Recenzia – FRACTAL GATES “ Beyond The Self “ ( Great Dane Records 2013 )
máj27

Recenzia – FRACTAL GATES “ Beyond The Self “ ( Great Dane Records 2013 )

Zverejnené v máj 27, 2013

Je to už sedem rokov od vzniku debutu “ Altered State Of Consciousness“, ktorý pekne rozčeril vody melodického death metalu a odrážal v nich tak nočnú oblohu vzdialených hviezd. Toto zaujímavé, v úzadí sa držiace zoskúpenie inak výborných hudobníkov stvorilo na prvý pohľad celkovo nenápadne štrukturálne jednoduchý materiál, súdiac podľa istej prvoplánovosti znenia gitarových riffov  ale tú celkovú jednoduchosť, v ktorej je ako dobre známe je ta skutočná krása, posiluje vesmírna atmosféra zvuku, kde som zatiaľ nikde inde nemal možnosť počuť v takom prevedení. Ešte doteraz si v hlave tkviem melódiu zrejme tej najlepšej perly z prvotiny a tou je “ Skies Of Orion „. Francúzi tak opäť potvrdzujú že nech bude vo všeobecnosti francúzska hudba znieť akokoľvek, vždy to bude v netradičnej a bádateľskej forme. V tejto variante sa efektívne stačilo pohrať zo zvukovou stránkou a máme tu jasný svojím spôsobom originál, keďže v odnoži melodeathu už ide vlastne o dobre známu rutinu za tú dobu čo sa formovala, Fractal teda značne zvukom vybočujú do sfér, kde sa hlavne v tom gitarovom doznení pohybuje Mondevillská sonda Blut Aus Nord. Nejde o žiadne zrovnávanie niečoho čo nejde ani porovnávať ale už ak mám navodiť aspoň akú takú podobu v plytšom vyznení, súvislosť tam je. Ako  som sa v podstate príjemne rozplýval debutom, jak šiel čas…akoby sa stratili v čiernej diere a dlhú dobu nebol žiaden náznak, čo by nasvedčoval o  ich aktivite a tak sa šírili fámy o rozpade kapely. Za tú dobu, keď  Fractal Gates putovali a boli stratený v priestore sa toho udialo dosť a v tej záplave iných kapiel s množstvom vydavajúcich nové albumy sa na nich pozabudlo ale zase nie tak úplne. V začiatku roka 2013 som vyslovene náhodne narazil prostredníctvom facebooku na ich vytvorenú stránku, kde som si hneď na titulnej fotke všimol s dobre otvorenými očami nápis “ 18 February 2013 „. A tak to prišlo, v okamžiku som sa zameral a pozeral po youtube, či nenarazím na nejaký trailer potvrdzujúci, že kapela vydáva nový album a bolo tomu skutočne tak. Vtedy sa dostavil istý pocit nechápavosti a radosti zároveň, netrpezlivo som vyčkával kedy sa objaví nejaká skladba z pripravovanej novinky a naozaj čo chvíľa sa aj objavila ale k tomu ešte len príde. S úžasom sa tak dívam na nový cd cover, kde akoby sa hviezdna hmlovina  pokúšala cirkulovať a vytvárať tak bránu nevedno kam. „Beyond The Self“, takto svedomito nesúci názov v poradí ( po tej dobe ) druhého albumu, ktorého atmosféru a celkovú štruktúru ideme prebádať. Cesta hviezdnou hmlovinou začína introm „Visions VII“, ešte pripomeniem že na prvom albume vyznieva intro „Visions I“ a  potom tak skrz celý album sú...

Čítaj ďalej
Recenzia – ECLECTIKA “ Lure Of Ephemeral Beauty“ ( Asylum Ruins Records 2012 )
máj23

Recenzia – ECLECTIKA “ Lure Of Ephemeral Beauty“ ( Asylum Ruins Records 2012 )

Zverejnené v máj 23, 2013

Pred nedávnom som si z časti, keďže kapelka nemá nejaké rozšírené info a ide vlastne o ich tretí album, dal posluch a tak podotýkam že Francúzska scéna má náozaj plno nádejných formácií hlavne v tej experimentalnej vlne, kde sa sústreďujú prvky ambientu, post blacku. Rozvíja sa stále viac a viac a necháva si svoj značne poznateľný znak originality, umeleckého feelingu a u niektorích tak trocha odporcov čudnosť. Overené a už zabehnuté hudobné spolky vedia stále prejaviť svojú oddanosť svojmu umeniu ale pomedzi to sa formujú ďalšie a ďalšie čo by si z toho chceli svoje ukúsiť a tak by mali dostať šancu. Eclectika je nepochybne jednou z nich. Album som si dal prejsť sluchom na dvakrát, keďže po prvom posluchu som nejak nevedel čo k tomu vyjadriť, bol som zrejme niekde čo rozhodne nesúviselo s realitou , nechal som to tak, vstrebal si to a pustil znova. Jedno je isté, celková štruktúra skladieb si vyvíja na poslucháča istú komornosť, uzavretosť a tak je to o počúvaní viac osobnom. Zvuk je vyvážený a tak je dobre počuť všetko aj keď je na vlne dosť minimalistickej, nie je absolutne typický, o vokáloch som si spočiatku myslel že tie typické budú ale to mi hneď vyvratila ženská poloha hlasu, ktorá ma značne príjemne prekvápila a dala tomu neobyčajný šmrnc, striedavo sa tam zvádza boj s klasickým blackovým škrekotom a pocity pri tom sú naozaj zaujímavé, nenudia a vzbudzujú jasnú pozornosť.  “ Lure Of Ephemeral Beauty“ je jasne cítiť post nádych hlavne z gitarovej štruktúry, v podstate očakávané ale potom akoby sa z toho vykľula operná baladička prostredníctvom v skutku silného ženského spevu a tak si to gráduje svoju melancholicko- surreálnu atmosféru. „Cyclic Anagnorisis“ sa nesie v podobnom duchu, ale kam zavedie myseľ je veľmi individuálne a pre osobné pocity. Čo sa týka mňa evokovalo to vo mne pocit akejsi duálnosti, zamieňať si jeden život s druhým, celkovo sú pri posluchu nálady dosť rozpačité ale ta originalita je na tom obdivujúca. „Handycapped Sex In A Mental Orgy“ ma uniesol na vlnu rozpoloženia keď vnímam niečo čo veľmi chcem a nejde to mať. Skladba ma tak v znení jednak katastrofický charakter ohľadom istej potreby a z toho cítiť hnev a jednak plač z jeho nedostatku. Tieto tri skladby majú rozhodne najsilnejšie ponímanie. Ostatné sú hlboko späté a viazané na podobne pocity a tak ich ešte viac prehlbujú. Jednoznačné vyprávanie o jednak prázdnote duše tak ako je priestor sám.Hudba tejto vnímavej sorty rozhodne nenechá poslucháča prázdneho aj keď možno občas si také dojmy vytvára. Nejde ju posluchať ako len kulisu zvuku. Niekomu sa môžu songy zdať akoby bola jedná a tak boli len popredeľované, no...

Čítaj ďalej
Report – ASYMMETRY Festival 5.0 (2.5. a 3.5. 2013, Poland)
máj23

Report – ASYMMETRY Festival 5.0 (2.5. a 3.5. 2013, Poland)

Zverejnené v máj 23, 2013

Poľský festival Asymmetry s luxusnými menami metalovej a všeobecne alternatívnej scény ma lákal už aj minulý, či predminulý rok, avšak buď z finančných, alebo z časových dôvodov som na jeho návštevu mohol akurát tak myslieť. Tento rok sa však planéty a hviezdy zoradili viac než len vyhovujúco, a výlet do Wroclavu, kráľovského poľského mesta, sa mi podarilo uskutočniť. Wroclav je mesto v skutku kráľovské, a ak by som ho mal podrobnejšie opísať, zabralo by mi to priveľa času. Ostanem iba pri tom, že vrelo odporučím jeho návštevu, a to aj pomimo akýchkoľvek akcií. Vynikajúce ceny, prekrásne centrum a ubytovanie kvalitné a za malý peniaz. Hostel, v ktorom som prebýval zo svojimi známymi mal naviac krásnu študentskú a bohémsku atmosféru, spojenú s trochou kaviarničkovsko-obyvačkového feelingu, čo iba pridalo na atraktivite daného výletu. Samotný festival sa odohrával v Hale Stulecii, konkrétne v jej menšom krídle. Aby som to mal z krku, organizácia festivalu bola neskutočná, prostredie ideálne, ani veľké ani malé, pôsobiace naozaj profesionálne, nevznikali rady, koncerty začínali na čas, fontána pri hale podľa mňa donútila zopár ľudí vynechať koncerty, pivo super, občerstvenie dobré, a v nehriešnom vychvalovaní by som mohol pokračovať  ďalej. Skrátka, z organizačného hľadiska sa sťažovať nedalo na nič. Ako to však teda bolo z hudobnou produkciou, najdôležitejšou zložkou každého festivalu… teda ak sa festival zameriava na hudbu, čo pre Asymmetry určite platí. Prvý deň som bohužial vynechal, čiže o AGALLOCHU, MAYHEME či VADERI vám toho veľa nepoviem, aj keď zvesti ku mne prenikli také, že minimálne prvé dve sa oplatilo vidieť a iślo o vystúpenia nanajvýš dobré (áno, aj MAYHEM vraj zahrali výborne). Čo sa týka druhého dňa, v ten som sa už v hale nachádzal, a to na všetkých kapelách. Prvým vystupujúcim bol ICONACLASS, americký raper v spoločnosti dj hrajúceho v známych DÄLEK. Narozdiel od DÄLEK však neovplývali svojskou produkciou, a ich set prezentoval najmä 90-te roky a teda klasický agresívnejši rap. Neurazilo, avšak nenadchlo. Následujúci KILLIMANJARO DARKJAZZ ENSEMBLE však boli už o inom. Pochmurný pomalý jazz spojený s noise/industriálnou rytmikou spolu s depresívnymi výjavmi na plátne vytvorili tú správnu „Asymmetry“ atmosféru a celá sála sa zahalila do tichej eufórie. Strach naháňajúce a akoby z iného sveta. Najsilnejším článkom bola pre mňa vokalistka, krásne využívajúca svoj hlas nie len ako lead, ale aj ako doplnok k hudbe v podobe nasamplovaných výkrikov či ťahavých tónov, samozrejme všetko v správne „desivom“ štýle. Záver koncertu doslova spôsobil zimomriavky, dostal som presne čo som čakal. Po viac menej oddychovom úvode prichádza na scénu nórsky SHINING, a kto vie o čom hovorím, sa určite musel tešiť. Kto nevie, nórsky SHINING narozdiel od švédskych síce tiež hrajú black metal avšak tak trocha v uvodzovkách. Chlapíci okolo sympatického front mana Jorgena Munkebyho čerpajú z black metalovej atmosféry, avšak zaobalujú ju do jazzu a polyrytmickejších záležitostí. Ak teda vaše srdce túži po blackovejšom DILLINGER ESCAPE PLANE, ktorý by zdobil saxofón, toto je vaša najlepšia voľba. Jazzisti odpálili svoj set...

Čítaj ďalej
Recenzia – UNBORN „Awaken To Reality“ (2013)
máj19

Recenzia – UNBORN „Awaken To Reality“ (2013)

Zverejnené v máj 19, 2013

Nedávno som sa zamýšľal nad tým, ako veľmi sa darí thrashovej a teda aj heavy metalovej hudbe na Slovensku a v Česku. Osem rokov dozadu som totiž tieto scény celkom aktívne sledoval, avšak môj záujem sa časom presunul do iných sfér, a už dlhšiu dobu nevyhľadávam a ani nevnímam nahrávky z týchto žánrov. Ruka v ruke s tým ide samozrejme aj nedostatok vedomostí o tom, ako vyzerajú thrashové a heavy metalové koncerty a samozrejme  aj o tom, koľko ľudí to sleduje. Ako to často býva, keď človek presúva svoj záujem, často sa mu zdá, že to, od čoho upustil, stratilo všeobecne popularitu. Pri posluchu pražských thrasherov UNBORN som si znova spomenul na svoju otázku. Osem rokov dozadu, keď sa mi zdalo, že všetci bratislavskí metalisti žijú thrashom, by som v živote nepovedal, že sa raz túto otázku budem pýtať. Avšak píše sa rok 2013, a ja sa pýtam, thrash metalisti, ste tu ešte? Samozrejme, že tu sú… Len ja ich už nestretávam. Každopádne, ak ste thrash metalista, alebo thrashcore-ista, do pozornosti vám dávam najnovší počin týchto čechov, nazvaný „Awaken To Reality“. UNBORN fungujú už nejaký ten piatok, konkrétne od roku 1996, a teda brázdi koncertné pódia už skoro 20 rokov. Túto skutočnosť som si uvedomil až po vypočutí nahrávky, a bol som nemilo prekvapený, že som o túto kapelu nikdy nezakopol. Nejde ani tak o to, že by sa jednalo o kapelu, ktorej hudbu musím nevýhnutne poznať, ich thrash metal je síce výdatný a v rámci žánru sa podľa mňa aj celosvetovo jedná o slušný nadpriemer, avšak ako som povedal už skôr, podobné nahrávky nevyhľadávam. Prekvapivé to bolo pre mňa z dôvodu, že UNBORN mi prídu ako prototyp „metalu pre každého“, teda metalu pre milovníka akéhokoľvek metalového podžánru. Teda aspoň momentálna nahrávka. Preto by som čakal, že ich meno uvidím v česko-slovenských metalových médiach, čo sa však zatiaľ neudialo. A možno som iba slepý… Poďme sa však pozrieť na to, čo nám ponúka ich najnovší počin. Úvodná skladba „Burn Inside“, teda hneď po Intre, predstavuje Unborn v ich rýdzo thrashovej polohe. Učebnicová ukážka všetkych klasických thrashových riffov, skladba však funguje, a prekvapivé momenty mi nechýbajú. Už od druhej skladby „Chemotherapy of Government“dostáva album trocha inú tvár. Ako UNBORN uvádzajú na svojej stránke, najnovší album je stále thrash ale s modernými vplyvmi. Pod týmito modernými vplyvmi pravdepodobne myslia melodickejšie formy európskeho death metalu. Akoby som počúval HYPOCRISY skrížené s KREATOROM a vďaka spevákovmu hlasu aj s KATAKLYSM-om. Podotýkam, že toto je prvý krát, čo som v kontakte s touto kapelou, čiže staršie nahrávky som zatiaľ nepočul. „Awaken To Reality“ mi však predstavuje ako kapelu, kde najvýraznejším členom je práve vokalista menom Saša. Spočiatku mi jeho vokál nesedel a prišiel mi tuctový, avšak už počas prvého počuvu som začal vnímať malé detaily a jeho cit pre rytmiku a sem tam aj melodiku spevu. Saša jednoducho vie ako...

Čítaj ďalej
Recenzia – THORWALD- Čiernobiele prasa (2013)
máj13

Recenzia – THORWALD- Čiernobiele prasa (2013)

Zverejnené v máj 13, 2013

Košická scéna, kedysi bohatá na tvrdometalové klenoty, sa nám akosi preriedila. Popri aktívnych KILLCHAIN, OBLITERATE, WYNSTON SMYTH, DISCONSOLATE (aj keď sa kus vytratili, no o chvíľu ich máme späť)  a THORWALD mi nenapadá nič, čo by stálo za reč. Práve o posledne menovaných bude reč. Ich nová nahrávka Čiernobiele prasa si určite zaslúži vašu pozornosť. 17 skladieb, ani jedna nepresahuje dve minúty a celková stopáž niečo cez 22 minút – nemusíte byť žiadny expert, aby ste prišli na to, s akým žánrom majú chlapci dočinenia. Možno by vás trochu mohlo zmiasť to, že majú cover od S.O.D., no od nich si zobrali hardcorový poskakujúci ťah na bránu, k tomu pridali poriadne natlakované gitary a rázne bicie a máme tu powerviolence ako bič. Proste nekompromisný masaker, bez najmenšej možnosti vydýchnutia. Tento grindcorový subžáner sa veľmi nemá rád s experimentmi, alebo nejakými odbočkami zo žánru a práve o taký prípad ide aj tu. Najväčším experimentom, o ktorý v tejto nahrávke zakopnete, bude zrejme Mikiho pískanie v titulnej skladbe albumu. Preto ľudia hľadajúci nové postupy môžu rovno na túto nahrávku zabudnúť, no fanúšikovia žánrovej čistoty a poctivej práce by zas mali byť na pozore a nahrávku si zohnať. Zvuk nahrávky pekne špinavý, gitary parádne režú, basa duní ako o život, bicie sa valia. Vokálne duo Bindi a Miki je tiež pekne zohrané. Bindiho hrdelné ručanie a Mikiho nekompromisné škriekačky sa navzájom doplňujú a vytvárajú celok, ktorý drží pokope. Textová stránka sa nesie v humornom duchu. Skladby s názvami ako „Vysvätený batman“, „Ja kokot“ či „Bindi Smrdí“ snáď netreba viac rozpitvávať, o srandu je tu postarané. Ďalším plusom je, že si album môžete stiahnuť zadarmo z ich bandcampovej stránky: http://thorwald.bandcamp.com/ a pritom si celý album spravili na vlastné náklady. Čo značí, že títo chlapci to robia pre vlastné potešenie a radosť a nejde im nejaké zarábanie, či nebodaj nejaký “kalkul“ . Underground ako sa patrí! Keď to celé zhrniem, tak musím povedať, že sa košickým chlapcom podarila poctivá práca, aj keď s ničím novým neprekvapí. Ale povedzme si na rovinu, koľko podobných aktívnych kapiel máme na Slovensku, na počítanie by nám možno bola stačila aj jedna ruka. Bukáčo 7/10 http://bandzone.cz/thorwald...

Čítaj ďalej