Recenzia – hspdn – heyday’s ruin – Jablká ďaleko od stromu – 2025
Label Jablká ďaleko od stromu, teraz používajúci aj názov JDØS, nevydáva toho veľa, ale ak sa niečo pod touto značkou objaví, tak s veľkou pravdepodobnosťou to bude zaujímavá nahrávka. Tiež pravdepodobne nepôjde o hudbu pre tradičného metalistu, ale o niečo ešte okrajovejšie. A preto aj oveľa zaujímavejšie. Aký teda bude projekt hspdn? Projekt, ktorý nemá rád veľké písmená? Krátky EP album heyday’s ruin je štýlovo ťažko zaraditeľná nahrávka. Metal to príliš nie je, žánrové tagy hovoria o alternative rocku/metale a doomgaze. Neviem, či som niekedy nejaký doomgaze počul, ale projekt hspdn ma zaujal na prvé počutie. Na internete nájdete aj prirovnanie k Jesu a Type O Negative. Keďže nejde práve o kapely, ktoré by som mal napočúvané, tak príliš neviem posúdiť podobnosť, prípadne vplyvy, ale skôr sa prikláňam k Jesu. Za hspdn stojí umelec s menom twi. Pod pseudonymom Twisted hrá v kapelách 0N0 alebo Nonprolific. Ak ich tvorbu aspoň trochu poznáte, tak je vám jasné, že to bude dosť experimentálne a nezvyčajné. Na prvý pohľad pozitívna hudba skrýva pod povrchom znepokojivé momenty. Jemná gitara a krehký, trochu skreslený spev istí chladná, najmä v prvej skladbe not good enough až strojová industriálna rytmika. Práve tento kontrast vo mne vyvoláva už spomínaný znepokojivý pocit. Poznáte to – ruiny sveta, ktorý si dobre pamätáte, ktorý padol náhle. Stret pekných spomienok (spev a gitara) a krutej reality (rytmická sekcia). Veď aj heyday sa dá preložiť ako rozkvet, vrchol. A na jeho zvyšky sa pozeráte. Titulná dvojka heyday’s ruin vyniká chytľavosťou a funguje takmer okamžite. V podstate veľmi príjemná vec, ktorá však toho ponúka pri bližšom pohľade oveľa viac. A to sa dá povedať o celom EP. Rôznorodé zvuky, ruchy, tóny, ktoré tam pri zbežnom vypočutí nezbadáte. Z jednoduchej nahrávky sa stáva pomerne komplexná záležitosť. Album uzatvára skladba unrest – žiadne bicie, presúvame sa do ambientnejších polôh a z hmly sa vynára mestečko Twin Peaks. Približne po 18 minútach je koniec a nahrávka nemá slabé miesto. S takouto kvalitou by twi utiahol v pohode aj plnohodnotný album, tak som zvedavý, či nejaký príde. Album má veľmi pekný a vyvážený zvuk, mix a master robil Matej Turcer. Obal sa k nahrávke hodí parádne – veľmi dobre zvolená fotka aj celkový dizajn. To už hovorím o fyzickom nosiči – klasickej kazete. Doomgaze projekt hspdn má potenciál zaujať metalových poslucháčov, ale ešte viac fanúšikov rôznych dream- a -gaze žánrov. heyday’s ruin pohltí a obalí myseľ do zvláštnej atmosféry. A tento pocit si radi a často zopakujete, aspoň u mňa to tak funguje. Kontakt: https://hspdn.bandcamp.com https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/hspdn https://www.instagram.com/hspdnsk/ heyday’s ruin by...
WAYD vydáva o mesiac nový album s názvom REINVENT!
1.11.2025 pod názvom Reinvent vychádza nový album WAYD. Bude obsahovať 11 originálnych a nadčasových skladieb. V doterajšej tvorbe kapely sa bude jednať o najpestrejší počin, na ktorom spolupracovalo viacero hostí. Začujete tam napríklad aj saxofón v podaní Mária „Gapu“ Garberu alebo trubku od Tomáša Vojcoviča. Autorom obalu a celého grafického návrhu je Juraj Červený. Kapela zároveň album pokrstí na akcii Decadance Fest 04 v prešovskom klube Stromoradie za účasti kapiel Demonic-Eyed, Contempt a Neural Prison. Tracklist: 1. Algorithms Of Hate 2. Marble 3. Walpurgas 4. Five Senses 5. Paved By Slaves 6. Chains Of Tradition 7. When Less Is More 8. Limits Of Introspection 9. Disparity 10. Nocturnal Shredding 11. Nocturnal Lounge Kontakty: https://wayd.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/wayd.official https://www.youtube.com/@Wayd_Metal https://open.spotify.com/artist/6t4QPObydNBgWDpM8xrwGC FB Udalosť na Decadence Fest 04: https://www.facebook.com/events/1931885720959571 O tomto koncerte ešte budeme informovať na naších stránkach v Kalendári udalostí. Tlačová správa WAYD...
Recenzia – ATYPIC – Apotropaic – 2025
Progresívna metalová scéna nemá na Slovensku veľké zastúpenie a aktívne vydávajúce kapely sa dajú spočítať veľmi rýchlo. To je o dôvod viac sledovať nového zástupcu tohto žánru, kapelu ATYPIC. Zložená zo skúsených muzikantov, a navyše láka aj na exotické resp. nezvyčajné nástroje ako Chapman stick alebo bağlama. Keď hovorím o skúsených muzikantoch, tak sa poďme pozrieť na zostavu: kapelník Alojz Hájovský (gitara, bağlama, synths), spevák Lukáš Mikulský (spieva aj v ďalšej prog kapele LATE), gitarista Ján Rosocha, bubeník Ján Hyža (opäť aj v LATE) a na Chapman stick hrá Peter Fedorčák, ktorého môžete poznať z Ravenarium, prípadne ste ho videli hrať skladby legendárnych Death. Základom hudby ATYPIC je moderný progresívny metal s ostrejším dotykom, najmä čo sa gitár týka. Gitarové riffy by sa s iným nazvučením pokojne uchytili aj vo vesmírnom technickom death metale, a preto pôsobí Apotropaic celkom tvrdo, nie však extrémne. Výraznú úlohu popri gitarách má aj Chapman stick. Veď keď už máte v kapele niečo také, tak to treba využiť. Nástroj dobre počuť, ale je použitý funkčne a v prospech celku. A pozor, dôležité sú aj syntetizátory, ktoré podčiarkujú futuristickú atmosféru skladieb a veľmi často sú na roveň ostatným nástrojom. Spev dostal na prog metalovú kapelu veľmi veľa priestoru. Na Lukášov odtieň hlasu som si musel trochu zvykať, keďže mám radšej hlbšie položené vokály. Ak máte viac napočúvaných LATE, budete sa orientovať hneď. Ale inak zapadol vokál do hudby dobre a so zložitou úlohou držať krok s komplikovanou inštrumentálnou zložkou sa popasoval so cťou. Napriek tomu mám pocit, že inštrumentálnych častí, prípadne celých piesní mohlo byť viac. Ak v rámci žánru čakáte dlhé kompozície, tak budete prekvapení. ATYPIC sa držia pesničkovej formy a za 40 minút stihnú zahrať 9 skladieb, z ktorých väčšina má jasný refrén. Takže sa do albumu dostane pomerne rýchlo, napriek tomu, že rytmy sú slušne polámané a motívov sa prestrieda veľké množstvo. Atmosféra albumu osciluje medzi sci-fi paletami a blízkovýchodnými (alebo orientálnym) etno náladami. Hlavne treba pozorne počúvať, až vtedy sa odhalia kvality albumu. Je ich dosť, ale mnohé sú skryté a pri bežnom počúvaní si ich nevšimnete. Nehovorím, že sa Apotropaic nedá počúvať ako kulisa, ale pre mňa predstavuje dosť náročné dielo, na ktoré musím mať náladu. Napríklad dvojdielny záver v podobe nanoSpace disaster mi už v celku zaniká a pozornosť sa stráca. Ale progresívny metal má byť výzva! Zvuk je trochu chladný s viacerými hranami, pričom spev je dosť vpredu. Mne to úplne nesedí, ale napriek tomu musím uznať, že každý nástroj aj spev jasne počuť, môžete sa zamerať na ktorúkoľvek zložku. A nie je to preprodukované ani príliš vyžehlené, nestráca sa metalová surovosť. Chválim tiež parádny obal a výborne...
Recenzia – Bongsilisk – Pater, Filius et Cannabis Sanctus – 2025
V podivne vyzdobenom chráme sa prevaľujú voňavé chuchvalce dymu. Na oltári sú vystavené ikony zobrazujúce piliere temného stoner doomu. Od najstarších Black Sabbath, cez hypnotických Sleep, až po temných Electric Wizard. K tomuto kultu chcú prispieť svojím dielom aj Bongsilisk, a preto prichádza ich druhá religiózne nazvaná nahrávka Pater, Filius et Cannabis Sanctus. Nejaké zásadné zmeny oproti predchádzajúcemu The Hash Club (recenzia tu) som nečakal. A moje predtuchy sa splnili – je tu polhodinová porcia stoner doom metalu tej najvyššej kvality. Jediné zmeny badať na skladateľských a aranžérskych schopnostiach. Tie išli jednoznačne hore a vďaka tomu je Pater, Filius et Cannabis Sanctus oproti debutu pestrejší. Samozrejme v rámci žánru, akým je stoner doom. Zvuk nie je taký ťažký, niekedy sa vraciame až do drevných začiatkov žánru a spomínaným Black Sabbath. Samozrejme, tučný riffový kolos s duniacou basou stále hrá hlavnú úlohu, len je tu aj zopár vedľajších postáv. Napríklad aj prekvapivo melodické sóla, vďaka ktorých pôsobí nahrávka prístupnejšie. Skladby sú vyskladané podľa overeného receptu. Centrálny riff/motív sa nabaľuje, obmieňa, dopĺňa, mení rýchlosť. To všetko sa v nepravidelných vlnách rôzne vracia. Monolitická hudba sa pri pozornom počúvaní mení na inteligentne poskladanú kompozíciu s mnohými vychytávkami a zákutiami. Plusom nahrávky je tajomná mystická temnota, ktorá dodáva ďalší rozmer a zároveň slúži ako jednotiaci prvok. A samozrejme aj skvelý obal. Tri skladby, názov EP je vlastne zároveň aj tracklist. Polhodina hudby ubehne rýchlo a ja mám tendenciu si to vždy viackrát zopakovať. Bongsilisk vedia, čo chcú dosiahnuť svojou hudbou. A robia to veľmi dobre. Jedna z mojich najpočúvanejších nahrávok tento rok. Kontakt: https://bongsilisk.bandcamp.com https://www.instagram.com/bongsilisk/ Pater, Filius et Cannabis Sanctus by...
Rozhovor – ROTTENATOMY – „Proste počúvaj a ponor sa do víru smrti, špiny, bolesti a utrpenia.“
Ahojte chlapi, čau Pepe! V prvom rade Vás poprosím, predstavte sa nejako, kto ste čo ste, odkiaľ ste. Kapelu datujete do roku 2019, ale prvý fyzický nosič vám vyšiel v podstate až na sklonku minulého roka. Viete nám rozpovedať celú genézu kapely, ako a prečo ste sa dali dokopy? Kto bol pri vzniku, kto prišiel prípadne do kapely neskôr? Ahoj Peťka, zdravím čitateľov Metalexpress! Takže sme kapela ROTTENATOMY. V podstate si hovoríme že sme zo Serede aj keď Sereďania nie sme ale máme tam skúšobňu a je to pre nás taký stred. Ja som zo Šale, gitarista z Brestovian, spevák z Majcichova, basák z Hlohovca a akurát bubeník býva v Seredi. Kapela vlastne vznikla v roku 2019 keď ma v Bratislavskom Randále oslovil spevák Lojzo s otázkou či by som šiel do death metalového projektu. Začali sme chodiť do Serede na skúšobňu a tvoriť prvé rify. Na začiatku som tam bol ja, gitarista Stef zo Žriebädla, basák Miro zo Žriebädla a bicman Šamot taktiež zo Žriebädla. Za mikrofónom bol Lojzo Horák, ktorý už nemal žiadny aktívny projekt. Ja som v tom čase ešte hral v DEHYDRATED, čo bola pre mňa vtedy prioritná kapela. Prvý gitarista odišiel ešte pri tvorbe prvej skladby, ktorá bola použitá v ROTTENATOMY. Potom sme začali hladať a výzvu prijal gitarista Vilo z IMMORALITY. V roku 2023 opustil kapelu basák Miro a nahradil ho Juro, ktorý hral aj v IMMORALITY, DARCHAICU potom aj v ŽRIEBäDLE. Potom v roku 2024 odišiel spevák Lojzo. Ten s nami odohral len jeden koncert a naspieval prvý album. Ako náhradu sme dosadili do kapely Maťa. Maťo hučal v IMMORALITY, DEHYDRATED a ŽRIEBäDLE. Takže teraz sa dozvedám, že práve Lojzo bol ten iniciátor vzniku ROTTENATOMY a nakoniec stihol odohrať len jeden koncert a zdrhol? Čo sa vlastne stalo, ak to nie je tajomstvom? V podstate pre ROTTENATOMY to bol pre mňa Lojzo. Oni už s chalanmi nejaký čas chodili na skúšobňu. Nejak sa to tam pomenilo. Viem že tam chodil Kuna (DOGMA INC, DARCHAIC), Stef, Šamot, Lojzo a neviem kto ešte. Niečo si tam mastili, ale to ešte nebolo pod hlavičkou ROTTENATOMY a skúšali robiť nejaký death metal. Z toho obdobia sa nezachovalo nič. Album som začal skladať až ja a ako som písal tak po mojom príchode tam bol vtedy na gitare akurát Stef ale ten sa dlho neohrial a nevytvorili sme spolu nič. Aj názov kapely vlastne vznikol až potom. Lojzov odchod zaskočil asi všetkých členov. Bolo to dosť nečakané. Tajomstvo vlastne nemáme žiadne. On sa vyjadril štýlom, že už na to nemá čas a nebude to zvládať časovo a že potrebuje doriešiť svoju stavbu domu. Tvoria vás členovia aktívni aj v xy...
Recenzia – Čad – Veľký tresk – Vandal Records – 2024
Kapely, ktoré hrajú a vydávajú nový materiál dlhé roky, si nesmierne vážim za ich vytrvalosť a nadšenie. Za to, že sa na to celé nevykašlali. K takýmto kapelám určite patrí aj svätojurská kapela Čad, ktorá vznikla už v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia a odvtedy nás pravidelne a pomerne často zásobuje nahrávkami. Čad som objavil v časoch, keď vydali kultovú Súkromnú vojnu. To sa písal rok 2009 a zdá sa to neuveriteľne dávno. Z pochopiteľných príčin mi tento album najviac prirástol k srdcu. Ale určite nepatrím k ľuďom, ktorí by sa s každým novým albumom sťažovali, že Súkromná vojna bola lepšia a prečo tak neznie aj tento album. Dokola vydávať ten istý album s obmenami pre väčšinu kapiel nemá zmysel a treba sa vyvíjať. Preto som rád, že Čad robia novú hudbu tak, ako ju robia. Napriek tomu, že nie všetko ma baví a niektoré albumy som počul len zbežne, lebo sa mi do nich proste nechcelo. Veľký tresk však prišiel v dobrom momente a sadol mi do nálady, preto som mu venoval dosť času. Že to nebude Súkromná vojna časť druhá je jasné. Už len keď sa pozrieme na dĺžky skladieb. Takmer všetky majú nad tri minúty, úvodná titulná vec dokonca takmer päť. To nemôže byť žiadny intenzívny výplach, to by nefungovalo. Hneď prvé dve skladby, jednotka Veľký tresk a dvojka Kromaňon, sú hodne pomalé a dostávajú sa do bahnitých sludgeových vôd. Temnejšie, v strednom tempe, pomerne atmosférické a navyše s dobrým textom. Veľmi silný začiatok albumu. Mimochodom, k textom: Pišta vie písať výborné texty. Občas mi úplne nesedí humor, najmä keď je prvoplánovo vtipný text v konflikte so serióznou a komplexnejšou hudbou. To čo funguje pri jeden a pol minútovej nakladačke v tomto prípade fungovať až tak nemusí. Ale to som len príliš kritický, lebo Pištova tvorba je aj tak vysoko nad väčšinou metalových textov. Kto si chce pripomenúť staršiu tvorbu, potešia ho napríklad skladby Celý život robím zle alebo Keď satan chodil po Zemi, ktoré pridajú na rýchlosti a zároveň sú jednoduchšie. Hodne rád mám skladbu Thrashtalk, ktorá má neskutočnú energiu a sedí k nej aj text. Menej výrazná je posledná tretina albumu. Abeceda nenávisti aj Zbrojnoši metalu sú taký nový štandardný Čad, nie zlé, ale akosi im chýba iskra. Skladbám by pomohlo, keby boli o čosi kratšie. Tu spomeniem aj piatu Meče sú skrížené – má skvelé momenty, ale Cavalerovské opakovanie názvu skladby otravuje. Prekvapivý je záver – Dejiny apokalypsy s kontrabasom v hlavnej úlohe pekne uzatvoria album. Takže si to zhrňme: väčšina skladieb skvelá, dve-tri priemerné, ale stále veľmi dobré. Navyše ma extrémne potešil pomalý a komplikovanejší úvod albumu. O inštrumentálnych výkonoch hudobníkov...






