Radiation – Reactor Collapse – Witches Brew/Atomic Visions Productions/Tapes of Terror Records, 2024
dec21

Radiation – Reactor Collapse – Witches Brew/Atomic Visions Productions/Tapes of Terror Records, 2024

Zverejnené v dec 21, 2024

Kapitánov denník, hviezdny dátum 21. 12. 2004, skoré ráno Posledný týždeň nočných v práci v tomto roku skončil a ja sa s utrpením snažím vtesnať späť do štandardného spánkového režimu. Plán sa nedarí naplniť podľa očakávaní a tak vstávam už pred pol piatou ráno so strašnou chuťou si niečím naplniť uši. A pretože si celý ten spomínaný týždeň v práci po nociach zatavujem mozgové závity s novým albumom od Radiation, tak si svoj „chtíč“ ukájam práve touto nahrávkou. A to samozrejme nie je náhoda. Na tento album som sa tešil, očakával ho a posledné roky v neho už aspoň tajne dúfal, pretože od predchádzajúceho The Gift of Doom ubehlo slušných sedem otočov Matky Zeme okolo rozpálenej gule. A pretože je obdobie okolo Vianoc, stále tu niekto na mňa niečo hučí o nejakých tradíciách, tak som s radosťou omočil svoje pero v kalamári a nadväzujem recenziou na tú moju minulú ku The Gift of Doom. Behom tých siedmich rokov som na Radiation narazil naživo myslím, že iba trikrát a tu a tam zahrali niečo nové, čo malo byť predzvesťou nového albumu. Moja pamäť má tendencie sa z času na čas nečakane resetnúť a tak mi v hlave nezostali uviaznuté názvy konkrétnych skladieb, ale myslím, že to bolo po koncerte v Poprade, kde sme spolu chvíľu kecali a povedal som, že je v tom cítiť kus Iron Maiden, resp. starého „hevíku“. A musím povedať, že po tom, čo som Reactor Collapse stihol niekoľkokrát otočiť behom posledných dní, tak to plátno, kde je nanesený ich thrashový náter má značku z ktorej sa na vás rehoce Eddie. Ale poporiadku. Nejaké dva mesiace dozadu Radiation plácli na Youtube skladbu Tales of the Ancient Ones. A keď sa tak započúvate, tak úvod a záver sa držia zhruba v nejakých tých mantineloch, ktoré využíva istý Steve Harris. Medzitým však v sendviči hučí klasický agresívny thrashing (a je dosť možné, že toto je tá skladba, ktorú hrali vtedy naživo). Ale keď ide o samotný thrash metal, tak Radiation sa nebáli trošku pohýbať s kolíkmi žánrových hraníc. Nehovorím, že tu nie sú podobné thrashové nabodávaky ako na The Gift of Doom (viď najmä titulná Reactor Collapse), ale trošku sa tu načieralo aj z iných žánrových škatuliek, či možno aj priamo kapiel. V množstve skladieb je cítiť taký závan starého black metalu, tým mám na mysli prvej vlny (alebo takej tej teraz aktuálnej vlny black/speedu). Takže takí Venom, či Bathory. Čo sa týka tých Bathory, tak tam to cítim najmä pri záveroch niektorých skladieb, kde sa sóluje ako o život a hrá tak pekne do aleluja (za všetky v tejto kategórií môžem menovať napríklad Taken by Void). Ale mimo...

Čítaj ďalej
Recenzia – Ceremony Of Silence – Hálios – Willowtip Records – 2024
nov29

Recenzia – Ceremony Of Silence – Hálios – Willowtip Records – 2024

Zverejnené v nov 29, 2024

Amerických Willowtip považujem za jedno z najprestížnejších a najzaujímavejších vydavateľstiev, ktoré prinášajú nezvyčajnú a originálnu extrémnu hudbu. Správa, že Ceremony Of Silence vydajú svoj debut Oútis práve u nich, bola prekvapivá a zároveň veľmi pozitívna. Dobrá záruka toho, že pôjde o kvalitné dielo. Očakávania sa potvrdili, Oútis je parádny album. O to viac som sa tešil na dvojku Hálios, opäť pod krídlami Willowtip. Temné disonantné death/black metalové kapely sú celkom v kurze. Samozrejme, ide o okrajový žáner, pre drvivú väčšinu ľudí absolútne nepočúvateľný, ale predsa sa nájde dosť šialencov, ktorí si nahrávky užijú. Oproti debutu, ktorý vyšiel v 2019, sa zostava rozšírila o vokalistu Neplexa (alebo N.), ktorý pôsobí aj u nás nedávno recenzovaných black metalových Porenut (Porenut – Mislives). Doplnil tak dvojicu Vilozof a Svjatogor, teda Viliama Pilarčíka (gitara, basgitara, vokál) a Matúša Ďurčíka (bicie, texty). Ceremony Of Silence patria ku kapelám, ktoré nepotrebujú zdĺhavý úvod. Jednotka Primaeval Sacrifice je kruto natlakovaná od prvej sekundy. Ostré gitarové riffy, agresívne bicie, striedanie motívov a zaujímavá kompozícia. Death metal je doplnený niekedy jemne, niekedy výrazne black metalovými prvkami, aké sa spájajú napríklad s experimentálnejšími albumami Blut Aus Nord. Napriek nie práve priateľskému vyzneniu hudby a z toho vyplývajúcemu náročnejšiemu počúvaniu sú niektoré gitarové riffy prekvapivo melodické. Krátke, ale chytľavé motívy, počúvaj napríklad druhú Serpent Slayer, kde ich nemalé množstvo. Takéto niečo úspešne využívajú aj Hyenism. Hálios neprináša oddych, ale drásanie a temnotu. Zo siedmych skladieb dá trochu vydýchnuť len Eternal Return, presne v polovici, ale nič veselé nečakajte. Nechcem tvrdiť, že Hálios je nejaký brutálny extrém, v žánri disonantného death/black metalu existujú oveľa šialenejšie veci, ale určite nejde o oddychové počúvanie. Tlak a temná atmosféra za celú hraciu dobu, čiže rozumných približne 35 minút, nepoľavujú a kladú na poslucháča vysoké nároky. Odmenou je trvácny, komplikovaný a zaujímavý album. Výborný zvuk nahrávky je výsledkom nahrávania v SPK štúdiu a Miroslava Speváka, master albumu robil legendárny Colin Marston v Thousand Caves Studio v New Yorku. Na artwork a dizajn je tu samozrejme Svjatogor, nie je dôvod meniť. Má rozpoznateľný štýl a vyzerá to krásne. Veľkú pochvalu si zaslúži aj textový koncept, opäť nič povrchné a prvoplánové. Ceremony Of Silence na svojom druhom albume Hálios nadväzujú na debut Oútis, latku kvality posunuli ešte o čosi vyššie. Kompozične aj hudobne zaujímavejší, samozrejme stále zložitý a poslucháčsky náročný. Death metal, black metal a hlave výborná nahrávka, to je Hálios. Kontakt: https://ceremonyofsilence.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/ceremonyofsilence/ https://www.instagram.com/ceremony.of.silence/ Hálios by Ceremony of...

Čítaj ďalej
Samsara – Charon´s Lullaby – Independent, 2024
nov17

Samsara – Charon´s Lullaby – Independent, 2024

Zverejnené v nov 17, 2024

Netuším prečo mi opäť prischla recenzia na Samsaru, keď takúto formu doom metalu v podstate nepočúvam. Keď už, tak sa držím niekde pri kapelách typu Cathedral, Reverend Bizarre, Count Raven, Lord Vicar… Ale fajn. Možno je zaujímavé vidieť aj uhol pohľadu z dosť iných sfér. Je pravda, že som písal recenziu na ich debutový album When the Soul Leaves the Body a ten môj text som si znova prebehol. Pobavil ma posledný odsek, kde som vyjadril nádej, že ďalší album snáď Tibor a spol. stihnú vydať skôr ako za ďalších osem rokov. No, stihli. Tentokrát to trvalo sedem rokov. Ale sranda bokom. Tu treba vysvetliť, že kapela prešla dosť zásadnými personálnymi zmenami a z obdobia prvého albumu zostal v kapele už iba sám Tibor. Okrem neho aktuálne Samsaru tvoria Martin Sokol (basa) a Lukáš Michálek (bicie, Modern Age Dying, Ravenarium…). A hudba akú produkuje Samsara sa jednoducho nezloží za jedno sobotné popoludnie niekde pri pive. Takže ja tieto časové okná dokážem pochopiť. „Cháronova uspávanka“ vyšla ešte na jari tohto roka. Alebo teda vyšla… Samsara poslala svoj album do sveta v digitálnej forme a po nejakom čase síce album vyšiel aj vo fyzickej podobe, ale na náklady samotnej kapely. Je mi trošku záhadou, že žiadny label kapelu nezastrešuje a nesiahol po nej, pretože recenzie na ich prvý album a aj na tento aktuálny sa niesli v pozitívnych vlnách. Ale možno samotná kapela chce mať plnú moc nad sebou. Neviem a je mi to v podstate aj jedno. Album sa teda ku mne dostal. Aj keď sa musím priznať, že s časovým odstupom. Tibor mi ešte v septembri prízvukoval, či sa na to pozriem. No a poznáte to. Človeku sa nakopí milión iných vecí a ani sa mu do toho veľmi nechce. Ale uzrel čas. Aj vonku. Nechcete proste počúvať takúto muziku, keď je vonku teplo ako vo vyhni a zhora sa na vás rehoce slniečko. Nie. Takáto hudba si vyžaduje aj poriadne melancholickú náladu, ktorú vám prinesie až neskorá jeseň. Úplne vás pohltí tá atmosféra, keď sa po prechádzke na cintoríne, kde na hroby dopadajú zvraštené, do sýtych tónov hnedej a červenej sfarbené listy stromov a vy sa ošľahaný vetrom vrátite domov. Za súmraku sa usadíte do kresla, zapálite si sviečku a pustíte si tento album. Možno až taká meditatívna chvíľka. A práve vtedy má Charon´s Lullaby najväčšiu silu a dokáže sa pohrať s vašou hlavou štýlom nezbedného elektrikára a poprepájať vám fázy. A zrazu z vás vytečú emócie, ktoré ste u seba už dávno nepostrehli. Zhruba takto to aspoň funguje na mne. V porovnaní s prvým albumom sa skrátila celková stopáž, čo ako fanúšik pomerne iných a na rýchlosť...

Čítaj ďalej
Recenzia – Porenut – Mislives – Sky Burial – 2024
nov14

Recenzia – Porenut – Mislives – Sky Burial – 2024

Zverejnené v nov 14, 2024

Black metal je ideálny hudobný prostriedok na vyjadrenie rôznych názorov a myšlienkových pochodov, často hodne osobných. Svojou pomerne nezvyčajnou cestou kráča aj dvojica Porenut a Neplex, ktorí tvoria kapelu resp. projekt Porenut. Čierny humor, absurdnosť, negativita, nechuť k okolitému svetu, to všetko sú témy, na ktoré narazíte v textoch. Projekt Porenut existuje už viac ako desať rokov, ale Mislives je len tretí radový album. Aj to len čiastočne, keďže ide o prerobený debut Mislife. Literatúry znalého človeka okamžite zaujme venovanie albumu dvom spisovateľom, konkrétne Jonášovi Záborskému a Ladislavovi Klímovi, „ktorí sa snažili a zlyhali“. „Album o bludných kruhoch.“ Naozaj nie každodenný námet a účinné lákadlo, aby som sa albumu venoval viac. Po intre s príznačným názvom Kráčam, kurim, kašlem sa rozbehne pomerne rýchly black metal. Gitary hrajú klasické tremollové melódie podložené svižnými bicími, ktoré sa neboja zmien tempa. Veľmi silnou stránkou Porenut je schopnosť vložiť do skladby časť alebo motív, ktoré pôsobia nepatrične, akosi veselo, či už melódia alebo rytmus, a vďaka tomu skladby naberú na zaujímavosti. Mimo týchto nezvyčajných častí je však stále na albume hlavne veľa veľmi pekných a atmosféricky pohlcujúcich skladieb, ktoré sa nesú v klasickom black metalovom duchu. Niekedy melancholickejšie, temnejšie, inokedy agresívnejšie a monumentálnejšie, s havraním vokálom, album odsýpa rýchlo a ten, kto má rád black metal, nemôže byť sklamaný. Mojím favoritom je štvrtá položka V súmraku, majestátnosť. Trochu škoda, že viac nerozumieť textu, pretože táto zložka Porenut jednoznačne stojí za to. Absurdné, šialené, so svojským humorom, ironické, navyše s množstvom kultúrnych odkazov. Nechýbajú írečité a zastarané slová, archaická stavba viet a vyjadrovanie, k tomu nejaké tie vulgarizmy. Keď sa dá, treba jednoznačne sledovať aj textový odkaz, Mislives sa dostane na vyššiu úroveň. Oproti predchádzajúcej nahrávke Postnihilera je Mislives predsa len menej šialená a menej zvláštna. Oveľa viac sa drží v tradičných black metalových koľajach a pre mnohých bude možno stráviteľnejšia. Album Mislives bolo nahrané a mixované v Nihil Centrum, mastrované v SPK Studio. Okrem Neplexa (vokál) a Porenuta (nástroje) s nahrávkou pomohol aj Oliver Zisko (bicie). Skvelý a originálny obal vytvoril Ján Bátorek. Fyzicky vyšiel album na kazete u Sky Burial a na CD u Necroeucharist Productions. Black metalová nahrávka s výbornými a divnými textami, ktorá sa až na niekoľko momentov drží relatívne tradičnej cesty. Nie je tak odvážna ako Postnihilera, ale nezameniteľný prístup Porenut ostal zachovaný. Mislives je ideálne počúvanie, keď v hlave začnú hlodať pochybnosti a existencialistické myšlienky. Kontakt: https://www.facebook.com/PorenutSk/ https://porenut.bandcamp.com Mislives by...

Čítaj ďalej
Demonic-Eyed vydali nový album – „V“!
nov07

Demonic-Eyed vydali nový album – „V“!

Zverejnené v nov 7, 2024

K opisu nového albumu sa vyjadril gitarista a spevák Ľuboš – Na albume sme sa zamerali na mytológiu takzvaného súčasného matrixu fungovania spoločnosti. Je to uzavretie našej pentalógie. Nahrali sme v SPK Audio, zmixoval a zmastroval ho Adam Mičinec, obal namaľoval Robo Ivan, grafickú úpravu zbuchol Julo Tomáš. Texty napísali členovia Demonic Eyed a Rachel Herrmannová. Skladby z albumu budú zaradené aj do koncertného setu kapely. Čoskoro pribudne aj videoklip na jednu skladbu z albumu. Pozdravujeme všetkých kamarátov a podporovateľov. Nový album zatiaľ fyzicky vychádza na kazetách pod labelom Jablká ďaleko od stromu. Odkaz na nový album: Spotify Odkazy na kapelu: https://www.facebook.com/demoniceyed https://crashsoundistribution.bandcamp.com/album/demonic-eyed-5...

Čítaj ďalej
Predstavuje sa skupina Råkvä!
okt10

Predstavuje sa skupina Råkvä!

Zverejnené v okt 10, 2024

Do baru príde basáčka, gitarista a bubeník. Sadnú si za stôl, objednajú si drinky. Hm, toto nie je začiatok vtipu (aj keď to tak môže vyzerať), ale v mojej hlave teatrálne vykreslený bod vzniku kapely Råkvä. Pretože nie som úplne zasvätený do toho, komu z tejto trojčlennej kapely skrsol nápad dať ju dokopy, tak môžem pokladať aj tento alternatívny scenár za právoplatný. Vec sa má tak, že kapela Råkvä vznikla koncom minulého roka. Pol roka si vyhradili na proces produkcie potných žliaz v skúšobni a aktiváciu hypertenzie pri tvorbe skladieb. Po tomto časovom úseku sa nečakane rozleteli zaplombované dvere na skúšobni. Z jej útrob vyšli tri postavy v slnečných okuliaroch (silný trademark kapely), slávnostne odstrihli pupočnú šnúru na digitálnom albume, nesúcom krstné meno „Zdochlinári utrpenia“ a uložili ho miesto inkubátora do priehradky imaginárneho prehrávača. Týmto novorodencom sa môžete potešiť na platformách Bandcamp, či Spotify, ktorých linky nájdete na konci článku. Aby som ale nenechal v úplnej anonymite tých, ktorí vlastne vypĺňajú Råkvu zvnútra (áno beriem, trápny vtip). Zozadu má pod palcom rytmus majster svojho remesla Miro (Abortion, Infected Words, Cineres, ex-Corrupted Melody, God Defamer…), brnkátka ako vajíčka varené natvrdo krája na šiestich strunách Necro (Enema Shower, Urinaemia, Prison of my life…), ktorý sa delí o vokály s temnou pani slovenského undergroundu Mrtvolkou (ex-Rumaska, btw. šéfredaktorka MetalExpressu, konexie kam sa človek pozrie, haha), ktorá zvláda ešte masírovať struny na basgitare. Čo sa týka žánrového zaradenia, tak indíciu už zrejme dávajú tie interpunkčné znamienka v názve kapely. Råkvä produkuje blackom ovanutý crust. Niečo také ako keby niekto pochoval Anti-Cimex a Aura Noir do jedného hrobu a Wolfbrigade by tento tandem exhumovali. Ale veď, čo ja vám budem stále vykecávať. Najlepšie urobíte ak skúsite sami na priložených linkoch, eventuálne ešte lepšie niekde naživo pri pódiu. Svoju premiéru si už odbili a ohlasy si prisvojili prívlastok pozitívny. FB: https://www.facebook.com/rakvaband Bandcamp: https://rakvaofficial.bandcamp.com/album/zdochlin-ri-utrpenia?fbclid=IwY2xjawF0uQFleHRuA2FlbQIxMQABHXwXhuo1lxuLzFs2y7fubpSB5738z0uf4uqL_0OIK-80MdgIGcJUKpc1xA_aem_jJOxl7CfjuK5Za9b82tYFA...

Čítaj ďalej