Report – GALADRIEL, RAMCHAT, 19. marec 2014, Collosseum Club, Košice
Pomerne málo podporovanému black metalu na našom území zasvietila zelená. Rumunskí NEGURA BUNGET prišli navštíviť naše územie, s ktorým začínajú celé turné, a to rovno na dvoch zastávkach – Košice a Bratislava. Moju zvedavosť hlavne trápilo, ako sa rumunskí démoni popasujú s live prevedením, pretože ich hudba obsahuje nemalú kopu folkových nástrojov všemožných tvarov a štýlov, ako to budú kombinovať a čo nechajú len na sample. V rolách predskokanov sa mala predstaviť jednak naša najväčšia death/doom-ová sebranka z Bratislavy – GALADRIEL, ktorej ešte v novembri 2012 vyšiel album „The 7th Queen Enthroned“ pod našou hlavnou stajňou GOTHOOM Productions a pomerne nováčik na našej scéne – RAMCHAT, kde v jeho radách nájdete pomerne známu osobnosť – Hiraxa, ktorý pôsobil v skupinách ako EDITOR či LUNATIC GODS.
Tentokrát vstúpil do pagan/black sietí, naživo som ich ešte nemal česť vidieť, tak som bol celkom zvedavý. To sme však ešte nevedeli, ako sa nakoniec celá akcia vyvinie, no poďme pekne postupne.
Dodo a GALADRIEL aj ako v role organizátora boli na mieste ako prví a keďže Rumuni ešte blúdili v Maďarsku a RAMCHAT boli na ceste, tak sa ujali ako prví vyjsť na pódium. Vystúpenie začali piesňami z posledného albumu „The 7th Queen Enthroned“ a to pomerne svižne a energicky. Dodo svojím growlom tomu pridáva razanciu a silu, no však pri Soninom speve nemôžem byť až taký pozitívny. Na začiatok musím spomenúť, že oproti vystúpeniu na Gothoome to bolo oveľa lepšie. Falošné tóny značne ubudli, došlo na viac uvoľnenia a tým pádom to malo lepší priebeh. K úplne čistému prejavu to však ešte má kúsok cesty. Najviac to bolo počuť pri druhej skladbe „Crucifixion Deluxe“, počas až takej DEAD CAN DANCE (Lisa Gerrard) pasáži to vo vysokých polohách začalo dosť škrípať. Ku zvyšným kapelníkom nemám nijaké výčitky, šlapalo im to zladene a energicky (samozrejme, tam, kde to má) a celkovo z nich išiel prirodzený feeling, ako si táto hudba postavená prevažne na ponurných tempách zaslúži (obzvlášť pri starých veciach ako „Sad Leaves Of The Dying Rose“ a melódiách, novšia tvorba). Celkovo mám z ich vystúpenia kladný pocit.
Rumuni nám začali hlásiť ďalšie komplikácie s pneumatikami, no z Nitry nám už došli RAMCHAT, tak mohol koncert pokračovať plynule a my sme naďalej ešte tajne dúfali, že NEGURA BUNGET dôjde včas. Koncert otvára príbehové intro, či už položené na základe pravdivého príbehu, to už neviem, a následne sa už na nás vyvalí, dokonca na moje prekvapenie, silno death metalová jazda. Celé to bolo stavané na zaujímavo postavenom riffingu, pripomínajúcom školu za oceánom niekedy v strede 90-tych rokov. Black metal sa tu taktiež nestratil, nejaký riff BELPHEGOR som tu tiež zacítil. Celá zmeska zahratá vo veľmi ráznom dychu a plná energie. Doplnené to bolo veľmi slušným hlbokým growlingom, ktorý som fakt nečakal, s občasnými odbočkami do uškriekaných black vôd. Hirax ako hlavný rečník hneď po prvej piesni ocenil, že ich názov vyslovujú správne po slovansky – Ram-chat! Nie Rem-čet po anglicky. Texty v pohanskom duchu veľmi nemusím a nezaujímam sa o ne, čiže neviem posúdiť, či to bolo správne. Hirax počas celého setu podával fakt príjemný výkon, až na tie doprovodné vokály, ktoré boli dosť rušivé a falošné, každopádne išla z neho náramná eufória a tým úplne zatienil tento nedostatok. Možno kvôli tomuto faktu vystúpenie prekročilo predchádzajúce. Alebo je to možno preto, že som čakal nejakú krčmovú paganskú zábavu. To fakt neviem, každopádne milé prekvapenie.
Teraz však nadišiel najsmutnejší okamžik večera. NEGURA BUNGET predsa len nedôjde, čo čert nechcel, pokazil sa im nie jeden, ale rovno dva autobusy. Veľmi smutné to muselo byť hlavne pre ľudí z diaľky (Michalovce alebo dokonca aj Liptovský Mikuláš). Rumuni síce sľúbili, že to vynahradia,čiže nám ostáva len dúfať, že sa im to podarí. Na záver ešte spomeniem, že ľudí sa nazbieralo celkom slušne, okolo stovky, nuž škoda, že nie kvôli týmto dvom kapelám.
Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák
Fotky: Mišo Patz
