Rozhovor – Disconsolate – Každá skladba má vlastnú dušu….
Kapela Disconsolate pochádza z Košíc a v minulom roku sa prihlásili (okrem koncertovania) k slovu aj vydaním debutu u Support Underground. Zaradili sa tak k prvej death metalovej kapele v tejto stajni. Bez dlhých úvodom prejdime teda rovno k veci, pretože všetko podstatné sa dozviete v rozhovore. Na tento dlhočizný rozhovor sa podujal vokalista kapely, Štefan Timko, za čo mu ďakujem! V odpovediach som zasahovala len minimálne, takže máte pred sebou na 95 percent autentické čítanie. Ahoj ahoj :) ďakujem krásne za pozvanie…tak poďme na to :D Hoci sa niečo z histórie kapely dozvie človek aj pri návšteve vašej stránky, povedz mi prosím, ako to vlastne celé vzniklo, kto dal prvý impulz na založenie kapely? Ako sa vám podarilo dať dohromady zostavu a kto sa kedy a ako popridával? No tak to je už dosť dávno…Celé to vzniklo na sklonku roku 2008, síce som vtedy nebol ešte členom kapely, ale pokiaľ ja viem, tak to riešili spolu Boris s bývalým bubeníkom Ďodim :) v tej dobe spolu hrali ešte v Contempte, ale keďže sa pohádali tak to ostalo celé visieť a napokon si jeden večer sadli Maťo s Ďodim a pri pive sa bavili o tom či by si nešli spolu zahrať. Mimochodom Maťo sa pridal do kapely v lete 2009. Takže tak nejako sa dalo dokopy jadro kapely, ale ešte pod menom Despair.Marko tiež bol v kapele už od začiatku, ja som sa pridal trošku neskôr, tak na začiatku roku 2010… Robo prišiel k nám až v neskorších fázach niekedy v roku 2014, ako posledný sa k nám pridal Dalec, hrá na base a je to Borisov brat, keďže Marko už veľmi nestíhal aj kvôli orchestru kde hral a tiež sme mali ísť zahrať na festival Gothoom, čas nás súril, tak bol oslovený Dalec na výpomoc čo aj s radosťou prijal a presedlal z gitary na basu a od 2015 už drtí u nás :). Veľmi často ma zaujímajú názvy kapiel a tak sa spýtam aj ten váš. Prečo práve Disconsolate? Kto ho vymyslel? Prečo Disconsolate? :) lebo je to práve opak, akí sme my v skutočnosti.. :D, ale pokiaľ sa dobre pamätám tak sa premenovali až potom ako sa všetci dali dokopy a je to z hlavy Maťa a v preklade je to bezútešný, nepotešiteľný, čo má evokovať pochmúrnosť a celý koncept je tak temný (haha). Poďme však k dôležitejším veciam, ktoré sa udiali nedávno! V minulom roku v decembri sa vám podarilo prevydať u Support Underground prvotinu „Behind the doors of perceptions“ z roku 2011, ktorá doteraz nemala vydavateľa. Ako vznikla táto spolupráca? Poznáte sa s Koníkom aj osobne? Celé sa to odohrávalo strašne rýchlo, ja...
Rozhovor – Ataraxia – Myslíme, že tie prvotné skladby boli už dlhšie v nás, len ich bolo potrebné zahrať!
Ataraxia povstala z popola Ružomberskej undergroundovej scény v roku 2014. V nasledujúcom roku spojilo tvrdé jadro skupiny spolukorzárov (Jakub a Maro) sily s kapitánom z Košíc (Gabi – spev) a veci sa začali dávať do pohybu. Prvé demo kapely bolo nazvané „MMXV“ (2015) a v zápätí v roku 2016 vychádza ich prvý album s rovnomenným názvom „Ataraxia“ v digitálnej podobe. Veci sa však rýchlo menia a čo nové u tejto Ružomberskej mlátičky sa dozviete po prečítaní tohto rozhovoru. Na otázky za celú skupinu v expresne rýchlom čase odpovedal Kubez, to sa len tak nevidí, takže týmto mu ďakujem! Vznik Ataraxie sa datuje na rok 2014. Ak vynecháme vášho speváka, ktorý je z Košíc, pôsobili zvyšní členovia pred Ataraxiou v iných kapelách? Zrod kapely nastal približne dva roky po rozpade metalovej kapely Kneel In Dust, kde pôsobili dvaja naši členovia – Kubez na base a Marko na bicích. Marko predtým hrával ešte v starších ružomberských, dnes už neexistujúcich, kapelách ako napr. Robert De Niro. Zaujal ma aj váš názov – Ataraxia. Kto ho vymyslel a vysvetlite našim čitateľom aký má význam vo vašom ponímaní? Názov vznikol spontánne. Chceli sme jednoslovný názov a Marko kdesi z päty vytiahol toto krásne slovo. Názov Ataraxia má hlbší význam akoby sa (nám) spočiatku zdalo. V ľahšom preklade znamená duševný pokoj, vyrovnanosť, nadobudnutie harmónie. Najviac sa vyskytovalo v Senecovej filozofii, ktorá okrem iného kládla dôraz na vyrovnanie sa so smrťou a nástrahami osudu, čo nám ideálne zapasovalo do hudobných žánrov, ktoré máme radi a radi hráme. Za krátku dobu od roku 2014 ste stihli toho pomerne veľa. Najprv to bolo demo v roku 2015 s názvom MMXV a v zapätí v roku 2016 už bol na svete aj celý album. Mali ste už niektoré skladby nachystané? Odkiaľ čerpáte inšpiráciu? Nachystané nebolo vôbec nič, haha. Dokonca sme nemali ani priestor a Kubez nemal ani nástroj/aparát. Pomohli nám miestni hudobní kamaráti a po prvých skúškach nám to začalo chrliť ako na páse. Myslíme, že tie prvotné skladby boli už dlhšie v nás, len ich bolo potrebné zahrať. Inšpiráciu čerpáme prakticky všade, ale v rámci čisto hudobných podnetov je toho toľko, že by to chcelo samostatnú debatu hehe. Čo však musíme priznať je, že máme radi starú švédsku školu, ale celkový prejav a motívy sú z mnohých hudobných aj nehudobných podnetov. Najnovší album vyšiel zatiaľ len v digitálnej verzii a ľudia vás môžu podporiť cez Bandcamp. Nadobudne váš album aj fyzickú podobu? Máte už vydavateľa? Dnešnú éru internetu môžeme pochváliť za tieto formy zdieľania vlastnej hudby. Fyzický album v podobe CD je práve vo finálnom procese a chystáme sa ho vydať 15.12. prostredníctvom čerstvo sformovaného UG labelu pod...
Rozhovor – Grinding Jesus Brothers – „K spolupráci s Bizzare Leprous sme sa dostali doslova rozprávkovo a nikoho sme nemuseli presviedčať“
Už pár mesiacov valcujú traja páni z východu našu scénu svojou nahrávkou Reign of Evil, ktorú sa im tento rok podarilo vydať u Bizzare Leprous Production. Reč je samozrejme o grind-core úderke zo Stropkova s názvom Grinding Jesus Brothers. Keďže však na svojom profile o sebe veľa neprezrádzajú, nenechali sme si ujsť príležitosť, trochu ich vyspovedať. Priznám sa, že som pátrala po vašej histórii, no v tomto ste lepší ako SIS, nevedela som sa k ničomu dopátrať. Oboznámite nás teda kedy bola kapela založená? Prebehli od založenia nejaké personálne zmeny a čo vás viedlo k založeniu? O našej histórii si sa ničoho nedopátrala, pretože ani nebolo kde a nebol ani dôvod o sebe niečo extra vypisovať, kedže sme ešte nemali nič na prezentáciu kapely. Kapela vznikla niekedy v roku 2009 v zložení Vlado Džupin (gitara, vokál), Marek Džupin (bicie) Oči (basa), ten kapelu neskôr opustil a nahradil ho Jozef z ktorým kapela funguje doteraz. K založeniu nás viedlo asi to čo k tomu vedie všetky kapely, teda chuť hrať na hudobné nástroje a koncertovať a prezentovať sa pomocou hudby. Ste jedna z mála kapiel na Slovensku, ktorá má v názve rovno aj hudobný žáner – grindcore. Okrem vás je to napr. Gazdasgrind alebo Amagore. Ako vás takýto názov napadol? Názov vznikol tak, že kapelu založili dvaja bratia Vlado+Marek, ktorí hrajú grindcore a na stene v dome po starých rodičoch visí obraz Ježiša, toto hovoríme o našom názve, ale nikto v skutočnosti nevie ako to vzniklo :). Predpokladám, že zatiaľ boli na vašu nahrávku skôr kladné ohlasy. Ako to vnímate vy? Ste spokojní alebo je toto len úvodné zoznámenie a máme očakávať ďalšie skladby v podobnom znení? Máte v pláne držať v grind-core vodách alebo máte chuť aj na občasné úlety do iných žánrov? Ohlasy sú kladné tak to vnímame aj my a veľmi sa z toho tešíme, vidno že to malo zmyslel dať vonku a ukázať sa kvalitným materiálom. Ono vlastne my sme to aj očakávali pretože sme vedeli že sme urobili dobrú nahrávku s dobrými skladbami a zvukom. Človek si musí veriť keď ide niečo také robiť inač by to nemalo zmysel. Ďalšie skladby budú v podobnom znení, máme ich ešte zopár ktore by sme chceli neskôr nahrať ale k nim už pridať niejaké nové. Určite ostaneme v grindcore vodách, možno trochu deathmetalu, crustu primiešame, ale ostávame pri svojom obľúbenom, možno to posunieme ďalej čo sa týka technickej prepracovanosti skladieb, aby neboli také jednoduché :), možno sa ešte pohráme zo zvukom. Keď už sme pri tých Švédoch, akú hudbu členovia GJB počúvajú? Ovplyvňuje hudba, ktorú počúvate aj vašu tvorbu? Členovia GJB počuvajú rôzno hudbu od metalu, grindu, punku...
Rozhovor – Žriebädlo – „Radi hráme a koncerty nás veľmi napĺňajú“
Skupina Žriebädlo pochádza zo Serede, hrajú black metal a tento rok sa im podarilo svojpomocne vydať aj album „Najsamprv“. Počujete o nich dnes po prvý krát? Tak si prečítajte náš rozhovor, s bubeníkom Tomášom, ktorý nám odpovedal na rôzne otázky! Predstavte trochu svoju kapelu, ako vznikla, kedy, ako ste sa postretali? Mali niektorí členovia skúsenosti aj v iných kapelách? Žriebädlo vzniklo v decembri 2012 ako projekt mňa a Ivoša. No s pribúdajúcimi členmi sme tvorili už plnohodnotnú kapelu. Pridal sa k nám spevák a druhý gitarista, ale hudobne to nesedelo a sami opustili kapelu. Koncom roka 2013 vďaka inzerátu k nám prichádza gitarista Steff a o niečo neskôr basák Mirec. So spevákom sme mali trochu problém, myslím, že dvaja ľudia k nám prišli skúsiť šťastie, no ja som už dávno mal vybraného vokalistu. Po menšom presviedčaní a zladení si časových povinností k nám zapadol Maťo. Poznal som ho dlhé roky a vedel, aké zviera sa v ňom ešte len prebúdza. Všetci máme nejaké tie skúsenosti s inými kapelami. Spomenúť môžem Chemotherapy, Krvel, Azyl, Cosmic Eden, Manyac, či Immorality, kde Maťo aktívne funguje ako spevák. Tento rok ste vydali prvý album s názvom „Najsamprv“. V akom náklade je vydaný? Mali by ste záujem aj o vydanie v nejakom známejšom vydavateľstve? CD Najsamprv sme vydali sami v náklade presne 537 kusov. Na prvotinu sme ani neuvažovali nad vydavateľstvom, no určite my ma potešilo, keby sa naša nahrávka objavila na vinyle a MC. Ale k tomu by sme už vydavateľa skutočne potrebovali. Akým spôsobom sa bežný „smrteľník“- fanúšik dostane k vášmu albumu? Kde a koho je potrebné kontaktovať v prípade záujmu? Ľudia sa k nášmu CD momentálne môžu dostať asi len cez FB a BZ tak, že skontaktujú niekoho z kapely. Ale prevažne to vybavujem ja. A samozrejme chystáme nahrávku brávať aj na koncerty, kde budeme vystupovať. Kto sa u vás stará o texty? Zatiaľ nám texty píše kamarát Ropák. Mali sme toho od neho mnoho k dispozícii a usúdili sme, že je to dobrá cesta. Jeden text na albume napísal aj zosnulý kamarát Maco, ale v blízkej budúcnosti chceme použiť texty aj gitaristu Steffa, ktorý toho tiež napísal hromadu. Ako je to u vás s tvorbou hudby? Zavriete sa do skúšobne a vymýšľate alebo si každý už doma pripraví nejaký nápad a potom to dávate dohromady? Aj tak, aj tak. V každom prípade sa na tvorbe podieľame všetci. Väčšina členov pochádza zo Serede a okolia. Ako je na tom tunajšia metalová scéna? Dá sa vôbec o nejakej hovoriť? V Seredi viem o troch aktívnych kapelách a v blízkom okolí toho bude určite viac. Priznám sa, že nemám až taký prehľad, no...
Rozhovor – Enema Shower – „She Asked For It“ je taký best of 2008 – 2015.
Enema Shower nie sú na poli slovenskej undergroundovej scény žiadnymi nováčikmi. Fungujú už od roku 2008 a na svojom konte majú jedno demo, jedno EPčko, účasť na niekoľkých splitkách, na rováši veľa sadistických orgií, domy a byty plné latexových uniforiem s dierami v genitálnych oblastiach, nedobrovoľne submisívnych otrokov – a od minulého roku prvý full album. Čo títo páni a dáma produkujú za muziku je už asi každému došlo…Kapela se sama nazýva „bondage gore grindom“, alebo, ak chcete porno-gore-grind. Za všetko hovorí aj samotný názov a obal posledného albumu – „She ask for it“. Rozhodla sme sa teda s týmito zvrhlíkmi (haha) urobiť rozhovor. Reč bude o všetkom možnom, pripravte na oplzlé reči, sexuálne narážky a pod., nič pre slabšie povahy. Na rozhovor sa podujal Necro, za čo mu touto cestou ďakujem. V minulom roku Vám vyšiel debutový album u prestížnych Bizzare Leprous Production. Na to, že existujete už od roku 2008 vám to trochu trvalo, ak nerátam tie množstvá splitiek a demá, prečo až minulý rok? Len sa Vám do toho nechcelo, nebol dobrý materiál, alebo ste mali personálne problémy? Ahooooj. No tak ten materiál sa rodil od roku 2008, „She Asked For It“ je taký best of 2008 – 2015. Z druhej strany sme prachy na nahrávku vždy mynuli na chlast a sexuálne pomôcky. Akosi som nepostrehla, kedy a kde ste dosku pokrstili? Samozrejme ma zaujíma aj čím sa krstilo? Krstenie by nebolo až tak Satanské (hehe), ale sme si to tak pekne úchylácky oslávili litrami chlastu a12 hodinovým porno maratónom. S akými ohlasmi na novú dosku ste sa zatiaľ stretli? Tak zatial album má iba pozitívne ohlasy, čo osobne, vzhľadom na maximálnu preťaženosť scény, považujem za celkom slušný výsledok. Na Vašich textoch a názvoch piesní sa vždy celkom pobavím. Kto ich píše? Ty si prvá, čo si všimla, že naozaj máme texty, a tým vyhrávaš volný vstup do našej pivnice ;) Inak tieto romantické skvosty vymýšľam ja. Ako je to s grafikou, obalmi na CD, demá atď.? Pomáha Vám niekto, alebo je to práca niekoho z kapely? Je to ako kedy, zvičajne to robím ja, alebo za pomoci jednej graficky zdatnej kamošky či manžela našej basáčky. Ako zhruba vyzerá Váš skladateľský proces. Pozriete si dáke úchylné porno a odtiaľ potom čerpáte inšpiráciu do piesní a textov? Tak to si sa teraz brutálne trafila. Pozeráme úplne humusné veci, čo sa už ani pornom nedá nazvať, proste umenie, ale popri tom sú tam zahrnuté aj sladké osobne skúsenosti. Ako je to s Vami a hudbou? Máte nejaké vzory? Počúvate všetci len porno-gore-gridcore alebo si radi vypočujete aj iné hudobné štýly, napr. black metal, death metal? Z goregrindu ja...
Rozhovor: Alexandra Power: „Milujem brutálnu hudbu a umenie!“
Metal môžeme nájsť aj v umení. Neveríte? Uveríte! Napadla mi myšlienka, že vyspovedám veľmi šikovnú umelkyňu – Alexandru Power, ktorá ukrýva vo svojom portfóliu aj portréty legiend metalu – Peter Steele, Cliff Burton, Quorthon či Chuck Schuldiner. Aký má teda vzťah k metalu, čo ju motivuje pri tvorbe, alebo ako prebiehala jej výstava na grindovej akcii? Všetko Vám táto milá a šikovná slečna rozpovie. Ahoj Alexandra, vo tvojej tvorbe nájdeme kopu diel zameraných na metal. Portrét Petra Steela, Cliffa Burtona, Quorthona či Chucka Schuldinera. Prečo práve tieto ikony a aký máš vzťah k metalovej hudbe? Akých ešte umelcov nájdeme najbližšie pod tvojou značkou? Ahoj. Začalo sa to vlastne tým, že ma nakopla inšpirácia a spontánne som nakreslila Chuckov portrét. Následne na to sa mi začali ozývať ľudia, ktorím sa páčil a aj takí, ktorí by ho chceli mať doma. Taký istý je aj príbeh Petra Steela a niektorých ďalších. Ostatné portréty som robila už priamo podľa priania. A na akých hudobníkov budem pracovať? Momentálne pracujem na Jeffovi Hannemanovi a určite by som sa chcela povenovať aj Jonasovi Renksemu z kapely Katatonia, keďže sú mojou srdcovkou. Akých ďalších budem ešte kresliť, to je aj na Vás. A aký vzťah mám k metalovej hudbe? Od pubertálnych čias veľmi blízky. Cítila som potrebu, aby hudba, ktorú počúvam mala šťavu. Postupom času sa mi začali stále viac páčiť tvrdšie a surovejšie žánre metalu. Čím extrémnejšie tým lepšie. Paradoxne nie sú moje diela poňaté vôbec brutálne. Po nejakej dobe som si na koncertoch a festivaloch, či už menších alebo tých zvučnejších, našla dobrých priateľov. Je to komunita, ktorú mám rada, má atmosféru a vyhovuje mi. Kto to zažil pozná a kto nie, má čo ľutovať. Ako si spomínaš na tvoje začiatky, čo ťa inšpirovalo pri tvorbe? Kreslím vlastne odkedy sa pamätám a keď si spomínam na svoje prvé práce, tak vlastne zachytávali to, čo aj tie súčasné. Portréty, figúry, ale mala som oveľa viac zvieracích kresieb. Najmä personifikovaných do ľudských postáv. Motivuje ma, že neustále môžem napredovať a skúsiť niečo nové, stále sa zlepšovať. Hlavne, keď vidím tie úžasné diela niektorých umelcov, tak sa chcem naučiť ešte viac a vidím, že mám obrovské medzery. Venuješ sa tvorbe ako zamestnaniu, či máš pritom aj normálnu prácu, ktorá ťa živí? Jasné, mám prácu, ako každý iný normálny človek a som rada, že aj v nej je kus kreativity, takže ma baví. V podstate som sa vždy snažila nájsť si niečo aspoň trochu spojené s umením. Moja tvorba sama o sebe by ma určite neuživila. Ale raz to tak možno bude, kto vie?! Ako vlastne potom stíhaš prepojiť prácu a kreslenie? Ťažko. Uvedomujem si, že tým vlastne...
