Rozhovor – WAYD – „Má to aj svoj interpretačný význam – kapela sa roky snaží dostať na pomyselný vrchol undergroundu, no stále sa nachádza na začiatku cesty, niekde dole, v bažinách snehu.“
Slovenská progresívna deathmetalová formácia WAYD patrí medzi kapely, ktoré sa neboja posúvať hranice extrémnej hudby. Ich tvorba balansuje medzi technickou precíznosťou, jazzovou otvorenosťou a temnou atmosférou, pričom každý nový materiál prináša ďalší posun v ich vlastnom hudobnom vesmíre. WAYD nikdy neboli kapelou, ktorá by sa uspokojila s opakovaním osvedčených postupov – práve naopak, neustále hľadajú nové spôsoby, ako prekvapiť seba aj poslucháčov. Pri príležitosti ich aktuálneho pôsobenia na scéne a ďalšej kapitoly v ich diskografii sme sa s kapelou porozprávali o tom, ako dnes vnímajú svoju hudbu, čo ich inšpiruje a kam smeruje ich ďalší vývoj. Rozhovor so mnou robil Richard a týmto mu ďakujem za zodpovedanie tohto dlhého rozhovoru. Najprv taká trochu zvedavá otázka, ktorú sa rada pýtam takmer každej kapely. Názov WAYD znie tajomne a nejednoznačne – čo vlastne znamená a ako vznikol? Je v názve WAYD ukrytý nejaký interný vtip, príbeh alebo tajomstvo z čias vzniku kapely? Ahoj, tento názov vznikol dosť dávno a prišiel s ním náš dnes už ex-bubeník Braňo. Dlho sme význam tejto skratky tajili, ale môžem prezradiť, že na začiatku to bolo WeAreYourDismay. Pri často položenej otázke, čo znamená WAYD, sme veľmi radi zavádzali dotazovateľov a vymýšľali sme nové významy. Asi najviac, mne osobne, dnes sedí WhatAreYouDoing. Poďme sa však venovať trochu novému albumu. Predovšetkým gratulujem k vydaniu Reinvent. Už vyšlo pomerne veľa recenzií na váš nový album. S akými reakciami sa primárne stretávate? Bola nejaká recenzia, čo by vás zaskočila či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle? Ďakujeme za gratuláciu. Nesmierne si vážime každú uverejnenú recenziu nášho nového albumu. Keď sa na všetky recenzie pozriem „zhora“, väčšina z nich je takmer jednoznačne pozitívna, čo nás, prirodzene, veľmi teší. V prípadoch, keď sa recenzenti venovali aj jednotlivým skladbám, je možné vnímať rozdielne pohľady, čo je úplne v poriadku – do istej miery sme to aj očakávali. Reinvent je podľa nás náš doteraz najpestrejší album, a to tak po textovej, ako aj po hudobnej stránke. Ako sa vyvinul váš autorský proces od prvých demo nahrávok až po Reinvent? Cítite, že sa zmenil váš prístup k skladaniu? Písanie skladieb sa počas tohto obdobia postupne vyvíjalo. V začiatkoch sme ku skladbám pristupovali všetci spoločne, čo vyplývalo z množstva času stráveného v skúšobni. Postupne sme však náš prístup prispôsobovali aktuálnym možnostiam. S miernou dávkou sebachvály sa dá povedať, že sme si vytvorili vlastný rukopis, podľa ktorého niektorí verní fanúšikovia dokážu našu tvorbu rozpoznať. Pri vzniku aktuálneho albumu Reinvent sme sa však po prvýkrát rozhodli pre mierne odlišný prístup. Tentoraz prišli gitaristi s takmer hotovými kostrami skladieb, ktoré sme následne doplnili bicími a basgitarou. Následne prišla na rad textová stránka a samotný vokál, ktorý jednotlivé skladby scelil...
Rozhovor – Talebringer – Kedysi sme fungovali pod čudesným názvom LËS a vždy keď sme to vyslovili, bolo nám do smiechu…
Slovenská kapela Talebringer patrí medzi tie mená, ktoré si postupne budujú pevné miesto na domácej hudobnej scéne vďaka osobitému zvuku, silnej atmosfére a dôrazu na príbeh v hudbe. V rozhovore s gitaristom Romanom sme sa rozprávali o ich hudobnej ceste, inšpiráciách, aktuálnej tvorbe aj o tom, kam chcú Talebringer posunúť ďalej a týmto mu ďakujem za odpovede. Pustíme sa teda do toho. Ako vznikol názov „Talebringer“ a čo znamená pre vás? Kedysi sme fungovali pod čudesným názvom LËS a vždy keď sme to vyslovili, bolo nám do smiechu a akosi sa nám ten názov páčil. Problém však tkvel v tom, že nikomu okrem nás to vtipné neprišlo a tak sme časom pochopili, že treba prísť s niečím iným. Bolo to ešte pred príchodom Moniky, kedy sme na kapelnom sústredení dlho do noci rozmýšľali nad všetkými možnými názvami a zrazu nám napadol Talebringer. Jeho význam spočíva v našich textoch. Všimli sme si, že väčšina sú skôr také príbehy, či už teda na štýl fantasy alebo osobnejších textov. Talebringer je teda fiktívna postava, ktorá cestovala krajinami, všetko vie, všetko videla a všetko počula. Z tých zážitkov teda často vychádzame a miešame do nich aj osobné záležitosti. Kedy ste prvýkrát začali hrať spolu a čo vás viedlo k tomu založiť kapelu? Začali sme na jeseň v roku 2021, kedy sme sa v školských laviciach rozhodli, že založíme kapelu. Začínali sme od úplnej nuly, pôvodne sme fungovali traja v zostave gitara, elektrické bicie, klávesy a skúšali sme v obývačke. Nie každý hneď počúval metal (spočiatku iba ja) a samozrejme niektorí z nás nevedeli hrať na svoje nástroje. Tréningom, jednou personálnou zmenou a príchodom Moniky sme sa vypracovali až do dnešnej podoby. Keby mi niekto pred takmer 5 rokmi povedal, že si raz zahráme pred kapelami ako Davová Psychóza, Depresy, Orkrist, Galadriel či XIII. Století, asi by som sa nahlas zasmial a mal ho za blázna :). Vaša hudba kombinuje ženský vokál s mužským growlingom — ako sa rozhodol tento kontrast, a čo vás k nemu inšpirovalo? Niekedy v úvode roka 2023 sme videli naživo Galadriel, ktorých u nás asi netreba predstavovať. Sonin spev nám dal chrobáka do hlavy – aj u nás by to chcelo takú speváčku. Ja som už vtedy miloval ich kultový The Mirror Of Ages a asi si vieš predstaviť to sklamanie, keď v ten večer okrem jedného kúsku z Empire of Emptines úplne obišli ich prvé tri albumy. Nás však neobišiel ten chrobák v hlave, o pol roka na to sme sa stretli s Monikou a bolo vybavené. V novembri vám vyšiel debutový album Flowing Streams of Time – Gratulujem! Je prezentovaný ako vývoj kapely — môžete nám priblížiť,...
Rozhovor – Burn Fest Open Air – „Všeobecne sa snažíme držať pravidla, aby sme priniesli ľudom zaujímavé kapely a vytvorili festival, na ktorý by sme aj sami išli ako fanúšikovia.“
Camping Sereď sa v posledných rokoch stal počas letnej sezóny centrom festivalovej sezóny pre Slovensko. Každoročne sa tu konajú festivaly ako Flesh Party Open Air, FFUD Festival, Pivná Špacírka, OHY Fest, kedysi to bol aj In Memoriam a v minulom roku pribudol aj prvý ročník Burn Fest Open Air. Po minuloročnom prvom výkope sa tento rok koná druhý ročník Burn Fest Open Air a začína sa už budúci týždeň v piatok. Prinášame vám preto rozhovor s jedným z organizátorov festivalu – Andrejom, ktorý sa podujal na zodpovedanie mojich otázok, za čo mu ďakujem. V rozhovore sa dozviete informácie o festivale, ale aj niečo málo zo zákulisia. Na rozhodnutie máte už len pár dní :). Festival sa koná 18.–19. júla 2025 v Campingu v Seredi pri Váhu – prečo ste sa rozhodli práve pre túto lokalitu? Camping sme vybrali jednak kvôli polohe – je blízko Trnavy aj Šale, odkiaľ pochádzame a teda máme k tomuto kraju vzťah, a samozrejme aj vzdialenosť od Bratislavy je prijateľná. Ďalším dôvodom bolo, že sa ide o „overený“ areál, mnohí fanúšikovia ho poznajú z iných akcií ako Flesh Party alebo FFUD. My s týmto miestom máme tiež bohaté skúsenosti, takže sme vedeli do čoho ideme. Navyše sa tu dá pekne pracovať s priestorom a vymyslieť ho tak, aby sa všetci cítili príjemne. Tento rok sa zúčastní 22 kapiel z ôsmich (alebo deviatich) krajín – aký bol váš cieľ pri výbere takto rozmanitého line upu? Výber line-upu je vždy trochu veda. Chce to veľa plánovania, ako line-up zladiť tak, aby sa stretli naše predstavy s predstavami ľudí, aby sa termíny zladili s termínmi kapelných tour a samozrejme veľkú úlohu zohráva aj budget. Snažíme sa udržať zameranie festivalu na black/ doom / folk / melodické žánre, ale nefixujeme sa na to úplne, lebo trošku variability ešte nikomu neublížilo. Preto sa v line-upe objavajú aj kapely, ktoré hrajú prog, metalcore a ďalšie žánre. Dokopy to podľa môjho názoru vytvára atraktívny balík, v ktorom si každý príde na svoje. Medzi headlinermi sú Sear Bliss a Aeonian Sorrow – ako ste oslovili tieto kapely a čo pre festival znamenajú? Myslím, že pôvodný kontakt bol cez internet ale ku každej z týchto kapiel sa viaže príbeh. Sear Bliss hrali aj na jeseň minulého roku v Trnave, kedy im vypadol dátum na ich tour. Aj keď to s účasťou na tomto koncerte bolo chabé, zahrali úplne profesionálne a pri rozhovore po koncerte sme sa rovno dohodli, že ich prinesieme aj na Burn Fest Open Air. Pri Aeonian Sorrow Matúš dohodol väčšinu vecí online a potom sme si išli pozrieť ich živé vystúpenie do Viedne počas ich zimného tour, kde sme to celé...
Rozhovor – AKCIA 22 – Snažil som sa vyrobiť mix zaujímavých kapiel. Kapiel lokálnych, kapiel fungujúcich u mladšej generácie a kapiel ktoré sú najbližšie môjmu vkusu, vrátane pár zahraničných.
AKCIA 22 je malý hudobný festival, ktorý sa prvýkrát toto leto uskutoční v Poprade na Koľaji 22. Pripravuje ho Andrej z Distaxu, ktorý má na svedomí aj projekt „Koncerty na garážach – Poprad“ (hoci sa ostatný rok konali na Koľaji 22). Práve s hlavou celého tohto nápadu – Andrejom sme sa aj porozprávali, aby nám priblížil čo nás čaká a čo môžeme očakávať od tohto mini festivalu. Ako vznikla myšlienka zorganizovať festival na Koľaji 22? Ako si spomenul, tento rok nebude FestFajnýFest (Spišská Belá). Boli ste organizačne napojení aj na FestFajnýFest, alebo je to úplne nezávislá akcia a náhrada za tento festival? FestFajnýFest sme roky navštevovali a aj na ňom hrali. Ja osobne som aj zvučil menší stage. Keď som sa tento rok dozvedel že sa konať nebude, hneď mi napadlo urobiť vlastnú akciu v ten istý dátum a stiahnúť tam ľudí čo by išli na FFF. Organizačne ale prepojení nie sme, je to nezávislá akcia. Viac orientovaná na hardcore-punkové žánre oproti multižánrovému FFF. Náhradou je tiež len v zmysle, že sa koná v dátum kedy býval FFF. Spolupráca ale predsalen prebieha, no jedná sa skôr o technické záležitosti plus máme kapelu Screen, personálne prepojenú s FFF crew. Aké ste mali výzvy pri organizovaní DIY festivalu na Slovensku? Bolo niečo, čo vás prekvapilo? Koncerty organizujem už 16 rokov, takže zatiaľ ma nič extra neprekvapilo. Je to len trochu viac roboty. O dosť viac. Možno to ma prekvapilo, že o koľko viac! :D Pod Tatrami býva rozmanité počasie. Ako sa plánujete vysporiadať s prípadnou búrkou, alebo iným nepriaznivým počasím? Popradské leto, to je najkrajší deň v roku. Snáď to bude práve 25.-26.7. :D . Do vnútra budovy sa vojde kopa ľudí a takisto budeme mať kopu prístreškov. Dažďa by som sa preto nebál. Aj samotný vonkajší stage a priestor pre divákov bude prekrytý party stanom. Čo je horšie ako dážď, je vietor. Všetky konštrukcie ale budú ukotvené k zemi takže sa budem počasím stresovať oveľa menej ako som sa býval stresoval na garážach. Keďže som už mala možnosť navštíviť Koľaj 22 (vnútri) a zároveň hovoríš o vonkajšom stagei, budú sa kapely striedať vo vnútornej sále a vonku? Tak ako hovoríš, bude sa hrať aj aj. V skorších hodinách sa začne vonku, neskôr sa na striedačku pripojí aj vnútorná sála a po 22:00 sa bude hrať iba vnútri. Vonku pôjdu najmä ľahšie žánre, bude to viac pohoda. Vo vnútri zas tie temné veci a rúbanice. Festival bude mať aj sprievodný program ako kvíz, tetovanie, piercing a workshopy. Ako budú prebiehať tieto aktivity? Budú súčasne spolu s vystúpeniami kapiel alebo budú počas toho ako sa napríklad kapela bude zvučiť? Štúdio pretlak_ s tetovaním...
Rozhovor – ROTTENATOMY – „Proste počúvaj a ponor sa do víru smrti, špiny, bolesti a utrpenia.“
Ahojte chlapi, čau Pepe! V prvom rade Vás poprosím, predstavte sa nejako, kto ste čo ste, odkiaľ ste. Kapelu datujete do roku 2019, ale prvý fyzický nosič vám vyšiel v podstate až na sklonku minulého roka. Viete nám rozpovedať celú genézu kapely, ako a prečo ste sa dali dokopy? Kto bol pri vzniku, kto prišiel prípadne do kapely neskôr? Ahoj Peťka, zdravím čitateľov Metalexpress! Takže sme kapela ROTTENATOMY. V podstate si hovoríme že sme zo Serede aj keď Sereďania nie sme ale máme tam skúšobňu a je to pre nás taký stred. Ja som zo Šale, gitarista z Brestovian, spevák z Majcichova, basák z Hlohovca a akurát bubeník býva v Seredi. Kapela vlastne vznikla v roku 2019 keď ma v Bratislavskom Randále oslovil spevák Lojzo s otázkou či by som šiel do death metalového projektu. Začali sme chodiť do Serede na skúšobňu a tvoriť prvé rify. Na začiatku som tam bol ja, gitarista Stef zo Žriebädla, basák Miro zo Žriebädla a bicman Šamot taktiež zo Žriebädla. Za mikrofónom bol Lojzo Horák, ktorý už nemal žiadny aktívny projekt. Ja som v tom čase ešte hral v DEHYDRATED, čo bola pre mňa vtedy prioritná kapela. Prvý gitarista odišiel ešte pri tvorbe prvej skladby, ktorá bola použitá v ROTTENATOMY. Potom sme začali hladať a výzvu prijal gitarista Vilo z IMMORALITY. V roku 2023 opustil kapelu basák Miro a nahradil ho Juro, ktorý hral aj v IMMORALITY, DARCHAICU potom aj v ŽRIEBäDLE. Potom v roku 2024 odišiel spevák Lojzo. Ten s nami odohral len jeden koncert a naspieval prvý album. Ako náhradu sme dosadili do kapely Maťa. Maťo hučal v IMMORALITY, DEHYDRATED a ŽRIEBäDLE. Takže teraz sa dozvedám, že práve Lojzo bol ten iniciátor vzniku ROTTENATOMY a nakoniec stihol odohrať len jeden koncert a zdrhol? Čo sa vlastne stalo, ak to nie je tajomstvom? V podstate pre ROTTENATOMY to bol pre mňa Lojzo. Oni už s chalanmi nejaký čas chodili na skúšobňu. Nejak sa to tam pomenilo. Viem že tam chodil Kuna (DOGMA INC, DARCHAIC), Stef, Šamot, Lojzo a neviem kto ešte. Niečo si tam mastili, ale to ešte nebolo pod hlavičkou ROTTENATOMY a skúšali robiť nejaký death metal. Z toho obdobia sa nezachovalo nič. Album som začal skladať až ja a ako som písal tak po mojom príchode tam bol vtedy na gitare akurát Stef ale ten sa dlho neohrial a nevytvorili sme spolu nič. Aj názov kapely vlastne vznikol až potom. Lojzov odchod zaskočil asi všetkých členov. Bolo to dosť nečakané. Tajomstvo vlastne nemáme žiadne. On sa vyjadril štýlom, že už na to nemá čas a nebude to zvládať časovo a že potrebuje doriešiť svoju stavbu domu. Tvoria vás členovia aktívni aj v xy...
Rozhovor – Enema Shower – Zvratov až zvratiek na nahrávke je mnoho, v podstate každá skladba má unikátnu tvár…
Enema Shower vydala v tomto roku dlho očakávaný full-album s názvom Sexcenti Sexaginta Sex. Naposledy sme sa s Enema Shower porozprávali pri príležitosti vydania ich debutového albumu „She ask for it“ ešte v roku 2016 (vydali ho už v roku 2015). Od nášho posledného rozhovoru tak uplynulo neuveriteľných deväť rokov. Odvtedy sa v kapele udiali aj nejaké personálne zmeny, ktoré vyústili do súčasnej stabilnej trojčlennej, už len čisto maskulínnej zostavy. Pred Covidom stihli vydať EP Sadomazzo a počas Covidu EP s troma skladbami a príznačným názvom – Pandemic Prostitution (2020). Potom sa akosi odmlčali, ale dôvod je dnes jasný. Zavreli sa do skúšobne a neskôr do štúdia, kde vznikla tohtoročná nahrávka. Aj keď nejaké zmeny sa udiali, tvrdé jadro v podobe Necra a bubeníka Papa zostalo nedotknuté. Dnes sa opäť budeme rozprávať s gitaristom a spevákom Necrom. Predovšetkým gratulujem k novej doske a dúfam, že sa jej bude dariť. Ako ste spokojní so svojim výsledkom? Máte už aj nejaké ohlasy od iných médií, prípadne od fanúšikov? Ahoj Mrtvolka, predovšetkým vďaka za priestor a záujem. Ohlasy na naše satansky perverzné veľdielo sú zatiaľ našťastie veľmi pozitívne. Sami sa tomu divíme, nakoľko sme celkom podkopli stoličku tradičným goregrindovým postupom a rozhodli sme sa ísť vlastnou cestou temnými chodbami slasti a bolesti. Je niečo na vašej súčasnej nahrávke, čo by si zmenil, alebo ste vydali zo seba všetko, čo sa dalo? Čo sa týka zvuku, tak sme úplne spokojní, ale ako vždy nájdu sa veci, ktoré by sme takto s odstupom mohli zvládnuť aj lepšie, ale vtedy sme zo seba vydali maximum čo sme mohli aj napriek desivej atmosfére a návalu nešťastných udalostí, ktoré nás vždy sprevádzajú. Medzi vašou dlhohrajúcou nahrávkou a súčasnou je presne 10 rokov. Prečo to tak dlho trvalo? Aké vidíš najzásadnejšie rozdiely medzi staršími nahrávkami a tou súčasnou? Užívali sme si slávu a bohatstvo, ktoré sú s Undergroundom úzko späté :D. Ale srandu bokom, medzi tým sme sa zúčastnili na tribute pre Haemorrhage a Libido Airbag, vydali EP Sadomazoo v najnevhodnejšej chvíli pandémie a potom aj pandemicko-lockdownové EP Pandemic Prostitution. Mali sme nepríjemnú fluktuáciu na poste basáka, čo sa za posledné roky ustálila, mikrofónu popri gitare som sa tiež chopil ja a v podstate plno katastrofálnych udalostí, no a ešte k novým nápadom som si musel zaobstarať aj nový gear. Rozdiel medzi debutom She Asked For It a novým Sexcenti Sexaginta Sex je samotná hudba a jej atmosféra. Použili sme postupy pripisované black metalu, djentu, thallu a tak v celku sme chceli vytvoriť niečo, čo nezapadne do hnilobnej škatuľky super happy tupa-tupa goregrindu. Zvuk, skladby, aj texty sú zlovestné, temné a nechutne perverzné. Nová nahrávka má 35 minút...






