Recenzia – Void Odyssey – Void Odyssey (EP) – 2022
feb17

Recenzia – Void Odyssey – Void Odyssey (EP) – 2022

Zverejnené v feb 17, 2022

Zdá sa vám niekedy, že je toho stoner doom sludge nejako veľa? Ak odpovedáte tak ako ja, teda nie, čítajte a potom počúvajte ďalej. Najmä keď ide o slovenskú kapelu s nahrávkou ako je toto EP, tak to platí dvojnásobne. Void Odyssey som objavil vďaka nedávno recenzovanej kompilácií Jablká & Doom Vol.2 (tu), kde sa objavil najdlhší track z trojskladbového EP. Na svojich profiloch je kapela pomerne skúpa na informácie, ale v skratke si to zhrňme. Vznikla v roku 2017 v Bratislave a teraz vydáva debutovú štúdiovú nahrávku. Žánrovo sa dajú zaradiť do kategórie inštrumentálny stoner doom metal. Aj keď len EP, na ploche približne 25 minút sa môžete s kapelou zoznámiť celkom slušne. Keď sa povie stoner doom, očakávate rozvážne, ale rázne bicie, poriadne tučnú špinavú basgitarovú linku a prísne riffovanie z najhlbších priepastí bezútešného sveta, kde sa mieša piesok, bahno a kosti dávno mŕtvych bytostí. A presne toto sa na nahrávke aj nachádza. Monolitické riffovanie obalí vaše myšlienky a ovládne myseľ. Svoje miesto má aj skvele vystavané sólo, dostanete čas na oddych, vychutnáte si vybrnkávačky sprevádzané rituálnym rytmom bicích a v pravý čas opäť všetko rozdrtí poriadne burácanie. Zásada je nikam sa neponáhľať, každý moment si užiť a každý motív náležite vychutnať. Ani si hneď nevšimnete, že hudba je inštrumentálna a spev vám chýbať nebude. Atmosféru dokreslia sample z rôznych starých filmov/dokumentov. Void Odyssey by Void Odyssey Skladby sú kompozične dobre vymyslené, ani pri ich slušnej dĺžke k žiadnym nudným momentom nedochádza, pretože sa v správnej chvíli vždy posunú ďalej. Void Odyssey nechcú žáner nijako inovovať ani priniesť zásadné novinky, ale o to v stoneri nikdy moc nešlo. Jasné, je dôležité mať vlastnú tvár, ale hlavné je robiť poriadny lomoz. Ešte musím spomenúť výborný zvuk z PULP studio a štýlový obal od MontDoom. Oboje v najvyššej žánrovej kvalite. Void Odyssey ma svojím debutovým EP presviedčajú, že stoner/doomová scéna na Slovensku začína zapúšťať pevné korene a už sa teším na ďalšie nahrávky. Trojica skladieb sa dá počúvať dokola a neomrzí. Mňa teda po mnohých počúvaniach skôr baví stále viac. Kontakt: https://voidodyssey.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/voidodyssey Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Good Stuff – Realita štyroch… – 2021
feb10

Recenzia – Good Stuff – Realita štyroch… – 2021

Zverejnené v feb 10, 2022

Mnohé kapely odohrajú množstvo koncertov, existujú dlhé roky, ale nakoniec sa rozpadnú bez toho, aby po sebe zanechali štúdiovú nahrávku. Dlho som sa bál, že to bude prípad aj bratislavskej rockovej kapely Good Stuff, ale nakoniec sa moje obavy nenaplnili a po dlhých rokoch je tu Realita štyroch… Síce koncertne aktívna kapely, najmä čo sa týka klubov v hlavnom meste, ale predpokladám, že ju mnohí nepoznajú, takže v skratke o samotnej kapele. Žánrovo sa pohybujú od hard rocku k jemnejšiemu tradičnému rocku so slušnou porciou blues. Na koncertoch sa mihne aj trochu metalu, ale na štúdiovej nahrávke znejú jemnejšie. Zostava: Veronika Lučanská (spev, gitara), Jožo Jašurek (bicie), Braňo Bujnovský (basa) a Palo „Kono“ Konopeus (gitara). Už som v nejakej recenzii spomínal, že rock to má na Slovensku ťažké. Pre fanúšikov metalu príliš mäkké, rádia rock v podstate nehrajú, len pár otrepaných kapiel. Pritom aj hudba Good Stuff by sa inde vo svete dala označiť za rádiový rock, u nás majú proste smolu. Už len sa snažiť na živých vystúpeniach a dúfať, že potenciálny poslucháč kapelu objaví. Good Stuff pripravili slušnú porciu muziky, trinásť položiek na ploche takmer hodiny. Rock v ich podaní nejde v štýle moderných hard rockových kapiel, žiadne burácajúce riffy, delové bicie a zvukový priestor zaplnený na maximum nečakajte. Vyššie spomínané bluesové korene hrajú dôležitú rolu, gitara je skreslená len mierne a každý tón je jasný. Basgitara hrá v mnohých skladbách rovnocennú úlohu, často je dokonca hlavným nositeľom melódie. Tempo skladieb je väčšinou pomalé až stredné, s miernym zrýchlením v refrénoch. Rýchlejšie skladby nájdete v strede a na konci albumu, konkrétne Ježko a Garáž, ktoré sú zároveň aj najveselšie. Škoda, že nie je viac takýchto vecí, prispeli by k pestrosti albumu a trochu rozhýbali poslucháča. Veľa optimizmu v textoch nehľadajte, venujú sa hlavne medziľudským vzťahom, ale s dospelým prístupom, nič plytké, prvoplánové. Z albumu vyčnieva aj mrazivá skladba Kruh zaoberajúca sa problémom nechcených detí. Jedine názov deviatej Je&ačkovica sa mi zdá zbytočne blbo vtipný. Veď si len predstavte situáciu, že to pustíte polovičke a príde otázka, že pekné a ako sa to volá? A je po romantike (možno ;) ). Silnou stránkou albumu Realita Štyroch… sú skladby samotné. Veľmi dobre napísané, pekne vystavané, s jasným chytľavým refrénom, sólom na spestrenie a skvelými hráčskymi schopnosťami všetkých zúčastnených. Veronikin výborný spev je naliehavý, vie pohladiť, ale uchytila by sa aj v drsnejšej kapele. Zvuk je krásne čistý, vychutnáte si každé hrabnutie do strún aj nápaditú basgitaru, spev je viac vytiahnutý pred nástroje a občas strhne celú pozornosť na seba. Možno to niekomu nebude vyhovovať, ale rýchlo si zvyknete. Good Stuff sú koncertne skúsená kapela a som rád, že svoje...

Čítaj ďalej
Recenzia – Jablká & Doom Vol.2 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2021
feb03

Recenzia – Jablká & Doom Vol.2 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2021

Zverejnené v feb 3, 2022

Neprešiel ani rok a už sa objavil aj druhý diel kompilácie Jablká & Doom Vol.2 mapujúci slovenské podzemie, ktoré sa venuje pomalému (alebo pomalšiemu) zmaru. Pre istotu zopakujem, že nahrávka súvisí s blogom Jablká ďaleko od stromu. Už pri minulej recenzii (tu) som si pochvaľoval spoznávanie nových mien a budem ďalej pokračovať. Ak niekto pozná všetky, klobúk dole, u mňa je teraz skóre 3:5, teda prevažujú zatiaľ nepoznané spolky. Osem položiek nie je tak veľa, takže si postupne prejdeme všetkých zúčastnených. Začiatok je hodne krutý. Rato Triste a Flames of Death, to je nekompromisný koniec všetkého živého. Dunivé pomalé riffy, extrémne sludge bahno, do ktorého zapadáte čoraz hlbšie. Záblesk dychových nástrojov na konci skladby by som naozaj nečakal. Distant Shapes pohladia jemnejším prístupom. Tajomná, smutná, takmer romantická atmosféra, skvelá výrazná basová linka. Názov skladby In the Solitude of the Mountains hovorí za všetko. Na atmosfére si zakladajú aj Void Odyssey so svojím inštrumentálnym stoner doomom. Nikde sa neponáhľať, vychutnať si každú chvíľu. Sample z nejakého dokumentu o marihuane (asi) spestria lavínu ťažkých riffov. Viac ako desať minút, ale ani chvíľka nudy, skvelé! Možno najpodzemnejší kúsok prichádza s Kragrowargkomn (feat. Ezop), už len ten názov potrápi. Live nahrávka začína noise úvodom s väzbiacou gitarou, v tretej minúte sa pridajú bicie a skladba sa rozbehne do prekvapivých otáčok, aby opäť skončila v gitarovom lomoze. Vesmyr vás vezmú na jazdu kalifornskou púšťou s parádnym stoner rockom. Ich nahrávke som sa už venoval v samostatnej recenzii (tu). Monolith naservírujú špinavý bahnitý doom s intenzívnym sabbathovským riffovaním a zastreným vokálom. Buráca to na vysokej úrovni, sedem minútová masáž takejto intenzity však nie je pre každého. Rýchlejší materiál dodali Cameleon, na ich bandcampe nájdete v popise aj stoner violence. Toto označenie sa mi veľmi páči a dobre vystihuje charakter hudby. Koniec kompilácie sa nesie v silne depresívnych snových náladách. Samūhaya kombinujú rôzne prvky, od ambientu cez noise, doom, až po samovražedný black metal. Nepriateľské, tajomné, ale morbídne fascinujúce. Aj v prípade druhého dielu musím pochváliť vyrovnaný zvuk, samozrejme v rámci možností pri zachovaní osobitostí zvuku jednotlivých kapiel. Artwork vytvoril Kočo, pričom najmä font loga Jablká & Doom je krásny, motív na MC kazete s podtitulom William Tell’s Untold Story dotvára dyi estetiku. Jablko nesmie chýbať! Jablká & Doom Vol.2 by Jablka daleko od stromu Kompilácia Jablká & Doom Vol.2 pokračuje v skúmaní slovenského podzemia, opäť prináša pre mnohých neznáme mená a čo je najdôležitejšie, veľmi dobré skladby. Možno nájdete nové obľúbené kapely. Kontakt: https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com/album/jablk-doom-vol-2 https://jablkadaleko.blogspot.com/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Catastrofy – Taký je život – Support Underground – 2021
jan20

Recenzia – Catastrofy – Taký je život – Support Underground – 2021

Zverejnené v jan 20, 2022

Prvé koncertné stretnutia s bratislavskou kapelou Catastrofy som absolvoval v čase, keď na merch-pulte mali len svoje EP Deep Rotten Nation a set dopĺňali rôznymi covermi. Anglické texty nahradili slovenské a postupne pribúdali nahrávky. Najprv EP Tento štát sa musí zničiť! (2013), radové albumy Zbojnícky tanec (2015) a Besnota (2018), a netreba zabudnúť na split s Exorcizphobia a Kaar (2016). Zaujímavé bolo sledovať vývoj kapely naživo, od relatívne nesmelých začiatkov až po energické show v posledných rokoch. Diskografia Catastrofy sa rozrastá rozvážne, zbytočne sa neponáhľajú a vydávajú len to najlepšie, čo v danom čase môžu ponúknuť. Bez mučenia poviem, že Catastrofy sú pre mňa naživo aj na nahrávkach top slovenskou kapelou, a novinka Taký je život na tom nič nemení. Už pri pohľade na zoznam skladieb zaujme niekoľko vecí. Pri dĺžke približne 38 minút nízky počet, aspoň na pomery kapely, naznačuje dlhšie a snáď aj komplexnejšie skladby bez medzihier, intier a podobných doplnkov. Druhá vec je prerobená skladba, to sa ešte na žiadnom ich albume neobjavilo, a dokonca nie metalová, ale punková! A posledným, aj keď na prvé prečítanie ešte nie jednoznačným faktom je absencia zbojníckej tematiky a textov. Potešiteľné veci, som rád, že Catastrofy nestoja na mieste a posúvajú sa. Hudobne ubudlo ostrého thrash metalu, klasické riffy samozrejme nechýbajú, ale nehrajú už takú dôležitú rolu. Gitarové sóla sa vyznačujú nebývalou melodickosťou, objavujú sa riffy na rozmedzí sludge a stoner, čo zas ale nie je také prekvapivé. Len si spomeňte na skladbu Sekera je zákon zo splitu. Prekvapivejšie sú niektoré až tanečné vsuvky a Borisov nezvyčajne čistý vokál, napríklad v titulnej skladbe alebo klipovej hitovke Soroš a pičoviny. Energický punkový thrash si užijete v druhej Gdo si ty?, ale často prevládajú pomalšie tempá. Celý album má vďaka tomu pomerne nečakanú náladu a atmosféru, ktorej zodpovedajú aj tradične skvelé, často priam dokonalé texty. V ich prípade si spomenie na text Rozporu k skladbe Nestala sa z nás už pičovina?, konkrétne verš „…môžeš sa s nami ešte stotožniť?“ Lebo to je presne to, prečo sa mi texty tak páčia. Aj vďaka podobnému veku a rodinnej situácii (hovorím samozrejme o deťoch) ako v prípade Borisa sa viem s nimi stotožniť vo veľkej miere. Takže album stúpa v mojich očiach, resp. ušiach, čoraz viac. Kto by to niekedy povedal, že Catastrofy sa budú v textoch venovať výchove detí. A je to tu! Nech sa páči šestka Výchova strachom, čiastočne aj Vojak v poli. Mladosť a začiatky kapely v mýtických deväťdesiatkach sa riešia hneď v prvej Pod pieskovým kopcom. Už spomínaná Soroš a pičoviny s parádnym klipom ostro reflektuje dnes populárny fenomén bytia odborníkom na všetko a uverenia každej akokoľvek nezmyselnej kravine. V skratke,...

Čítaj ďalej
Dehydrated – After the Funeral – Bizarre Leprous Production, 2021
jan13

Dehydrated – After the Funeral – Bizarre Leprous Production, 2021

Zverejnené v jan 13, 2022

V novembri sa nám po štyroch rokoch od výborného comebackového albumu Resurrection ozvali zas a znova kultoví „Hydranti“. Nebolo to z ničoho nič, ako som niekde čítal. Kto ich sleduje, tak vie, že títo borci stále niečo kutia, skladajú a tak podobne. Takže bolo otázkou času, kedy prídu kontrakcie a nový prírastok scény bude na svete. Problém sa asi musel riešiť v otázke vydavateľstva, pretože po smrti Jura Haríňa bolo asi jasné, že Immortal Souls Productions bude už žiaľ minulosťou. Kapela tak presedlala za rieku Moravu a našla útočisko u Bizarre Leprous Production, čo ma vcelku prekvapilo, pretože tí sa sústredia väčšinou na všemožné odnože grindu a nejakého takéhoto vyložene old schoolového death metalu v ich stajni veľa nenájdete. Ale zase patria tu v okolí k tomu najlepšiemu. Okrem tohto asi nenastala v kapele žiadna zmena. A tak je na čase si položiť otázku. Nepodliezli Dehydrated tú vysoko nasadenú latku z roku 2017? Túto otázku nech si zodpovie každý sám. Ja to mám takto. Po až filmovom intre sa na mňa vyvalila kanonáda bicích titulnej After the Funeral. Pasáž zhruba niečo okolo minúty mi príde taká príliš obyčajná, ale od toho momentu ako sa ukáže pekne ohlodaný riff v celej svojej kráse, tak aj moje uši zbystrili. Taký ten závan začiatku deväťdesiatych rokov ála Massacre. K tejto modle majú Dehydrated celkovo blízko, pretože na predošlom albume si chlapi zobrali na paškál ich prastarú hitovku Dawn of Eternity a na EP And Death Shall Have No Dominion (2019) im čo to zamumlal samotný Kam Lee. Jedna vec na ktorú som si chvíľku musel zvykať, je Draganov tak trochu inak posadený vokál, ak si to porovnám s minulou nahrávkou. Príde mi, že ide viac do hĺbky a nepôsobí na mňa tak ostro ako minule. Čo ale nie je na škodu, len v tom cítim zmenu. Zvuk na celom albume mi príde mäkší, ak je to ten správny výraz. Nazvučenie gitár by som prirovnal k mačkaniu koženej sedačky. Taký ten milý zvuk, pri ktorom tým správnym ľuďom naskočí husia koža od rozkoše. Najpodarenejšie sú v tomto ohľade bicie. Moje dve prkotiny na hlave postihnuté tinnitusom sa vyškierajú od radosti. O Elevových schopnostiach netreba zbytočne diskutovať a mám dojem, že práve jeho nástroj prevzal na tomto albume takú vodcovskú funkciu. Krásne posúva a dramatizuje skladby. Presne to je prípad Scatering Ashes, najdlhšej kompozície na albume. Vyše sedemminútový opus, v ktorom sa nachádza na pomery death metalu možno až veľa. Hovorený úvod na ktorý nadväzuje až skoro doom metalová časť, ktorú zase rozrazí artiléria bicí, ktorú zase vystrieda veľmi chytľavý riff. A niekde uprostred čnie nad tým všetkým ešte heavy metalové sólo (tej melodiky...

Čítaj ďalej
Recenzia – Jablká & Doom Vol.1 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2021
dec15

Recenzia – Jablká & Doom Vol.1 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2021

Zverejnené v dec 15, 2021

Dlho som si kládol otázku, či má zmysel recenzovať kompiláciu. Záver mojich úvah je jasný, hlavný dôvod bol ten, že sa venuje slovenskej scéne a je aj žánrovo homogénna. Kompilácia Jablká & Doom Vol.1 je spojená s graficky minimalistickým, ale čo do množstva čítania bohatým blogom Jablká ďaleko od stromu. Je označená ako Vol.1, takže nepôjde o jednorázovú záležitosť a ak ste ešte nezaregistrovali, dvojka je už na ceste. Spojivom všetkých skladieb je doom, niekde tradičnejší, niekde viac s prvkami sludge bahna, občas sú tu aj náznaky ďalších žánrov ako black a crust. 7 skladieb, viac ako polhodina hrací čas, však v rámci žánru asi nikto neočakáva trojminútové veci. Verím, že pre mnohých bude nahrávka zoznamovacia, osobne som poznal štyri z prítomných kapiel a som vďačný za rozšírenie obzorov. Úvod zaobstarajú Therapist so skladbou s výborným názvom Zbrane hromadného myslenia. Špinavý bahnitý zvuk, pomalý hypnotický rytmus, monštrum sa pomaly sunie, a nikto nemá tú silu ho zastaviť. Na prvý pohľad jednoduché, ale rafinovanejšie momenty nechýbajú. Dvojka Søcky a Sabbath od kapely Sløn, to je takmer doomovo spomalený punk so zaujímavým vyššie posadeným vokálom, opäť hodne špinavé, žiadnu romantiku nečakajte. K tradičnejšie zameranému doomu sa dostaneme v prípade Samsara a The Letter About Knowledge. Čistý zvuk, príjemné melódie, zložitejšia kompozícia, počuť anglickú školu 90. rokov aj pohrebné rozjímanie. S Ničiteľ-om sa prepadneme do hlbokého marazmu, zmučený vokál, šialene spomalený DSBM, špina a zvrátená príťažlivosť. Originálna záležitosť s nenápadnými melódiami evokujúca totálnu depresiu. Od Old Tomb som na našej stránke recenzoval celé EP, kde je aj A Search and An Invocation, takže dojmy si môžete prečítať (tu). Výborná vec. Veteráni Möbius (feat. Ma Rie) dodali cover Beton Naveky Nasratý, keby som nevidel názov skladby, asi to nespoznám. Nápad zaujímavý a prevedenie originálne, Möbius majú toho za sebou už dosť a vedia ako na to. Záver obstará FAT a ich takmer 15 minútový kolos Phabaj. Pestrý premenlivý kus, ktorý baví počas celej dĺžky, netreba sa báť. FAT sa kompozične slušne vypracovali, už na Granum ma zaujali a teraz len potvrdili, že sa ich oplatí sledovať. Jablká & Doom Vol.1 by Jablka daleko od stromu Kompilácia Jablká & Doom Vol.1 sa ponára hlboko do pomalého podzemia a prináša zaujímavé mená, o ktorých mnohí ani netušia. Osobne si slušne užívam všetky položky, nič ma neotravuje ani kvalitatívne nevyčnieva. Krásny obal od Déé X Géé a pekne vyrovnaný zvuk je príjemný bonus. Nahrávka vyšla digitálne a na MC kazete, takže hlavne pre zberateľov. Keďže nemám kazetový prehrávač, tak aspoň zdobí poličku, Žltému bastardovi som neodolal. Zaujímavý počin zviditeľňujúci menej známe mená na domácej scéne. Číselne hodnotiť nebudem, ale mám jednoznačne pozitívny dojem. Kontakt: https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com/album/jablk-doom-vol-1 https://jablkadaleko.blogspot.com/...

Čítaj ďalej