledný goregrindový spolok BOWELFUCK už veľa ľudí neocenilo, predsa len šlo o pokročilejšiu hodinu a to stále ešte nebol koniec, darmo, nič pre slabochov. Chalani v trojčlenom zložení predvádzali svojsky podaný hore spomínaný podžáner (až ma na to nebaví vždy upozorňovať), nabrali kus crustového zvuku a trochu aj feelingu a kus z neho je aj počuť pri vokáloch, aj keď prevládla klasický goreový gutteral. Pokiaľ by hrali o nejaké tie 2 hodiny skôr, tak by vystúpenie vyznelo lepšie, keďže energia z nich šla celkom slušná, len už nemala na koho dopadať a tak išla do prázdna, alebo na tých pár trosečníkov, ktorí ešte okupovali rady pod pódiom z posledných síl (či vďaka dopingu?).

 

 

Na záver, ako keby naschvál, sme mali porciu toho najťažšie uchopiteľného, prepracovaného a hlavne svojského grindu (pokiaľ sa to ešte tam dá zaradiť) priamo z metropoly východu pod názvom OBLITERATE. Tu už bolo vidieť, že neskorý čas sa preniesol aj na kapelu, o ľuďoch ani nevravím, už to začínalo byť celkom pusté, no z toho posledného vyťažila maximum. Môžem tu aplikovať klišéovitú poznámku, ktorú som použil aj pri predchádzajúcej kapele, čiže keby hrali skôr, tak by ich snaha bola viac ocenená. Takto si to užilo už len fakt pár statočných bojovníkov. Chalani aj napriek únave predviedli poctivý set ich krkolomného a sekaného grindu s dávkou úsmevného nasadenia a eufórie z hrania (hlavne prípad Ivana). Ich novú víziu hudby málokto prekúsol na cd, no naživo to funguje vždy s dobrou odozvou, pokiaľ to ľudia neodignorujú a rozhodne by sa o to nemali ani pokúšať. Veľmi príjemný záver akcie.

Úplne vyšťavený, ale šťastný a spokojný si idem ľahnúť do spacáku o poschodie vyššie, kde už leží liptovská výprava. Ešte hodinu sme sa posmiali a potom som už definitívne upadol do kómy spánku. Na záver ďakujem Romanovi a spol. parádnu akciu a vy, ktorí ste neboli, môžete ľutovať. Nič však nie je stratené, v lete sa koná jubilejný 20-tý ročník a bude to 2dňová open air akcia! Čiže grinderi, death metalisti, vidíme sa v júni na FLESH Open Air Feste v Červeníku !

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák
Fotky: SICKM EXHUMED PHOTOGRAPHY

Autor: admin

Zdieľaj