Recenzia – Exorcizphobia – Digitotality – Support Underground – 2020
Kapelu Exorcizphobia som videl naživo v bratislavských kluboch niekoľkokrát vďaka spriaznenosti s domácimi Catastrofy. Vždy som ich vnímal skôr ako koncertnú kapelu, energické dobre zahraté sety som si vždy užil. Nejaké ich staršie nahrávky vlastním, ale nikdy ma nechytili úplne na 100%. Z novinky Digitotality však výrazne cítiť, že chlapi nabrali štúdiové aj koncertné skúsenosti a očividne sa posunuli ďalej. V kapele sa počas rokov vystriedalo niekoľko hudobníkov, úplné začiatky z roku vzniku 2006 resp. 2005 si pamätá už len spevák a gitarista Tomáš Skořepa. Ten Exorcizphobiu ťahá ďalej a nahrávky postupne pribúdajú. Debut z roku 2012 Something Is Wrong a album About Us Without Us z 2018 dopĺňa niekoľko ďalších nahrávok, za zmienku stojí split s Lahar a three way split Piss Three spolu s Catastrofy a Kaar. Na novom v poradí treťom radovom albume Tomáša v zostave dopĺňajú Ondřej Šíma (gitara), Aleš Kostka (basa) a Tomáš Kejkrt (bicie). Vyšlo pod vydavateľstvom Support Underground. Už na predchádzajúcom About Us Without Us bolo jasné, že kapela sa chce rozvíjať a nebyť zviazaná prísnymi žánrovými mantinelmi. Niektoré skladby už do thrash metalu spadali len s veľkými výhradami. Na Digitotality tieto experimenty pokračujú, ale tak ďaleko mimo žáner nejdú, možno s výnimkou predposlednej dlhej inštrumentálky Oumuamua. Svoju tvorbu rozširujú a spestrujú v rámci thrash metalu, ktorý sa často rozvinie do netušených možností. Rozjazd Digitotality je ešte celkom štandardný, jednotka Desires of the Flesh a dvojka Corporate Dance sú pre kapelu klasické thrash(core) rýchle energické veci, spestrené bleskovými krátkymi sólami a zmenami tempa. V ďalších skladbách sa na prvý pohľad nenápadne objavujú iné nálady a harmónie, vokál sa dostáva do nových polôh, a dokonca sa dostávame do mimozemských sfér Voivod. Tu ma zaujali napríklad titulná Digitotality alebo piata Correct Opinions. Všimnite si niektoré krásne škrípavé riffy evokujúce mimozemských robotov, ktorých rozožiera hrdza a riadiaca jednotka vykazuje čoraz viac chýb a podivných inštrukcií. Pozornosť sa oplatí venovať gitarovým sólam, nie sú to len také štandardné prebehnutia po hmatníku z povinnosti, ale skutočne zaujímavé kúsky. Viac ako trištvrte hodiny sa mi na začiatku zdal celkom nebezpečný údaj, ale vďaka pestrým a relatívne komplikovaným kompozíciám sa darí udržať pozornosť počas celého hracieho času. Aj napriek tomu, že thrash metal nie je úplne moja oblasť, s Digitotality som nemal absolútne žiadny problém. Thrashoví maniaci potom váhať nemusia vôbec. DIGITOTALITY by Exorcizphobia Nahrávku istí kvalitný vyrovnaný zvuk, ktorý síce nie je úplne thrashovo rezajúci, ale o to viac vynikne, že Exorcizphobia vás nechcú len rozsekať a ísť ďalej, ale poskytnúť komplexnejší zážitok. Štýlový obal k tomu ako bonus, síce nič špeciálne originálne, ale zaujímavý a vkusne spracovaný motív. Digitotality je ambiciózny album s množstvom výborných a prekvapivých...
Retro – Sepultura – Arise – Roadrunner Records, 1991
Minulý týždeň ubehlo 30 rokov odkedy štyri stvorenia z brazílskeho vnútrozemia vypustili medzi pokojne si hoviaci, rámus milujúci ľud, majstrštyk menom Arise. O tomto albume a o tomto výročí mi prebehlo pred očami v posledných dňoch veľa materiálu a tak som sám rozmýšľal, či sa nepozrieť radšej po nejakom inom albume. Ale nedalo mi to. A tak som predsa len niekde z haldy tričiek v skrini vytiahol práve to s motívom od Michaela Whelana, do príslušnej mechaniky som vložil spomínaný hudobný podmaz a vrhol sa na nostalgickú jazdu. Pri všetkej úcte k ďalším albumom kapely a nesporným úspechom, keď meno Sepultura poznal aj ten najposlednejší človek, tak práve Arise pokladám (a asi nie som sám) za ich jednoznačný vrchol. Ten vývoj započatý na Bestial Devastation a priamočiaro dotiahnutý až do tohto bodu, bolo proste radosť sledovať. Neskôr sa už hľadali bočné cestičky a iné spôsoby umeleckého vyjadrenia, v čom ja ale problém nevidím a rozhodne nepatrím k tým, ktorý by po tomto albume meno Sepultura pochovali (aké symbolické vzhľadom k názvu kapely). Ale s mojim uchom si najviac tyká práve album z roku 1991. Už o dva roky starší braček, teda Beneath the Remains, bol poriadne razantná delová guľa. Ale tak ako aj v prípade ešte starších albumov, ktoré taktiež obsahovali výborné skladby, mi zvukovo až tak nerezonoval. Arise však položí na lopatky asi každého. Je to zrejme spôsobené tým, že Sepultura album už priamo nahrávala v bájnom Morrisounde (Beneath the Remains tu bol iba mixovaný, nahrával sa v Brazílií). Samotný Max Cavalera spomína takto: „Od firmy Roadrunner sme vtedy mali k dispozícií podstatne viac peňazí, takže do Morrisoundu na Floride odletela celá kapela. Bol to fakt zážitok. Bývali sme v apartmáne s bazénom a každé ráno sme sa chodili kúpať. Na cesty po okolí sme si požičiavali kabriolet. V aute sme si prehrávali čerstvo natočené pásky a mali sme pocit, že sme páni sveta. Ako králi sme sa vozili ulicami Tampy a revali sme, že – Toto je naše mesto!“ No ale k hudobnej náplni, ktorá je pripravená zatriasť vašimi útrobami ako odistená rozbuška. Na úvod krátke intro a potom akoby vás zasiahla tlaková vlna. Presne takto znie titulná vec, ktorá má stále svoju silu nech už ju hrá Sepultura v aktuálnej zostave, Soulfly, alebo bratia Cavalerovci vo svojom vlastnom projekte. Mimochodom, samotná skladba je rýchlostné peklo už vo svojej prapodstate, ale to v akom tempe ju kapela zahrala na holandskom festivale Pinkpop v roku 1996, to už je niečo ako bombový nálet (video pod článkom). Nasledujúca dvojica Dead Embryonic Cells a Desperate Cry sú inak postavené skladby. Nie sú to priamočiare ničivé smršte, ale striedajú sa v...
Patriarcha – Tumulus SVK / progressive death metal
Ilúzia krajiny kde nažívajú v klame Sa rozplynula pred bránou Za ňou je ničota prerastaná fámou Oči tu nevidia Nijako ináč som si nevedel predstaviť začiatok tejto recenzie. Sú to slová so skladby „Singularita“ s nového albumu „TUMULUS“, ktorý uzrel svetlo sveta len pred niekoľkými hodinami pod krídlami Gothoom Productions. Kapela existuje už pár rokov a počas svojej existencie vydali Ep „Yersinia Pestis“ v 2019. Kapela od svojho vzniku v 2011 prešla personálnymi zmenami a zmenami pozícií v kapele. To trvalo do roku 2018 kde sa zostava stabilizovala a natočili dané Ep. Trvalo dva roky pokiaľ sa chalani pripravili na nahrávanie novinky až nezasiahla veľmi známa kalamita Covid-19. Pred samotným nahrávaním sa chalani pilovali aj na UG pódiách Slovenska. NA čo treba v prvom rade je potrebné upozorniť je to, že všetky skladby sú naspievané v materinskom jazyku, čomu názvy skladieb ani nenasvedčujú. Niekto si povie, že slovenčina a deathmetalové riffy nejdú dokopy. Po vypočutí novinky TUMULUS, musí silno oponovať. A ako som spomínal chce to tvrdú prípravu v skúšobni a každý tón a riff správne skombinovať a zosúladiť v celkový výsledok pre spokojnosť ako kapely, ale hlavne aby bol fanúšik spokojný. Deväť skladba pričom album sa začína povestným Introm, ktoré navodí atmosféru cestovania nekonečným vesmírom. V konečnom dôsledku to všetko bude o niečom inom. Skladby sú hrané v strednom tempe aby dokázali zvýrazniť podstatu textov. Veľmi precízne sú tam vsadené gitarové sóla, aby skladby uvoľnili, alebo pritvrdili a zvýšili význam textov. Keďže chalani mali dosť času môžem povedať, že po hudobnej stránke skladby vypilovali do posledného tónu a slova. Pri viacnásobnom počúvaní je cítiť aj progresívne prvky čo skladbám pridáva povestnú temnotu. Aj samotné texty nezaostávajú a nesú hlboký význam a preto som použil na začiatok výňatok so skladby SINGULARITA. Ku danej skladbe bol natočený aj pilotný, lyric video clip . Všetko sa točí o postoji človeka ku okolia a hlavne aké následky to prináša. Chalanom držím silno všetky palce aby mohli svoju novinku predviesť na pódiách a dav verných fanúšikov sa rozrastie. A záver patrí pár slovám na zamyslenie. Zahltia myseľ vedia že ich hľadá Nesmie nájsť podstatu do ktorej spadá Nezlomný syn čo spraviť s ním Prechádza cez polia poznaní Tracklist TUMULUS 1. Intro 2. Industria tenebris 3. Artifex 4. Singularita 5. Arbitrium 6. Caedes 7. Pandemia 8. Hemera 9. Outro Line up Michal Guitars (2011-2012), Bass, Vocals (2012-present) Pavol Guitars, Vocals (2011-2014), Vocals (2014-2015), Drums (2015-present) Miroslav Guitars (2014-2015), Guitars, Vocals (2015-2018), Vocals (2018-present) Matúš Guitars (2018-present) Richard Guitars (2018-present) Label Gothoom Productions Online https://patriarchaband.com https://patriarcha.bandcamp.com/album/tumulus https://gothoomproductions.com/patriarcha/ Spotify Patriarcha...
Recenzia – Carnal Disfigurement – An Intense Hatred For Humanity – Amputated Vein Records – 2020
V prípade niektorých vydavateľstiev je úplne jasné, akú hudbu pod svojou značkou vydávajú. Do tejto skupiny patrí aj japonský label Amputated Vein Records, ktorý sa špecializujú na brutal death metal. V ich katalógu nájdete kapely z celého sveta, centrálna Európa nie je výnimkou. S ich logom vydali album napr. aj slovenské kapely Craniotomy a Diftery, od našich západných susedov Poppy Seed Grinder a teraz po novom aj Carnal Disfigurement. Ich v poradí druhý album An Intense Hatred For Humanity vyšiel po dlhých deviatich rokoch od predchádzajúceho debutu so strašidelným názvom Inhuman Devoured Content From Cranial Cavity. Ten vydali Rusi Inherited Suffering Records, čo je v podzemí tiež slušne znejúce meno. Názov dvojky znie v každom prípade sľubnejšie a jemne nápaditejšie. Celkovo to chlapi na prílišnú originalitu nehrajú, od názvu kapely, ktorý je štýlový, ale zameniteľný, cez názvy albumov a skladieb plných klasických klišé. To však nemusí byť problém, pri počúvaní BDM často človek na túto hru pristúpi. Píšem síce o kapele, ale Carnal Disfigurement je projekt Martina „Zeldu“ Zeleného, ktorý sa postaral o všetky nástroje s výnimkou vokálov. Tie si zobral na starosti Američan Nemec Franz Hoffman, ktorý kedysi pôsobil v kapelách Extremely Rotten a Putrescent Secretancy. Carnal Disfigurement spĺňajú všetky atribúty moderného slamming brutal death metalu a komu tento žáner nevonia, nech sa rovno tejto nahrávke širokým oblúkom vyhne. Ak je však váš postoj opačný, tak za necelú polhodinu dostanete poriadnu nakladačku bez zbytočných zjemnení a vymýšľania. Slam pasáž, gitary pískajú, behačka po hmatníku, neutíchajúci blast, brutálny vokál hlboko z kanála. Zvuk je tak akurát syntetický, pre daný žáner v poriadku a ťažko čakať niečo iné. Bicie (asi programované o tie sa postaral Krzysztof Klingbein z Poľska) sypú neuveriteľnou rýchlosťou, ale nemenia sa na šijací stroj a udržiavajú si silu a údernosť. Gitara strieda slamovačky pri rôznych tempách, občas preložené charakteristickou BDM (ne)melódiou, jedine škoda málo výrazných basov. An Intense Hatred For Humanity by Carnal Disfigurement Slovo pestrosť nahrávku An Intense Hatred For Humanity príliš necharakterizuje, ide hlavne o brutalitu a energiu, ktorými je album naplnené po okraj. Hudobný ekvivalent brutálnej na prvý pohľad znepokojivo primitívnej vraždy, po ktorej zostanú len ťažko identifikovateľné krvavé fragmenty mäsa a kostí. Hranice sa neposúvajú, ale poriadne intenzívne sa udržiavajú pozície. Malé spestrenie prinášajú elektrohlukové predely, veľa ich nie je, ale potešia. Carnal Disfigurement vydali album určený najmä pre brutal death metalových maniakov. Žánrová nahrávka bez akýchkoľvek presahov a kompromisov, pre niekoho možno slabina, ale v princípe to takto chce kapela aj fanúšikovia. Ako sa hovorí: ber alebo nechaj tak! Osobne na niečo také ako An Intense Hatred For Humanity nemám chuť každý deň, ale keď to na človeka príde, tak nie...
Recenzia – Abyss, Besna – Split EP – Wolfmond Production – 2020
Splitu Nemcov Abyss a bratislavských Besna sa samozrejme venujem najmä kvôli druhým menovaným. Čo sa týka nemeckej bandy, tak doteraz som o nich nepočul a EP je prvým zoznámením. Kapelu Besna som prvýkrát registroval vďaka spoločnému koncertu s Catastrofy v Cyklokuchyni tuším v 2018, kde sa síce zvuk nevydaril, ale akcia to bolo výborná. Vtedy ma zaujal ručne robený recyklovaný obal ich debutového EP, ktoré doteraz občas vytiahnem z poličky a som rád, že som jeho majiteľom. Minulý rok pridali na svoje konto recenzované split EP. Diskografia Abyss sa celkom podobá na zoznam slovenského partnera. Podľa archívov demo, EP a splitko s Besna. To vyšlo pod nemeckým vydavateľstvom Wolfmond Production a o artwork sa postaral francúzsky umelec Théo Braisaz. Na nahrávke sú 4 skladby, logicky dve od Abyss, dve od Besna. Bol zvolený striedavý rým ABAB, čiže skladby idú na striedačku. Ak by niekomu nesedela jedna z kapiel, tak má smolu a bude musieť stále preskakovať. Nakoľko sa kapely vyjadrujú radšej na väčšej ploche, EP naberá celkom slušnú dĺžku takmer polhodiny. Ich spolupráca dáva zmysel, náladovo a prístupom sú si podobné, aj keď každá používa trochu iné prostriedky. Spája ich neagresívna a hypnotická atmosféra bez typicky black metalovej negativity a zla. Abyss prinášajú slušnú melodicko death/blackovú víchricu, pričom najmä vokál je viac do čierneho kovu. Časté zmeny tempa s hojným využitím blast sypaníc prispievajú k postupnej gradácií motívov a budujú atmosféru. Výdatne je využitý efekt protikladu pomalých gitarových vyhrávok na pozadí blast beatov, a tiež pomalej melódie a rýchlej inštrumentácie, ako to napr. robia aj Gojira. Páči sa mi aj výrazný zvuk basgitary, ktorá sa aktívne zapája aj do vytvárania melódií. Abyss/Besna Split by Abyss Slováci v mnohých ohľadoch kontrastujú so svojimi kolegami. Sú viac poetickejší a zasnívaná nálada nepôsobí tak dramaticky. Tempá sa nemenia tak často, blast beat tu nenájdete, zato gitarové sólo áno. Najmä ich druhá, čiže celkovo štvrtá položka Jazero je výrazne post metalová/rocková. Silnou stránkou sú charakteristické melódie, vďaka ktorým spoznám Besna prakticky hneď. Rovnako aj typický melodický vokál, ktorý je tu však využitý len v prvej Cesta krvi. Po basovo výrazných Abyss tu hlboké tóny akosi chýbajú, ale možno je to len dôsledok porovnávania. Abyss/Besna Split by Besna Split EP kapiel Abyss a Besna je kvalitnou ukážkou súčasných schopností oboch zoskupení. Zatiaľ toho veľa nevydali, takže poslúži hlavne dvom účelom: dostať sa aj k novým poslucháčom a zároveň si upevniť pozíciu u tých existujúcich. Silná atmosféra, hudobné príbehy a epické melódie najmä v black (a čiastočne death) metalovom šate. Kontakt Abyss: https://abyss-deathmetal.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/abyss.deathmetal/ Kontakt Besna: https://besna.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/BesnaBand/ Hodnotenie:...
Recenzia – Manyac – Death sentence for Tomorrow – 2020 – Independent
Kapela Manyac sa v minulom roku prihlásila so svojim debutovým albumom. Hoci vznikli už v roku 2009 v Seredi, akosi sa im nechcelo na svet priviesť plnohodnotný album a tak musela prísť pandémia, aby sa k tomu konečne dokopali. V auguste vypustili album s názvom „Death sentence for tomorrow“. Kapela ho vydala zatiaľ na vlastné náklady a ku mne sa tiež dostala jedna fyzická kópia, za čo kapele ďakujem. Obal je digipakové balenie a vo vnútri nájdete CD, ktoré je potiahnuté čiernou farbou s logom Manyac. Je škoda, že tu nenájdete priložený booklet, ale v zásade ho ani netreba, lebo spevákovi je rozumieť veľmi dobre. O titulný cover sa postarala Pandrava. Tento cover považujem ja osobne za jeden z tých najvydarenejších v minulom roku. Veľmi dobre totiž vyjadruje ústrednú myšlienku albumu. Vo vnútri, aj na zadnej strane je pokračovanie tohto jej diela. Farebnosť coveru je jedna z vecí, čo ma tiež upútala. Nie je to klasický tmavá farba, ani čierno-biela, no máte pocit, že sa pozeráte na obraz, na ktorom sa toho aj veľa odohráva. Vhodne je použitý aj font, ktorý je dobre čitateľný. Ešte predtým ako prejdem k hudbe, v krátkosti aj o textoch, tie sú rôzne, prítomná je protivojnová tematika ako hovoria samotné názvy – Tears of Baghdad, alebo Into the war. Taktiež zaznieva kritika politickej situácie v skladbách D.S.F.T. , Leadershit a … And loop swings in the wind, či kritika katolíckej cirkvi v Conclave of demons. Odľahčenejšie po textovej stránke sú skladby Speed Campaign alebo March of the dead. V zásade mi takéto rôznorodé texty neprekážajú, hlavne keď majú aj hlavu a pätu. Napokon, tento typ metalovej hudby je spätý s vyššie spomenutými témami. Hrať thrash a nemať ani jednu skladbu proti vojne, alebo o vojnovej udalosti, to ho ani nemusíte hrať, hehe. Skupina nahrala album vo Flameart N-semble Studiu v rokoch 2019/2020. Zvuk je krásny čistý a vyvážený na všetkých postoch. Postupné nahrávanie a predpokladám, že aj starostlivé mastrovanie urobilo svoje a výsledok je naozaj dobrý. Za zaujímavosť možno považovať, že tak ako aj nahrávanie zabralo skupine nejaký čas, ani jednotlivé skladby nevznikli v rovnakom časovom úseku. Dá sa tým pádom vytušiť, prípadne porovnať, staršiu tvorbu aj napredovanie. Skladby Conclave of demons či Tears of Baghdad vznikli už niekedy okolo roku 2015, ale skladby Speed Campain a Into the war sa dokončili tesne pred nahrávaním. Pieseň s názvom March of the dead vznikla ešte v roku 2012 s predchádzajúcou zostavou. Otázka za milión znie, ktorý hudobný štýl vlastne Manyac prezentuje. Z môjho pohľadu je to jemnejší, no energický, nie až tak bojovo zameraný thrash metal, ktorý znie moderne, čisto. Počuť vplyvy velikánov ako Kreator, alebo Slayer, alebo napr. aj Annihilator, Exodus, Sepultura, Metallica. Ale nechajme škatuľky bokom, toto...
