Koncert – RUN OVER DOGS, IDIOT PRINCIP – 26.02.2014, České Budějovice, mc Fabrika
feb04

Koncert – RUN OVER DOGS, IDIOT PRINCIP – 26.02.2014, České Budějovice, mc Fabrika

Zverejnené v feb 4, 2014

Že maďarská rocková scéna není jenom o kapelách Omega či Kartago, hodlají na svém evropském turné, které začíná 25. února, demonstrovat RUN OVER DOGS. Syrové kytary, našlapaná rytmika, dynamické skladby… Jestli máte rádi alternativnější rockovou muziku, tato kapela vás převálcuje! 26. února zavítá do českobudějovického Music clubu Fabrika! Turné zahrnuje Anglii, Německo či třeba Francii. České Budějovice jsou na seznamu koncertů hned na druhém místě. Pokud si chcete u RUN OVER DOGS zapařit, neměli byste příliš váhat, protože hned druhý den se už kapela bude nacházet v Berlíně. A ačkoliv se RUN OVER DOGS na závěr turné ještě do Čech vrátí, zastávka ve Fabrice bude jediná na jihu Čech. Jako support se ve Fabrice představí domácí punková kapela IDIOT PRINCIP. Kluci fungují od roku 2005 a na kontě mají tři studiové nahrávky, přičemž ta poslední je z roku 2009. Album tehdy vyšlo u známého punkového labelu Cecek records. IDIOT PRINCIP hrají uvolněný a přímočarý rokec. Zkrátka žádná věda, hlavně, když to pořádně šlape! Večírek s RUN OVER DOGS a IDIOT PRINCIP vypukne ve 21 hodin! Těšte se na alternativní rock světové kvality a maximální nasazení… ODKAZY: RUN OVER DOGS – https://www.facebook.com/runoverdogs?fref=ts IDIOT PRINCIP – http://bandzone.cz/idiotprincip MC FABRIKA – www.mcfabrika.cz Václav Votruba ima.promotion@gmail.com Zdroj: tlačová správa In Motion Agency www.inmotionagency.cz www.facebook.com/inmotionagency tel.: 724 934...

Čítaj ďalej
Koncert – ROCKOVÝ VALENTÍN – 15.02.2014, Klub Lúč, Trenčín
feb04

Koncert – ROCKOVÝ VALENTÍN – 15.02.2014, Klub Lúč, Trenčín

Zverejnené v feb 4, 2014

Zažite skvelého rockového Valentína v trenčianskom klube Lúč s týmito kapelami: Tí Oní: Podujatie odštartuje touto skvelou punkovkou z Bánoviec nad Bebravou. Ide o mladú bandu, ktorá vznikla len nedávno. Tento rok je na pláne ich debutový album. Pell-Mell 59: Títo páni a šarmantná klávesačka budú druhí v poradí. Koncom minulého roka im vyšiel debutový album, kde ukázali, že aj popovejšia kapela môže byť zaujímavá pre rockerov. Ich člen Róbert Berdchneider bol prvým človekom, s ktorým náš web Metalmania-Magazín robil tohto roku rozhovor. Volume: Mladá hard rocková záležitosť. Nedávno nám priniesli skvelý debutový album Experiment, o ktorom ešte budeme hovoriť. Youtube ukážky: Tí Oní: Pell Mell 59: Volume:   Dátum: 15.2.2014 Presné miesto určenia: Trenčín, Klub Lúč Vlez: 3 éčka slovenské...

Čítaj ďalej
Mandragora odstupuje z Wacken Metal Battle !
feb03

Mandragora odstupuje z Wacken Metal Battle !

Zverejnené v feb 3, 2014

V semifinálovej divízii Západ súťaže Wacken Metal Battle nastali zmeny. Skupina MANDRAGORA odstúpila zo súťaže, nahradí ju formácia FISHARTCOLLECTION. Bratislavská skupina MANDRAGORA odstupuje zo súťaže Wacken Metal Battle, v ktorej postúpila do semifinálového kola v divízii Západ z piateho miesta. MANDRAGORA sa mala predviesť porote a divákom naživo 22. februára v Bratislave, no nestane sa tak. Dôvodom ich odstúpenia zo súťaže je to, že nemajú bubeníka. „Prednedávnom od nás odišiel bubeník a aj keď sme sa snažili čo najskôr nájsť miesto neho náhradu, bohužiaľ sme zatiaľ nikoho nenašli. Takže, nie je iná možnosť, než odstúpiť zo súťaže,“ povedal spevák a gitarista Vlad.   Miesto tejto kapely sa tak posunuli do semifinále z náhradníckeho postu Trnavčania FISHARTCOLLECTION, ktorí získali 20 bodov a v nultom kole skončili na 7. mieste. „Veľmi nás potešilo, že sme nakoniec postúpili a môžeme si zahrať. Aj keď náš postup je z „náhradníckej“ pozície, ale to je asi aj jedno… Pre nás bude prijemné (aspoň dúfam) zahrať si už v semifinále,“ prezradil basgitarista Roman a pokračoval, „Vieme, že naša hudba nie je úplne „masová záležitosť“ ani v sfére metalu, preto sme vďační za akúkoľvek prezentáciu. A ak sa to ľuďom a porote zapáči, budeme len radi. Nás to baví a budeme radi, ak to bude baviť aj ostatných.“ Promo text: Stanislav „Stillborn“...

Čítaj ďalej
Recenzia – VANGOUGH – „Between the Madness“ (Dissonance Rising Publishing, 2013)
feb03

Recenzia – VANGOUGH – „Between the Madness“ (Dissonance Rising Publishing, 2013)

Zverejnené v feb 3, 2014

Zbaviť sa nálepky plagiátorov úspešnejšej kapely musí byť veľmi nepríjemnou záležitosťou, o to viac je potešujúci fakt, že oklahomské trio s výstižne umeleckým názvom Vangough výrazne prekročilo svoj tieň a svojim tretím albumom servíruje temný, priam až strašidelný album, ktorý sa predchodcom podobá ozaj už len minimalisticky, takže už aj neustále porovnávanie so švédskou progresívnou veličinou Pain of Salvation stráca svoj zmysel, čo určite teší hlavného skladateľa a speváka Claya Withrowa. Ten sa podobne ako Daniel Gildenlöw vyžíva v náročných konceptoch, kde sa nazerá do hlbín ľudskej psychiky, narozdiel od svojho kolegu ale nevyjadruje emócie príbehovou štruktúrou, všetko sa tu totiž točí okolo atmosféry (naviac hudobne podporenej výraznými orchestrálnymi prvkami) a z jeho vokálneho galapredstavenia mnohokrát naskakujú zimomriavky, hlavne keď drsne pritlačí na pílu. Takisto musím pochváliť aj výkon nového bubeníka Kylea Hawsa, virtuózneho poháňača celej tejto šialenej jazdy, nemajúceho strach ani z thrashových pasáži a naopak doslova jazzových fintičiek, ktorému v rytmickom súznení sekunduje basák známy už z predošlého „zajačieho“ Kingdom of Ruin, Jeren Martin. Apropo, ak som už spomenul počin z roku 2011, rád by som podotkol, že aj keď som si ten album neskutočne zamiloval a poznám snáď všetky jeho zákutia, Between the Madness ma ohúrilo ešte viac, samozrejme v tom pozitívnom zmysle. Priam rozprávková atmosféra je pre tentokrát minulosťou, úvodná „Afterfall“ vás o tom presvedčí už svojimi úvodnými tónmi. Z ďalších skladieb je určite nutné vyzdvihnúť maximálne vypätú „Seperation“, na ktorú by sa mal čoskoro vydať aj videoklip, „Vaudeville Nation“ v rámci možností s asi najhitovejším refrénom, no a nesmiem zabudnúť na čarokrásnu „O Sister“, v slohách evokujúcu pasáže z piesne „Silent Lucidity“ od Queensrÿche, napriek tomu vás ale táto vec dokáže pohltiť a chytiť za srdce. Určite jedna z najveľkolepejších skladieb, akú v novodobom progu za posledné roky vznikla! Album ako taký je vlastne rozdelený inštrumentálnym introm na dve polovice, ako som si už všimol, tá prvá je osobnejšia a doslova nervná, zatiaľ čo tá druhá v textoch kritizuje konzumnú americkú spoločnosť, podobne ako to bolo na kontroverznom Scarsick od spomínaných PoS. Áno, opäť ich musím spomenúť, v samotnom závere albumu možno aj pochopíte prečo. Taktiež hiphopové prvky v „Useless“ sú príjemným osviežením po fantasticky desivej medzihre „Thy Flesh Consumed“ s ťažkotonážnymi riffmi, vypadnutej akoby zo soundtrackov k hre Silent Hill. Viac už asi nie je potreba dodávať, nový Vangough očakávane prekvapil, nezachytil som vlastne ani nič, čo by mi na Between the Madness prekážalo – snáď asi len tá dĺžka, ak vlastníte digipackovú verziu. Každopádne grandiózny progresívny materiál! Hodnotenie: 9,5/10 Recenzia:...

Čítaj ďalej
Recenzia – PERIPHERY – „Clear“ (Sumerian Records; Century Media, 2014)
feb03

Recenzia – PERIPHERY – „Clear“ (Sumerian Records; Century Media, 2014)

Zverejnené v feb 3, 2014

Predstavitelia moderného a progresívneho metalu spoza veľkej mláky PERIPHERY sa rozhodli skrátiť nám čakanie na svoj ohlásený full length nazvaný „Juggernaut“ takpovediac experimentálnym EP-čkom. Čo je na ňom experimentálne pýtate sa? Nuž chlapci z „feriferi“ sa rozhodli, že každý z nich zloží a zrežíruje jednu pieseň, a to čo z toho vznikne predhodia hladujúcim poslucháčom v podobe tohto EP-čka. A keďže hudobníkov je šesť, tak aj skladieb na „Clear“ je pochopiteľne sedem. „Clear“ totiž otvára skladba „Overture“ a jej téma je pojítkom medzi všetkými ostatnými skladbami, akýmsi ich jediným spoločným bodom. Keďže „Clear“ nemá byť chápaný ako celok, ulahčím si aj ja prácu a rozdelím tuto recenziu do 7 bodov, pričom v každom sa budem venovať jednej skladbe. 1. Overture – Veľmi heavy znejúce intro, plné kúzelných melódií a láskyplných zvončekov. V skladbe hrá veľmi dôležitú úlohu aj klavír, ktorý posúva „Overture“ niekedy takmer až k avantgardnému feelingu. Takto nejako by mohlo kludne znieť aj intro k heavy metalovej alebo hard rockovej nahrávke. 2. The Summer Jam: Jake – Názov tu dokonale vystihuje skladbu, Jake Bowen vsadil na výsadne melodické progy aspekty, aké môžeme počuť napríklad aj v skladbách „All New Materials“ alebo „Scarlet“. Pozitívny letný feeling v metalickom prevedení. 3. Feed The Ground: Matt – Skladba bubeníka Matta Halperna je asi najpriamočiarejšia zo všetkých, čo sa týka skladania ako aj aranžmá. Skladbu charakterizuje nepretržitý tlak bicích, dusavá rytmika Vás prenesie cez melodický začiatok až po vyložene agresívny koniec dokreslený elektronikou a nechýba ani chytlavý a prudko zapamätateľný refrén. 4. Zero: Misha – Majster kapelník vsadil prakticky na istotu a ja akoby som znova počúval nahrávky z obdobia BULB, kedy si to Miško hustil ešte sám. Krásne pokrivená rytmika splývajúca so zvláštnymi vyhrávkami a neustálym vrstvením gitár v podaní jedného z najzaujimávejších gitaristov dneška. Neni o čom. Misha sa rozhodol že jeho skladba bude inštrumentálna a bezpochyby spravil dobre. 5. The Parade of Ashes: Spencer – Predstavte si že DREAM THEATER začnú hrať industriálny metal. Tak aspoň na mňa pôsobí skladba v réžii speváka Spencera Sotela. Pridajte ešte trocha AVENGED SEVENFOLD-u do refrénu a máte perfektnú predstavu čo sa deje v tejto skladbe. Jednoznačne najpopíkovejšia záležitosť, ničmenej nehorázne zábavná len čo je pravda. Čím ďalej som spokojnejší s výberom speváka tejto kapely, pretože ten človek vie ako urobiť dobrý vokál. 6. Extraneous: Nolly – Nikoho asi neprekvapí, že v skladbe, na ktorej makal basák bude mať basa veľa priestoru. Ak ste boli zvedavý ako bude znieť Periphery skladba, kde bude výrazne figurovať slapovanie dočkali ste sa. Veľmi psychedelická a prekvapivo agresívna záležitosť, taktiež bez využitia vokálov (aj keď tu sa my Spencerovho hukotu celkom žiadalo) 7. Pale Aura: Mark – Záver EP-čka nám obstaral gitarista Mark Holcomb a poviem na rovinu, že Mark nám po svojských skladbách svojich spoluhráčov pripravil docela vatu. Po vypočutí „Clear“ som docela presvedčený, že je to...

Čítaj ďalej