Recenzia – Vesmyr – Lowrider (demo) – 2020
aug12

Recenzia – Vesmyr – Lowrider (demo) – 2020

Zverejnené v aug 12, 2021

Zachytiť atmosféru kalifornskej púšte a hrať ako Kyuss môžete aj vtedy, ak máte z okna výhľad na Tatry a letné teploty len horko-ťažko prekonávajú zimu v Coachella Valley. Silným dôkazom tohto tvrdenia je demo Lowrider popradských Vesmyr, ktoré síce vyšlo už minulý rok, takže mám slušné meškanie, ale radšej neskôr ako nikdy. Pri preklikávaní na bandcampe mi padol do oka štýlový obal, s takmer všetkými stoner rockovými nevyhnutnosťami (snáď okrem nejakého toho listu). Stoner je v mnohých ohľadoch žáner, ktorý má rád tradície a nevadí, ak sa hrá stále to isté. Hudba však musí mať v sebe nevyhnutnú esenciu, vďaka ktorej pri počúvaní zavriete oči a okamžite sa ocitnete na opustenej púštnej diaľnici, prípadne rovno na kozmickom medziplanetárnom tripe. Hudba Vesmyr spomínanú esenciu obsahuje a dokonca v pomerne veľkom množstve. Lowrider je síce klasický stoner bez ďalších presahov, ale urobený natoľko dobre, že to vôbec nevadí. Hneď v prvej titulnej Lowrider naštartujete auto a ide sa. Klišé? Nevadí, koho to zaujíma. Typický rozbeh, všetko pekne šľape, žiadne zbytočné komplikácie a odbočky nehľadajte. Tučné riffy, kvákajúce sóla, basa vytrasie púštny piesok z reproduktorov, to všetko istia nenápadné, ale zaujímavo urobené bicie. Lowrider demo by VESMYR Aj z dĺžky jednotlivých skladieb sa dá vytušiť, že Vesmyr sa nepúšťajú do siahodlhých psychedelických snívaní a výletov, ale snažia sa to do vás napáliť s maximálnou energiou. Vokál neoplýva ani čistotou ani rozsahom, ale dokonale zapadá do načrtnutého obrazu. Síce som v úvode spomenul Kyuss, ktorých vplyvu sa nevyhne v tejto kategórií asi nikto, ale Lowrider predstavuje skôr špinavejší chlpatejší diaľničný stoner made in USA, napríklad Fireball Ministry alebo Alabama Thunderpussy. Riešiť jednotlivé skladby netreba, je to jazda od začiatku takmer do konca, len posledná takmer inštrumentálka Into The Void prinesie mierne zjemnenie. Ako celok sa album trochu zlieva dokopy a chýba väčšia pestrosť a rozmanitosť. Textovo nič hlboké, refrény sú väčšinou heslovité a úderné, nič netreba zbytočne riešiť. Lowrider nie je oficiálny album, ale „len“ demo, takže trochu plytkejší zvuk sa dá odpustiť. Možno to je zámer a len mne úplne nesadol. Inak všetky nástroje pekne počuť, takže príliš kritizovať nechcem. Stoner rock zapúšťa korene aj na Slovensku, Vesmyr už na demonahrávke vykazujú slušnú kvalitu. Keď si vytvoria vlastnú výraznejšiu tvár, tak tu budeme mať skvelého žánrového zástupcu. Ale to budú mať určite šancu ukázať na radových oficiálnych nahrávkach. Veľký prísľub do budúcnosti! Kontakt: https://vesmyr.bandcamp.com/releases https://www.facebook.com/Vesmyrband Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Prison of My Life – Madhouse – Self-Released, 2020
aug05

Prison of My Life – Madhouse – Self-Released, 2020

Zverejnené v aug 5, 2021

Asi trištvrte roka som nebol na koncerte (dôvody netreba nejako viac rozpitvávať…). Pôst som porušil začiatkom júla v Nitre, na malej milej akcií v Hideparku. Okrem iných si tam zabékalo aj kvarteto Prison of My Life. Po koncerte mi hovorí spevák Ondro (inak samozrejme Abortion…), že: „Mrkva, nenapíšeš nám recenziu?“ A Mrkva prikývol. Prison of My Life nejaký ten čas registrujem. Teda tak, že existujú a v okolí Nitry sa relatívne často vyskytujú na akciách. Ale nikam sa netlačia, hrajú si tak, lebo ich to baví a asi majú v piči (hehe). Mne je tento takpovediac nenútený prístup sympatickejší, ako keď na vás vyskakuje na sociálnych sieťach miliarda príspevkov behom dňa od tej istej kapely, ktorá sa snaží predať niečím iným ako hudbou. Preto si aj tento album zbuchli pekne krásne sami. Ako povedal Ondro, len tak na punkáčov. Týmito slovami už ako keby si ma hýčkali, škrabkali pod bradou a ja som trepal nohou ako poslušný psík. No nič, poďme na to. Apropo, neviem prečo kapela nesie meno také, aké nesie. Nie som nijaký marketingový expert, ale chýba mi v tom trochu taká údernosť (ale to asi viď dôvody vyššie). Keď ale skĺznem očkom nižšie po obale, tak sa vo mne rozhosťuje taká blaženosť hororového fanúšika. Tie hnáty naťahujúce sa z dvier blázinca (album sa volá Madhouse, takže dedukcia ála Sherlock Holmes) mi strašne pripomínajú scénu zo snímky The Serpent and the Rainbow, kde si podobné paprčky kúzlom voodoo očarené, chceli urvať kúsok z Billa Pullmana (neskôr samozrejme prezident JúEsEj a zároveň bijec emzákov v Dni nezávislosti). Ešte jedno mínusko by som udelil za chýbajúce texty. Vážne by som rád vedel o čom skladby sú… Takže uši na stopky. Vyberám CD z obalu a vrhám ho do mechaniky po vzore Xeny a jej čakramu (či ako sa volalo to jej agresívne frisbee). Žiadne intro, žiadne navnadenie atmosféry. Začína sa priamo zhurta a úvod skladby Phobia odkrojí riff ako nôž čerstvé pečivo. Skladba je to priamočiara a trieli dopredu ako nejaký rýchlik ZSSK (dokonca ani v cieli neľahne popolom). V podobnom duchu je písaná väčšina songov na albume. Kde tu vyletí nejaké sóličko, alebo nejaká malá zmena tempa (do tejto skupinky by som zaradil Crime Scene, titulku Madhouse (tá je spolu s úvodnou Phobia asi najlepšou skladbou albumu) a Inquisition). Inak sa výhybka veľmi nevyhadzuje. Aby sme vedeli v akých končinách sa pohybujeme, tak trať je lemovaná kapelami ako Illdisposed (tu som urobil chybu, že som si prečítal nejaké recenzie na tento album ešte predtým ako som si ho pustil a zrazu týchto Dánov počujem v každom druhom tóne… to ale nie je na škodu, mám ich rád a...

Čítaj ďalej
Recenzia – Old Tomb – Heir To The Cosmic Throne – 2021
aug04

Recenzia – Old Tomb – Heir To The Cosmic Throne – 2021

Zverejnené v aug 4, 2021

Keď svoju kapelu nazvete Old Tomb, pravdepodobne neplánuje hrať progresívny technický moderný metal s kryštalickým zvukom. Čo by sa teda dalo čakať? Prvý tip by smeroval k staroškolskému prašivému death metalu. Treba hádať znovu. Druhý pokus? Ak by ste predpokladali bahnitý špinavý doom metal, tak už ste na veľmi správnej ceste. Sludge doom je skôr zaoceánsky žáner, ale Old Tomb dokazujú, že ani Slovensko nemusí zaostávať. Na zoznam si vedľa Möbius a Fat píšem ďalšie meno. Trojskladbové EP je veľmi dobrý odrazový mostík k ďalším nahrávkam. Na Heir To The Cosmic Throne predstavia Old Tomb svoju bezútešnú temnú víziu, ako by mala znieť hudba založená na gitarách. Základom je klasické sabatthovské riffovanie, avšak takto extrémne Mr. Iommi svoj nástroj nikdy nezvučil. Chrbát istí rozostrená, ale neuveriteľne masívna basgitara, ktorá spolu s gitarou vytvárajú masívny dunivý zvuk. Bicie rázne určujú tempo, väčšinu času pomalé, ale zas sekundy medzi údermi počítať nebudete. Sludge vokál je riadne špinavý, nečakajte ani malé záblesky melódií. Old Tomb nepoužívajú takú širokú paletu ako Inter Arma, ani neťahajú tak hlboko do bahna ako Primitive Man, ale určité styčné body sa nájdu. Riffovanie občas pripomenie geniálny album Rust od švédskych Monolord, ale celkovo je menej melodické. Lúč nádeje svitne v tretej I Am Providence v podobe vyšších tónov gitary a prístupnejšieho riffu, ale šťastný koniec sa nekoná. Tu vládne temnota, šialenstvo a podivné kozmické božstvá. Heir to the Cosmic Throne by Old Tomb Prečo spomínam kozmické božstvá? Stačí sa pozrieť na názvy skladieb. Texty a dokonca aj dom na obale majú súvis s majstrom H.P. Lovecraftom, ako som sa dozvedel v rozhovore (link). Nachádza sa v meste Providence, Rhode Island a spisovateľ v ňom prežil časť života. Zaujímavý a pomerne nezvyčajný námet pre obal metalovej nahrávky. Pôsobí zlovestne, aj keď na samotnej fotke je len dom. Ešte na záver krátko o samotnej kapele. Vznikla v roku 2018, momentálna zostava je Andrej Lencsés (vokál, gitary, basa), Matej Takáč (gitary) a Tomáš Dobi (bicie). Chlapi hrajú aj v ďalších zaujímavých kapelách, odporúčam pohľadať a vypočuť. Old Tomb ma svojím EP veľmi potešili, konečne nová kapela s mladými hudobníkmi so zaujímavou víziou. Chlapi sú na začiatku cesty a dúfam, že sa dopracujú k radovým nahrávkam, pretože žánrovo je Heir To The Cosmic Throne čiastočne to, čo mi na našej scéne chýbalo. Dokonca by som povedal, že som z nej nadšený. Len tak ďalej. Kontakt: https://www.facebook.com/oldtombdoom https://oldtomb.bandcamp.com/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
ANTARES / KRUDUS / OLD HAMMER v piatok na Garážach v Bratislave!
aug03

ANTARES / KRUDUS / OLD HAMMER v piatok na Garážach v Bratislave!

Zverejnené v aug 3, 2021

Aj tento piatok ponúkajú Garáže v Bratislave zaujímavú zostavu kapiel. Ak teda neujdete v piatok z Bratislavy, môžete si prísť vypočuť tri slovenské kapely. Po dlhom čase sa z Martina vynorila skupina ANTARES, ktorá hrá death metal a vyzerá to, že na svete sú aj nové skladby, ktoré snáď tiež zaznejú. Ďalšou účinkujúcou skupinou bude KRUDUS z neďalekej Stupavy. Ide o mladú kapelu, ktorá nedávno vydala svoje prvé demo. Bude prekvapenie? Poslednou skupinou, ktorá odohrá bude Old Hammer z Trenčína a zahrajú svoj svieži úderný punk-metal. Príďte poctiť múry Garáži svojou návštevou :). ANTARES /Martin/ stará ded metlač https://bandzone.cz/antares KRUDUS /Stupava/ mladá ded metlač https://krudus.bandcamp.com OLD HAMMER /Trenčín/ staré kladivo https://bandzone.cz/oldhammer Dátum: 06.08.2021 Miesto: Garáže pod Prístavným mostom, Bratislava Vstup: okolo 5 eur, nič devastačné FB Event:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Sněť – Mokvání v Okovech – Blood Harvest – 2021
júl22

Recenzia – Sněť – Mokvání v Okovech – Blood Harvest – 2021

Zverejnené v júl 22, 2021

Originálne pomenovať kapelu bez toho, aby rovnaký názov už nebol použitý, môže byť v dnešnej dobe veľký problém. Mnoho českých kapiel túto situáciu vyriešilo jednoducho a pomerne efektívne. Skrátka treba použiť rodný jazyk. Za hranicami to možno bude znieť blbo, ale to v konečnom dôsledku nie je také dôležité. Do zoznamu vyššie spomenutých zoskupení pribudlo veľmi silné meno. Sněť je pre kapelu hrajúcu staroškolský plesnivý death metal perfektný názov. K tomu české texty aj názov nahrávky, v zostave Krütorr, Hnisatel, Leproduktor, Ransolič a Řád Zdechlin, formálne je všetko dotiahnuté do dokonalosti. Sněť je nová kapela, aj keď členovia nie sú žiadnymi nováčikmi na scéne. Album Mokvání v Okovech, ktorý vyšiel vo švédskom vydavateľstve Blood Harvest, predchádzalo štýlovo spracované promo s dvomi skladbami, ktoré pripomenie prelom 80. a 90. rokov minulého storočia a zlatú éru demo/promo kaziet. Uctievanie starých časov je dnes celkom v kurze. Stále hrá resp. sa vrátilo mnoho veteránov, ktorí si tieto časy skutočne pamätajú a k nim sa pridávajú nové kapely, ktorým doba učarovala, aj keď ju zažiť nemohli. Občas sa mi zdá, že „old schoolu“ a uctievania minulosti je už príliš veľa, našťastie vo väčšine prípadov nechýba kvalitné prevedenie. Ale pokiaľ je dosť tých, ktorým takáto hudba robí radosť, netreba príliš filozofovať. Nezanedbateľný fakt je aj starnutie metalovej komunity, čo si budeme hovoriť. Pražáci sa ponorili do histórie kovu smrti dôsledne, Mokvání v Okovech evokuje romantickú prechádzku vlhkými katakombami, ktorých steny sú pokryté množstvom plesne a vy sa brodíte niečím slizkým a smradľavým. Na prvý pohľad jednotvárne podzemie sa pri pozornejšom pohľade mení na pomerne pestré, samozrejme v rámci žánrových možností. Pomalé bahenné tempo sa preleje do rýchlejšej pasáže, nečakajte však žiadne klepačky a víchrice. Krátke sólové gitarové výjazdy sa objavujú, aby po pár sekundách zmizli, do toho vrčí svoje chorobné posolstvá nejaká neľudská obluda. Oceňujem, že sa stále niečo deje, Sněť neskĺznu do bezduchej ubíjajúcej hoblovačky, ale motívy po rozumnej dobe utnú a ide sa ďalej. Hracia doba tesne pod 30 minút je pre mňa tak akurát a prispieva k údernosti nahrávky. Základom každej skladby je silný riff, na ktorý sa nabaľujú ďalšie motívy. Ťažko vyzdvihnúť konkrétnu vec, Mokvání pôsobí veľmi kompaktne a vyrovnane, nič nie je zbytočné, ale zároveň sa nedá hovoriť ani o nejakom vrchole. Jedine posledná najdlhšia a najpomalšia Vesmírná Saliva trochu vyčnieva svojím doom/deathovým drvením kostí, ktoré výborne uzatvára album a láka k opätovnému vypočutiu. Práve absencia nejakého morbídneho hitu a celkovo väčšej chytľavosti je pre mňa najväčšia slabina. Bežné počúvanie krásne odsýpa, polhodinka ubehne prekvapivo rýchlo, ale v hlave ťažko uviaznu motívy a záchytné body. Pochvalu si zaslúži organický zvuk, pri nevyhnutnej miere špiny a zahuhlanosti je zachovaná čitateľnosť...

Čítaj ďalej
Recenzia – Performed – Moronia – Slovak Metal Army – 2021
jún28

Recenzia – Performed – Moronia – Slovak Metal Army – 2021

Zverejnené v jún 28, 2021

Od explózie retro thrash metalových kapiel spred pár rokov mám ku kapelám tohto žánru, ktoré ešte nepoznám, akúsi nedôveru. Niežeby som očakával hrozný prúser, problémom býva skôr neoriginalita a s ňou spojený ubíjajúci nárez a riffovanie bez ucelenej myšlienky. Našťastie, v poslednej dobe ma mnohé kapely s česko-slovenskej scény presviedčajú, že sa oplatí počúvať, pretože do svojej tvorby okrem zaujímavejšej kompozície primiešavajú aj ďalšie vplyvy, čo prináša pomerne osobité nahrávky. Performed nie sú úplne nová kapela, kedysi dávno už vydali EP Thick Fume of Dependencies (2009), a po dlhej dobe nečinnosti prichádzajú s debutovým albumom Moronia. Do zostavy časom pribudli nový spoluhráči, duo pamätajúce začiatky, teda Peter Chalupčík (bicie) a Martin Majdan (gitara, vokál), dopĺňajú Marián Lukáč (basa) a Martin Súkeník (gitara). Okrem iného sa zmenilo aj logo. Album vychádza vo vydavateľstve Slovak Metal Army. Moronia začína celkom nenápadne, úvodná Good Mood Stealer po krátkom pomalom úvode vybalí pomerne rýchly thrash s jemnou prímesou thrashcore kapiel, niečo podobné kedysi hrali aj Catastrofy, keď spievali anglicky. Po rýchlej časti príde spomalenie a v tom okamihu sa rozvinie potenciál Performed. Komplikovanejšie rytmy, zaujímavá výstavba motívov, nasledované kvalitným sólo. Hranie sa s rytmom, a platí to pre všetky nástroje, aj gitary, patrí k najsilnejším stránkam albumu. Občas dôjde k nejakému zadrhnutiu a strate groovu, ale v drvivej väčšine spĺňajú účel dokonale. Počas celej nahrávky sa tempo a rytmus jednotlivých nástrojov nepredvídateľne prelievajú a sledovať tieto zmeny je fascinujúce. Žiadny jednotempový stroj od začiatku do konca. Moronia by PERFORMED Tretia Mental Leech vykúzli spomienky na staré albumy Megadeth, kto by ich nemal rád. Spev nie je výrazný ani nijako ohromujúci, ale podobne ako v spomínanej legende, úplne vyhovujúci a do konceptu zapadá. Páči sa mi aj tradícia inštrumentálnych skladieb, pri ktorých sa kapela môže odviazať a vyskúšať aj netradičnejšie inštrumentálne variácie. Performed servírujú Uzzur, s výbornými harmóniami, pestrú, premenlivú, však do takmer 8 minút sa toho zmestí dosť. Veľká spokojnosť. Vrcholom nahrávky je pre mňa sekaná Killing Past, najmä vďaka melodickej strednej časti a skvelým chytľavým motívom. Hracie časy jednotlivých položiek nejdú pod 4 minúty, takže pomerne dlhé skladby. Vďaka kvalitným kompozičným schopnostiam to nie je problém a Performed takéto časové škály utiahnu. Dej je bohatý a oplatí sa sledovať všetky zákruty a zmeny. Čím pozornejšie počúvate, tým častejšie uznanlivo pokývete hlavou. K zážitku prispieva výborná spolupráca bicích a basy, ktorú aj pekne počuť. Napriek výborným momentom často chýba skladbám poriadny refrén, v ktorom by to všetko vyvrcholilo. Zlatý klinec, vďaka ktorému sa hneď chytíte a naisto viete, čo práve hrá. Album preto znie na prvé počutie nevýrazne a komplikovane, čo môže niekoho odradiť. Samozrejme, po poctivom napočúvaní sa otvoria obrovské priestory, len...

Čítaj ďalej