Rozhovor – GAZDASGRIND: „Vyjadrovanie sa v rodnej reči je len ďalšia z vecí, vďaka ktorým sa kapela môže odlíšiť od mora iných kapiel!“
feb12

Rozhovor – GAZDASGRIND: „Vyjadrovanie sa v rodnej reči je len ďalšia z vecí, vďaka ktorým sa kapela môže odlíšiť od mora iných kapiel!“

Zverejnené v feb 12, 2016

U Banskobystričanov GAZDASGRIND nastal hudobný zvrat. Grindcore nechali za sebou a svoje gitary namierili smerom ku death metalu. Čím ich hudba dospela, nabrala dynamickejšiu tvár a väčšiu zaujímavosť. Aj tomto som hodil reč s mentorom kapely – gazdom Jožkom. Prešli sme históriu kapely, zvraty, ale aj názory na svet. Vitajte v ich svete! Vitaj Jožko! Tak poďme nato! Ste na scéne pomaly 18 rokov. Načo by si ukázal, keby si mal určiť najväčšie úspechy a na druhú stranu, najväčšie prehry, poprípade, čo by si po toľkých rokov spravil úplne inak? No, to si mi veru dal otázku na zamyslenie na začiatok. Ti pekne ďakujem. Myslím, že naším najväčším úspechom je to, že táto kapela ešte stále aktívne funguje aj keď som mal veľakrát chuť sa na to vykašľať a zabaliť to. To, že sa nám niečo podarilo vytvoriť či zvečniť a už je jedno, ako to bolo urobené vtedy, aj keď veľa vecí by sme asi urobili ináč, ale to asi každý s odstupom času. Hmm…prehry. Boli samozrejme lepšie aj horšie obdobia, ale o nejakej prehne, čo by stála za to ju spomínať asi ani neviem. Najväčšia prehra by bola, keby sme to vzdali a nepokračovali ďalej kvôli nejakým problémom. Prehra je myslím aj to, keď sa človek niečoho vzdá a neurobil maximum pre to, aby to zachránil. Samozrejme niekedy aj s maximom snahy sa veci už zachrániť nedajú. Čo sa týka toho urobenia vecí ináč, k tomu by som povedal, že každý robí veci tak, ako chce a ako najlepšie vie v tej chvíli, práve, keď ich robí. Keby som však mal niečo urobiť ináč, tak asi to prvé fungovanie kapely od 1998-2000, keď sme viacej slopali ako hrali a ani nič nenahrali. Niekde som to už spomínal, že tam nebol nik, kto by to vtedy nejako viedol a držal na uzde, tak to aj preto tak vyzeralo. Tá pauza (Teda ten koniec. Nemyslel som, že sa to niekedy ešte znovu dám dokopy a že vôbec niekedy ešte budem hrať) potom prišla, už nejako prirodzene. Zo začiatku ste hrali skôr „zábavný“ grind, ktorý sa musel brať s rezervou. Prečo práve niečo také? Čo vás k tomu viedlo? Ono to nikdy nebol, až taký zábavný grind, niekedy síce bol. Boli sme mladí, robili sme sprostosti a aj keď sme už boli trošku starší, tak sme ich robili tiež. Neviem prečo, proste brali sme to vtedy viac-menej ako zábavu a nikdy sme nemali nejaké vyššie ambície urobiť nejakú dieru do sveta. Hlavne sme sa chceli hraním odreagovať a baviť. O to nám ide aj teraz. Novinka „Zlo“ však ide po výraznej death metalovej vlne. Prečo práve odklon k tomuto žánru....

Čítaj ďalej
“Tram Ta Dam“ – alebo krátky rozhovor s Ravenarium pri príležitosti ich návratu po 13 rokoch
feb01

“Tram Ta Dam“ – alebo krátky rozhovor s Ravenarium pri príležitosti ich návratu po 13 rokoch

Zverejnené v feb 1, 2016

Počuli ste už o tom? Veď aj havrany si to po sídlisku krákajú! Že o čom to píšeme? O kapele ktorej názov v jednoduchom preklade znamená havraniareň a kult čienych orkrídlencov si drži od čias kedy prvé tóny, riffy a nápady, začali vznikať v roku 1997 v Bratislave. Kapela sama svoj štýl označovala ako raven´n´roll. Žarty však bokom, kapela sa profilovala štýlovo najbližšie k black-death metalu. Zakladajúcimi členmi boli Peter “Feďa“ Fedorčák (gitara, spev) a Andrej Máte (bicie), neskôr sa k nim pridal Juraj Kolesár (basgitara), Luboš Šmidák (gitara). Jura s basgitarou vystriedal po kratučkej dobe Matúš Dóša a pridal sa aj Peťo Kovár (v poradí tretia gitara!). Kapela nahrala v roku 1999 prvé demo (rovnomenný názov Ravenarium), ktoré malo v bratislavskom undergrounde veľmi dobré ohlasy a absolvovala množstvo koncertov po celom Slovensku. Piesne “Tram Ta Dam“ a “Škótska svadba“ sa stali z albumu najznámejšími. Ďalší a zatiaľ posledný počin prišiel na svet v roku 2000 s názvom Sounds for a dying Age, kde kapela zaujala neuveriteľnou melodikou, rýchlosťou, dynamikou, množstvom nápadov a v neposlednom rade experimentami prekračujúcimi hranice metalových štýlov. V roku 2003 priebežne opúštali kapelu Luboš, Andrej a po čase aj Peťo. Po následných personálnych obmenách vystupovala kapela s bubeníkom skupiny Craniotomy, Lukášom Šuškom, pridal sa gitarista Juraj Ivaško. V doplnenej zostave sa odohralo viacero koncertov a festivalov, ale potom sa kroky všetkych členov okrem Feďa vybrali svojim smerom a kapela už nekoncertovala, ale rozpad nebol ohlásený, pričom zakladajúci člen Feďa plánoval a čakal na správnych ľudí, a medzitým pôsobil v rôznych iných bandách. Prvý návrat na scénu bol avizovaný v roku 2011, no odchod bubeníka Juraja “Pegasa“ Bajzíka do Nemecka tieto snahy stopol. V tom čase začal v kapele na basu hrať Milan Šagát z kapiel The Crypt a Mandragora. Náhodné stretnutie Feďu s Lukášom Michálekom znamenalo, že sa našiel bubeník a prázdne miesto po gitaristovi sa snažil Feďa zaplniť pôvodným členom Peťom Kovárom, ale ten sa svojho miesta dobrovoľne vzdal a tak miesto druhého gitaristu zaujal Peter Nagy z kapely Vortex Unit. Kapela momentálne funguje a pripravuje sa nahrávanie novinky single „BiggTime“ ktorá by mala byť hotová mesiac po prvom avízovanom koncerte dňa 12.februára 2016 v Bratislavskom Randal klube.. Dostali sme sa teda plynulo až do súčasnosti a ako môžete vidieť, príbeh Ravenarium prichádza pomaly do svojho finále. Feďa, jediný pôvodný člen, ktorý to nevzdal nám odpovedal na pár otázok. Ak ste aj vy zvedaví, čo nás zaujímalo, nenechajte si ujsť nasledujúci rozhovor. Koncert je čoskoro tu, máte už pripravený program? Budete hrať len staré veci, alebo naopak bude gro tvoriť pripravovaný materiál? Program koncertu je už jasný. Sedem skladieb bude nových resp. takých, ktoré...

Čítaj ďalej
Rozhovor – TRACRIOMY: „Žiadna milosť, čistá brutalita od začiatku do konca!“
jan17

Rozhovor – TRACRIOMY: „Žiadna milosť, čistá brutalita od začiatku do konca!“

Zverejnené v jan 17, 2016

Na východoslovenskej pôde vznikla zaujímavá kapela pre všetkých fanúšikov krvavých a hnijúcich témat a nadšencov pre najbrutálnejšie odvetvia death metalu. TRACRIOMY prinášajú prvotriednu dávku slamming brutal death metalu, zatiaľ len v podobe prvého „Promo“ CD, no vyhliadky majú veľmi priaznivé. Na slovíčko som si zavolal Lucasa a Filipa, nech nám svoju brutalitu predstavia! Zdravím vás, na začiatok by ste mohli popísať, ako sa vlastne zrodili TRACRIOMY. Viem, že časť z Vás hrala aj v MOCKERY. Ide teda o prirodzený prechod do ďalšej brutality? Zdravíme všetkých!! TRACRIOMY je vlastne moja (Filip) idea. Vzniklo to asi pred 4 rokmi v období, keď som začal sledovať BDM a SLAMové bandy. Oslovilo ma to a chcel som robiť presne to isté. Bol to zo začiatku projekt hlavne pre môj osobný dobrý pocit. Oslovil som Kuba a začali sme pracovať. V roku 2015, keď sme mali rozrobené skladby, sa pridal Lucas. Zrodilo sa to a dalo nás to dohromady. Všetci traja sme kamoši už dlhé roky a áno, svojho času sme všetci boli súčasťou MOCKERY, to ale nemá s TRACRIOMY vôbec nič spoločné. Z nápadu sa stala realita a konečne v hmotnej podobe nášho proma 2015. Na nahrávke nám s basou pomohol náš kamarát a veľmi dobrý hudobník Pepe z kapely BRAINSCAN. (Ďakujeme Pepe!) Držíte sa trendu, že brutal death metalové kapely končia buď na –ctomy, -psy alebo, váš prípad, -iomy. Pripisujete tejto tradícii výraznú rolu, alebo ide nebodaj o nejaký druh rituálu? Zároveň by ma zaujímalo, čo vlastne znamená TRACRIOMY a ako ste sa k tomuto názvu dopracovali? Ako si sám povedal, je to kvázi trend alebo možno fenomén. Často potrebuješ počuť tvorbu kapely, aby si vedel, aký štýl hrajú. U týchto „ctomy“ kapiel je ti to hneď jasné. TRACRIOMY je slovná hračka. Išlo mi hlavne o to, aby bol názov originálny, čo sa mi aj podarilo. Mám veľmi rád písmeno „R“ a tak som ho chcel mať v nazve. V knihe som našiel slovo „tracrium“ čo je látka, ktorá sa používa v zdravotníctve. Kombinovaním s rôznymi príponami som sa nakoniec dopracoval k výsledku. Ak sa pozrieme na hudobnú stránku, tak sa tieto dve skladby celkom odlišujú (ak Outro neberieme ako skladbu). Zatiaľ čo prvá „Harvesting The Viscera Of Splattered Whores“ je riadna päsť na oko, plná slammingov a klepaníc, druhá „Your Suffering Is My Gratification“ ponúka celkom melodickú linku a pestrejšiu štruktúru. Bolo cieľom ukázať obidve tváre, aby sme vedeli, čo všetko môžeme od vás čakať? Či sa vydáte len jednou cestou? Odlišnosť skladieb je aj dôsledkom časového rozdielu a prirodzeným vývojom kapely medzi komponovaním a nahrávaním. Je tam rozdiel cca jeden rok. Prvú sme nahrali „Your Suffering…“ (2014). Potom sme si...

Čítaj ďalej
Rozhovor – HEAVING EARTH: „Požadavky dávno vyhořelého světa bájí a pověstí posíláme i s jeho proroky a otroky do propadliště dějin!“
okt21

Rozhovor – HEAVING EARTH: „Požadavky dávno vyhořelého světa bájí a pověstí posíláme i s jeho proroky a otroky do propadliště dějin!“

Zverejnené v okt 21, 2015

Česi HEAVING EARTH priniesli tento rok riadnu porciu temného umenia v podobe albumu „Denouncing the Holy Throne“, čím si odo mňa získali plný počet bodov v recenzii, čo sa stalo prvýkrát, čo som niekomu udelil strop. Získali si ma hlavne atmosférou a tajuplným poňatím smrteľného kovu! Chcel som jednoducho vedieť viac a tak som pozval kapelu k pokecu. Nezdržujme a poďme nato! Pri bádaní za vašou minulosťou som na veľa informácii nenarazil. Je to cielene myslené tak, aby každý, koho to zaujíma, si našiel informácie priamo od vás? Mohli by ste popísať stručný príbeh vašej kapely? Tomáš: Ahoj. Osobně jsem na tuto otázku odpovídal už minimálně 20x, ale pravda zatím vždy v angličtině. I tak mě překvapuje, že jsi na nic pořádného nenarazil – je to takový dotazníkový evergreen a vyskytuje se v každém rozhovoru, co dělám. Rád odpovím v nezkrácené formě. Kapela HEAVING EARTH vznikla na přelomu let 2007/2008, kdy jsme k sobě s Jirkou konečně našli slušného kytaristu v osobě Patrika. Kapelu doplnil Střapák na postu vokalisty, takže jsme se v kapele sešli v 3/4 složení z předrozpadovýho období INTERVALLE BIZZARE plus Patrik, jako chybějící článek, kterej nás konečně nakop dopředu. V tomto složení vznikl zkušebovej demáč „Visions of the Vultures“, který vydal jako CDR francouzskej maník Gab z Nihilistic Holocaust prods. V této sestavě jsme též odehráli první koncerty včetně naší první zastávky na Slovensku v Košickém Colloseu jako support ORIGIN. To už bylo jaro 2009 a my měli zabookovaný studio Davos na nahrání první desky, což jsme taky za dva víkendy zmákli (až na vokály). Se Střapem jsme se v té době rozloučili a do kapely přišel nejprve jako koncertní záskok, a po vzájemné dohodě poté i napevno, Sepp ze skomírajících DESPISE a koncertně netolik vytížených IMPERIAL FOETICIDE. Nový zpěvák, nové texty plus pozdě řešený obal na desku – to vše znamenalo posun vydání CD na léto 2010, kdy konečně vychází „Diabolic Prophecies“ pod křídly polských Redrum666, nicméně s podivně tichým a zastřeným zvukem a slibovaná propagace se též nekoná. Po naší urgenci se někdy po půl roce CD lisuje znova z masteru, který se, dodnes nechápu proč, předtím nepoužil. Tím se na trhu objevují 2 verze CD Diabolic Prophecies, zároveň ti rovnou dávám odpověď na téma Redrum666 a změna labelu (takže proto). Tomasz je fér chlapík, žádnej rip-off, ale asi si toho vzal zbytečně moc. Posunem se do roku 2011, kdy nejdřív ohlásí odchod z kapely Sepp, z důvodu nabídky práce v zahraničí, která se neodmítá (manažerská židle v Dubaji – neber to), posléze se pro odchod z kapely rozhodne i Patrik (nedělej učitele v Lidové škole umění v Olomouci). Za Patrika přichází v...

Čítaj ďalej
Rozhovor – NECROSIS (UK): „Slovensko bolo pre nás dobrodružstvo a dúfame, že sa sem ešte niekedy vrátime!“
okt05

Rozhovor – NECROSIS (UK): „Slovensko bolo pre nás dobrodružstvo a dúfame, že sa sem ešte niekedy vrátime!“

Zverejnené v okt 5, 2015

Počuli ste už o kapele Necrosis z Veľkej Británie? Áno, viem, skupín s názvom Necrosis je minimálne pätnásť. Dovoľte nám teda predstaviť na MetalExpress-e brutal-death metalových Necrosis z Bristolu. Skupinu tvoria štyria hudobníci (bicie, gitara, spev, basa) a založili ju v roku 2013. V októbri toho istého roku vydali prvé EP nazvané Catatonic Psychosis s piatimi trackmi. Týmto počinom sa veľmi dobre etablovali na death metalovej scéne a EP bolo prijaté s dobrými ohlasmi. Necrosis vo svojej hudbe spája v ideálnom pomere technické pasáže so slamom a zároveň sú jednotlivé songy okorenené o dávku brutality. Od roku 2013 zdieľali pódium s mnohými svetovo známymi skupinami, napr. Malignancy, Cryptopsy, Vital Remains a mnohé ďalšie. Tento rok ste ich mohli vidieť Necrosis na Slovensku len jedenkrát, na festivale Flesh Party Openairfest. Kto nebol, pravdepodobne sa už ďalšieho tohtoročného vystúpenia nedočká. Hrací čas, ktorý vyfasovali nebol najlepší, na pódium nastúpili až niečo po 1:00 hodine. Snáď budú mať na najbližšej akcii na Slovensku v tomto ohľade viac šťastia! Čo bolo pre mňa nečakané, bol bubeník, ktorý hovoril po slovensky. Najprv som si myslela, že je to snáď halucinácia, no keď sa nad tým človek zamyslí, zistí, že v zahraničí pôsobí množstvo Slovákov a Sloveniek, tak prečo by nemohol niekto z nich hrať aj v death metalovej kapele? Na moje otázky sa teda podujal odpovedať bubeník – Striga Hell, gitarista – Jason Varlamos a spevák Ben Sims. Niektoré odpovede sú v anglickom znení a tak ich aj ponechávam. Pre čitateľov som k nim vyhotovila preklady, ktoré síce nie sú dokonalé, no snažila som sa zachovať aj akú takú autenticitu výpovedí. Často ma zaujímajú podnety spojené s názvami skupín. Prečo ste zvolili práve názov Necrosis? Boli nejaké špeciálne dôvody (kniha, film a pod.)? Jason – When we started the band back in 2013, we had a long list of potential names. Necrosis for us just stood out and even though it is a common name, we feel we have made a huge impact on the scene. Many fans across the world recognise our name/logo now and we feel it was a wise decision. Jason – Keď sme ešte v roku 2013 rozbiehali kapelu, mali sme dlhý zoznam potencionálnych názvov. Necrosis pre nás proste vystalo ako jasná voľba a aj napriek tomu, že ide o častý názov, cítime, že náš dopad na scénu bol veľký a tým pádom si nás nezamieňajú s inými kapelami s rovnakým názvom. Veľa fanúšikov z celého sveta si pamätá naše meno a logo, vie ho dobre odlíšiť Necrosis skupín od iných a aj my sami cítime, že toto pomenovanie bolo dobrým rozhodnutím. Ben – Necrosis is when tissue cells die...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Down To Hell: ,,…sú veci, ktoré pri druhom albume plánujeme robiť inak.“
máj27

Rozhovor – Down To Hell: ,,…sú veci, ktoré pri druhom albume plánujeme robiť inak.“

Zverejnené v máj 27, 2015

  Že to v Malackách žije metalom a nie hocakým, ale priamo symfonicko-blackovým, nám potvrdzuje aj nádejná kapela Down To Hell. A napriek tomu, že prvé zmienky tejto sa dátujú už od roku 2006, kapele sa až nedávno podarilo dokončiť debut s názvom ,,V Zajatí Temnoty“ a mne sa podarilo porozprávať sa s kapelou o tomto albume a o ich smerovaní ďalej, o tom ako si predstavujú budúcu tvorbu a čo máme očakávať v blízkej dobe.   Zdravím Down To Hell. Neviem prečo, každý začína rozhovor s novou, menej známou kapelou otázkou: ,,Povedzte nám viac o sebe…”, alebo ,,Predstavte sa nám…”, no keď som prečítal vaše Bio, asi by sme tým zabrali celú stránku, tak sa vykašlime na minulosť, ktorá u vás asi nebola tá najsvetlejšia, ale zasa sa veľmi nevymykala nejakému štandardu, ktorým si preskáče každá začínajúca a pokračujúca kapela, alebo hudobník a poďme na prítomnosť a to, čo nás všetkých, či už priaznivcov, alebo iných (stale potenciálnych fanúšikov) zaujíma a to je budúcnosť.   Nahrali ste prednedávnom váš prvý album. Keby ste sa mohli vrátiť k nahrávaniu, čo by ste zmenili ? Čo by ste možno upravili, alebo spravili inak ? Kani: Zdravíme všetkých fanúšikov a čitateľov metalexpress.sk. U mňa prevláda spokojnosť s nahrávkou „V Zajatí Temnoty“ na 150 percent. Som rád, že všetky partie sú zrozumiteľné, aj keď tam hrá napríklad v jednom momente päť melódií naraz a každá je zároveň iná. Čo by som zmenil do budúcna, ťažko teraz povedať. Keďže som bol v štúdiu pri každom nahrávaní, dosť mi to rozšírilo obzory a nadobudol som nové skúsenosti, ktoré určite využijem pri kompozícii nových vecí. Lubo: Osobne som s albumom spokojný v tom zmysle, že sme zo seba vydali to najlepšie čo sme v tom čase dokázali a na čo boli prostriedky. Samozrejme sú veci, ktoré pri druhom albume plánujeme robiť inak. Čo sa mňa týka, tak by som bol rád, ak by sa nám podarilo doplniť v štúdiu niektoré nástroje hrané na klávesoch živými akustickými nástrojmi. Mám namysli hlavne sláčikové nástroje a pod.   Takmer každá kapela sa prvýkrát v štúdiu potýka s nejakými, či už väčšími, alebo menšími ťažkosťami, častokrát úsmevnými, keď sa na to pozrie spätne. Máte aj vy takúto príhodu zo štúdia, nad ktorou ste si lámali hlavy a teraz vám pride úsmevná ? Kani: Určite sa takéto príhody nájdu aj u nás. Môžem spomenúť ako sme narazili, keď boli nahraté gitary a basa a mali sa ísť riešiť klávesy. V jednej pasáži nám to harmonicky nesedelo a problém bol na svete, pretože nik nechcel upraviť práve svoje partie. Nakoniec sme to vyriešili kompromisom, že si každý nechal polovicu svojho rifu a druhú zmenil, ale keď si teraz spomeniem ako sme do polnoci sedeli pri klavíri...

Čítaj ďalej