13. rokov Pařát magazínu + posledný koncert DISSOLVING OF PRODIGY
dec28

13. rokov Pařát magazínu + posledný koncert DISSOLVING OF PRODIGY

26. ledna Pařát oslaví v Ostravě své další narozeniny. Zároveň to bude i smuteční hostina, neboť po dvaceti letech se uzavře koncertní kapitola české doomové legendy DISSOLVING OF PRODIGY (DOP). Ale nač předčasně truchlit – možná to bude první pohřeb v životě, na který se budete těšit! Po půlnoci se rozjede mohutná afterparty, na jakou mají patent jen členové DOP. Slibují několikadenní jízdu ostravskými lokály a každý se může přidat. U příležitosti posledního koncertu DOP jsme se rozhodli vydat taktéž 26. ledna na double LP jejich druhé album z roku 1997 „Time Ruins Also Beauty“, které bude na straně D doplněno o první demo z roku 1993 „Step To The Grave“, které nahráli ještě pod názvem BIGOTRY. Bude se jednat o luxusní gatefold provedení, černé vinyly v kapse zasazené do tvrdého obalu, ručně číslovaná edice pouhých 275 ks. V průběhu večera se uskuteční nejen křest 2LP, ale dojde i na cirka půlhodinový set sestavy z roku 1997, která „Time Ruins Also Beauty“ nahrála! Nebude autentická, Jéňa, Richard a Andy, už jsou mimo dění, nicméně znovu se sejdou: Michal „Pichloč“ Blejchař – zpěv René „Fusaty“ Krystyn – kytara Martin „Hadgi“ Stoklosinski – basa Xenie Stehlíková Rajdusová – příčná flétna Markéta Bilíková Germeková – housle Vlastimil „Klavir“ Kvoch – klávesy Michal „Datel“ Rak – bicí a zahrají „Affliction“ či „Time Ruins Also Beauty“. Očekávána je účast i mnohých dalších členů DOP z různých časových období existence kapely.  V pokročilou večerní hodinu dojde na avizovaný poslední koncert DOP, který odehrají v sestavě:  René „Fusaty“ Krystyn – kytara, zpěv Jan „Valda“ Valíček – flétna, zpěv Marek „Frodys“ Pytlik – kytara Tomáš „Bzuček“ Burian – basa Vlastimil „Klavir“ Kvoch – klávesy Petr „Čadik“ Čadan – bicí  a ze skladeb se dostane třeba na „Rozmluvu s větrem“ nebo „Nočního motýla“.   Na cestu do Valhally DOP doprovodí GALLILEOUS, GALADRIEL, ASSESSOR, DEADKILLERS a PRASELIZER. Merchandise (pánská trika, dámská trika, mikiny zipovky a klokanky) jsou pouze na objednávky do 15. ledna. Součástí večera bude též videoprojekce a bohatá tombola (např. lístky na Brutal Assault, Obscene Extreme, MetalGate Czech Death Fest). Předplatitelé Pařátu budou mít zvýhodněné vstupné pouhých 100 Kč, stejně tak slevu na vinyl. Těšíme se na...

Čítaj ďalej
PAŘÁT magazine č. 49
dec27

PAŘÁT magazine č. 49

Dátum vydania 18. 12. 2012 BAREVNÉ MEGAPLAKÁTY FORMÁTU A2 ARKONA (Masha) BATHORY DEBUSTROL (Neuropatolog) KRABATHOR   Story čísla:  ASPHYX – Deathmetalové peklo Nejlepší odpověď na americký death metal? Ten nizozemský! Zatímco za „velkou louží“ podhoubí kovu smrti začalo bujet již v první polovině 80. let , Evropa nabrala trochu skluz. V různých zemích se začínaly formovat scény, např. v Anglii vznikají BOLT THROWER nebo ve Švédsku ENTOMBED, ale do toho všeho nakonec promluví i země a její oblast, do které by to asi nikdo neřekl. Už v roce 1986 se ve městě Enschede dali dohromady PESTILENCE a cesty této kapely se nakonec neodvratně propojily, v dobrém i ve zlém, také s jinými velikány ze stejného města – s ASPHYX. Ti se letos promasírovali ke čtvrtstoletí na scéně, ale nebylo to vůbec jednoduché. Jejich historií se proplétá několik rozpadů a zamotaných situací, kdy hráli zcela podle jiných karet, než by kdo čekal. Mezi léty 2001 – 2006 se dokonce propadli do bodu nula, z něhož se později vítězoslavně odrazili a dvěma novými alby zase všem vytřeli zrak. Rozhovor s bubeníkem Bobem Bagchusem jsme otiskli již v jednom z letošních čísel Pařátu. To jsme ještě netušili, že na listopad se chystá vydání prvního alba projektu GRAND SUPREME BLOOD COURT, což je po HAIL OF BULLETS něco jako ASPHYX na třetí, protože bývalý kytarista Eric Daniels kolem sebe soustředil sestavu muzikantů majících něco společného s ASPHYX nebo HAIL OF BULLETS. Kolotoč lidí už na třetí kapele. U té příležitosti nás se Seppem napadlo zaměřit se na tuto legendu podrobněji a z rozhovorů s Bobem, Martinem van Drunenem a Ericem Danielsem sestavit titulní článek tohoto čísla doplněný o recenze všech albových nahrávek ASPHYX. Rozsáhlá interview: ABORYM – Hudba pro lidi s otevřenou myslí AUTOPSY – Nepotřebujeme žádné úlevy BETHLEHEM – Někdy je prázdnota až moc prázdná BLOOD DUSTER – Tvrdě a bez zábran DESTRUCTION – Řev svobodného člověka HATE – Zotročení, utrpení, sebevražda HELLVETO – Cesta osamělého vlka LACUNA COIL – Krása vychází z našeho nitra MALIGNANCY – Řízený chaos NERVECELL – Vyslanci extrémního metalu na Blízkém východě NIDINGR – Proč se ubírat k nějakým moderním směrům, když nás srdce táhne jinam !T.O.O.H.! – Hulváti z Prahy se znovu chystají terorizovat lidstvo TROLLECH – Stinné stránky lidské duše UFOMAMMUT – Neidentifikovatelný gigant VERDUNKELN – Ani světlo, ani stín A dále? I WARNED YOU Pokud Pařát sledujete pravidelně, pak víte, že se zaměřujeme hlavně na vydávání služebně starších kapel, případně na nová jména, za nimiž stojí známí muzikanti tuzemského undergroundu. Výjimka světí prostředky, takže v tomto čísle narážíte na západočeskou formaci I WARNED YOU (IWY), o jejíž existenci jste třeba ještě nikdy v životě...

Čítaj ďalej
MARTIN AVUK – R.I.P.
dec24

MARTIN AVUK – R.I.P.

      Tí, ktorých sme s láskou uctievali, vlastne ani neumierajú. Neusilujú už o nič, nič nekonajú, nehovoria k nám, nič po nás nežiadajú. A predsa, kedykoľvek si na nich spomenieme, cítime, že nám hľadia do duše, že s nami cítia, že nás chápu, že schvaľujú alebo neschvaľujú naše počínanie. Husserl Edmund Preto chcem aj touto stránkou – dieťatkom, za ktoré Maťo bojoval, vzdať úprimnú sústrasť rodine a pozostalím…R. I. P....

Čítaj ďalej
Carach Angren – Where the Corpses Sink Forever
dec17

Carach Angren – Where the Corpses Sink Forever

Každému triezvo uvažujúcemu človeku je dnes jasné, že mediálne pokrytie nie je rozhodujúcim ukazovateľom kvality diela. Avšak posledný zásek od týchto Holanďanov si rozhodne zaslúži viac pozornosti. Železné čeľuste (Carach Angren v Tolkienovej elfčine) sa do nás zahryzávajú ich tretím radovým albumom, ktorý je zároveň aj tým najlepším. Svojich predchodcov, inak tiež kvalitných, prekonáva hlavne pestrosťou a lepšou kvalitatívnou vyváženosťou jednotlivých skladieb. Hutný sofistikovaný blackmetal, ktorý sa svojou komplexnosťou a majestátnosťou blíži slovutnému Emperoru, je popretkávaný nihilistickými symfonickými kompozíciami a mrazí až na dreň kostí. Nahrávka u mňa patrí k tým, ktoré sa dajú počúvať dookola a neomrzia, lebo sú jednak vnútorne konzistentné a navyše, pri každom ďalšom posluchu ma zaujme nejaký nový prvok, či atmosferická vyhrávka. V žiadnom prípade sa nejedná o bežný kolovrátkový black ozvláštnený sláčikom, akého sú všade tony. Navyše, v extrémnom metale je často opomínaným elementom lyrická stránka, čiže texty. A to ako na strane interpreta, tak aj poslucháča. Nič v zlom, ale niet sa čo čudovať, keďže sme často akurát tak svedkami  analýzy rigor mortis u čerstvo uhynutého jelenčeka po páde z dvestometrovej výšky. V tomto prípade sú však nefalšovanou temnou čerešničkou na tejto poriadne výživnej torte. Ide prevažne o neveršované, príbehovo voľne previazané noirové príbehy. Poézia hororu, ktorou sa ako matne čierna niť tiahne príbeh o poprave siedmich nepriateľských vojakov v krvavom blate II.sv. vojny. Veci sa však trochu zvrtnú a po intre sme svedkami siedmich desivých vízií. Ide o šialenstvo rozprávača, alebo zvrátenosť siedmich démonov? To už preskúmajte sami, stojí to za to. Necelá trištvrtehodinka, rozložená do deviatich kompozícií (intro, sedem vízií a outro) prejde, ani sa nenazdáte. V každej minúte tu počuť perfekcionizmus a lásku k hudbe, s ktorou bol tento impozantný kus moderného black metalu vytvorený. Viem si predstaviť temnú, vizuálne provokujúcu vinylovú limitku tohto majsterštyku – pokiaľ nejaká bude, okamžite idem po nej a vám odporúčam to isté. (vydané u Season of Mist, 18.mája 2012) 10/10 Milan 01. An Ominous Recording 01:58 02. Lingering In an Imprint Haunting 05:17 03. Bitte Tötet Mich 05:03 04. The Funerary Dirge of a Violinist 08:04 05. Sir John 04:27 06. Spectral Infantry Battalions 02:04 07. General Nightmare 04:19 08. Little Hector What Have You Done? 04:55 09. These Fields are Lurking (Seven Pairs of Demon Eyes) 07:15 WEB: Official, Facebook,...

Čítaj ďalej
BEHEADED – „Chceme ukázať svetu, odkiaľ sme.“
dec14

BEHEADED – „Chceme ukázať svetu, odkiaľ sme.“

Bez väčších okolkov môžem prehlásiť, že Malta je pre akýkoľvek extrémnejší metalový štýl riadna exotika. Nielen svojou polohou, ale aj svojou hudobnou scénou, ktorá vlastne ani neexistuje. Tak predsa aké by sme to boli médium, keby sme nedali priestor najlepšej maltskej brutal death metalovej skupine BEHEADED? Nie sú najlepší len z dôvodu, že sú asi jediní z daného žánru a kvalite na Malte, ale aj v celosvetovom meradle patria k lepšiemu nadpriemeru. Tento potenciál si už všimlo v roku 2004 americké vydavateľstvo UNIQUE LEADER RECORDS, ktoré má na podobné „chuťovky“ nos a drží si skupinu až do dnes.    Noviniek je v skupine veľa a tak som oslovil samotného bas gitaristu Davida, ktorý na začiatok nešetril slovami: „Zdravím ťa Demon aj všetkých čitateľov vášho web zinu. Posielam ďaleké pozdravy z ostrova Malta. Konečne tu skončilo veľmi horúce leto a pomaly sa chystáme na zimné obdobie. Momentálne prežívam dobré časy, čo dokazuje aj naša nová nahrávka.“ Dlhých sedem rokov nebolo o BEHEADED nič počuť. Osobne sa priznám, že už som ani nerátal s novým albumom. Ten ale nakoniec prišiel a opäť ma zaujal. Čo sa vlastne stalo v skupine počas tohto času nám vysvetlí David: „Počas tejto doby, prešla skupina kompletnou zmenou. Kvôli osobným problémom  sme sa vlastne na určitú dobu rozpadli. Boli to pre mňa drsné časy. V roku 2009 som kontaktoval Omara, či by nemal záujem obnoviť BEHEADED a on súhlasil. Ešte sa k nám pridali Frank a Robert a nová zostava bola na svete. Bude to znieť ako otrepaná fráza, ale aj po ľudskej stránke, aj po hudobnej sme si úplne sadli. Z bývalých členov sme akurát v kontakte s Davidom Bugejom, ktorý hral v pôvodnej zostave na gitaru.“  A tak nám zhruba tri rôčky po reštarte títo chasníci ponúkajú materiál „Never To Dawn“, ktorý je vo viacerých fragmentoch iný, ako predošlá tvorba. Páči sa mi, že sa skupina rozhodla ísť zo svojou tvorbou ďalej a nie len umelo nadviazať na „Ominous Bloodline“. Z nahrávky je cítiť spomalenie na úkor väčšej progresivity, techniky a muzikálnosti death metalu. Páči sa mi, že nie je len na jedno vypočutie. Aj koncepčná stránka nahrávky je veľmi zaujímavá. Veď uznajte námet, zakomponovať element vody, ktorá je s Maltou stáročia spätá a obyvatelia tohto ostrova ju majú pomaly ako náboženstvo, nie je pre death metal až tak obvyklí. Skupina na to má ale svoj pohľad: “Presne tak. Kresby na „Never To Dawn“ pochádzajú všetky z Malty a chceli sme tým ukázať celému svetu, odkiaľ sme. Panuje tu veľmi pochmúrna, ostrovná atmosféra a samozrejme sme hrdí na našu históriu, ktorej sme dali na novinke priestor. Ak sa pozrieš lepšie na obal, tak tam môžeš vidieť chápadla Cthulhu, ktoré ničia malé chrámy. Tie tu stály na našom pobreží už niekedy  3150-2500 rokov pred našim letopočtom.“ Proces kompozície nového albumu musel byť o to vzrušujúcejší, veď skupina nehrala...

Čítaj ďalej