Report – Dream Theater – AXA NTC Aréna Bratislava – 27.01.2023
jan31

Report – Dream Theater – AXA NTC Aréna Bratislava – 27.01.2023

Piatok 27. januára pôsobil ako bežný šedivý a chladný deň, počas ktorého sa väčšina ľudí po zotmení poberie v preplnenej premávke do tepla domov alebo miestneho pohostinstva. My sme v tom mali jasnejšie, a tak sme po práci zvolili chládok priestorov haly Národného tenisového centra. Čím sme boli bližšie k miestu, tým sme častejšie stretávali ľudí odetých do čiernej farby. Moja prvá úvaha bola, že tam budem asi najmladší! Po príchode k vstupu som videl v diaľke nápis „šatňa“, ktorý ma v ťažobe vrstiev zimného odevu potešil. Avšak pri dverách som ihneď začul krik sympatického sekuriťáka: „Šatňa nie je!“ Skvelé, tento priestor začínam mať rád, čoraz viac. Vo vnútri športového stánku panoval chládo a mierny opar. Už po pár sekundách mohol divák zavoňať záchodový odor hodný tretej cenovej – smäd za koncertným pivom pravdepodobne prekvapil kapacitu priestorov. Na prekvapenie, divácka účasť bola zatiaľ skromnejšia. Kupujem si nápoj a hľadám si neutrálne miesto kdesi v strede. Hľadisko pôsobilo zatiaľ ako šachovnica a boky haly boli zahalené čiernou plachtou. Stage bol tradične pripravený na predkapelu, ktorá mala nástrojovku v popredí hlavných účinkujúcich.ARION z Fínska bola vskutku zaujímavá voľba. Aj keď mi je symfonický power metal viac menej vzdialený, nepoznal ju nik z mojich opýtaných žolíkov. Postupný príchod každého člena bol ako zo starých učebníc a začiatok koncertu nenechal nič na náhodu v zmysle tradičných metalových trópov. Spevákove árie siahali po strop arény, až ho vyzliekli zo sidovky do tielka. Vlasy viali, gitarové a klávesové sóla šľahali z reproduktorov v sprievode dvojkopákov. Neviem, ako to tí Fíni robia, ale v každom veku vyzerajú veľmi mlado. Šesť skladieb Arion vygradovali, a tak sa postupne lepšil aj dosť nejasný a plechový celkový zvuk. Pódiový prejav mali choreograficky zvládnutí bravúrne, až som mal pocit, že sme na nejakej talentovej súťaži. Muzikantsky v rámci subžánru a národnosti zvládnuté na jednotku, akurát ich koncertu chýbal aspoň jeden prvok, čo by to celé okorenil, ozvláštnil. A tak po treťom pokriku „Bratislava eeee oooo“, to aj profesionálne uzavreli a prenechali pódium hlavnému chodu večera. Po rozsvietení pôsobila NTC aréna stále chladne a poloprázdne. Publikum pôsobilo skôr ako stretávka pánov v rokoch, ktorí si prišli zaspomínať na staré (prog)rockové časy, než oslava svetového a stále sviežeho progresívneho rock/metalu. Kým sme sa stihli občerstviť nápojmi, prvé toalety boli už úplne uzavreté. Čudujem sa, že to tam dámy pri merch stánku celý čas vydržali. Rešpekt. Pódium bolo predpripravené na ich pomery minimalisticky len s „menšou“ zostavou bicích nástrojov a stage klávesmi. Zároveň v pozadí boli veľké závesy, ktoré predpovedali tradičné „drímovské“ premietanie. Koncert DREAM THEATER odpálila skladba The Alien, ktorá im zabezpečila ocenenie Grammy. Celé turné sa nesie v duchu ich posledného...

Čítaj ďalej
Recenze – Bambulkyne Dobrodružstvá – Chaloupka Děda Josefa (2022)
jan31

Recenze – Bambulkyne Dobrodružstvá – Chaloupka Děda Josefa (2022)

  Co nám to sem spadlo za výkvět? Snad ne obrovský banán pomazaný neidentifikovatelným hnědým lubrikantem, aby nám všem rozprášil zasmrádlé vchody do chaloupek? Tito pražští blázni o sobě dali poprvé více vědět v roce 2016 s (E)píčkem The Wrath of Grandpa Joseph. Já se s nimi však v rámci této recenze potkávám poprvé, tudíž jsem byla velmi zvědavá, co na mě kluci vybalí. A skutečně, vytasili se s 12 Banánky v čokoládě, které mimochodem doprovodil i velice vkusný a střízlivý klip, který nám o kapele prozradí mnoho (link pod článkem). Kdo se s nimi též ještě nesetkal, toho pravděpodobně praští do nosu exhibicionistická image jednotlivých členů, odvaha šokovat a tvořit co největší bizár. Samotný koncept kapely vás zavede do roku 1982 na Slovensko, kdy dědovi Jozefovi dorazil obrovský balík s malou holčičkou, Bambulkou z Bambulkova. Dědo Jozef se ujme výchovy oné Bambulky, které k němu záhy získá pochybně blízký vztah, a tak dochází k nekorektním a zde radši nekomentovatelným událostem, však si to sami radši pusťte. Hudebně se Bambulkyne Dobrodružstvá označují za Gore rock’n’roll grind, což je vystihující, na albu zaslechnete mnoho riffů, které vás myslí zavedou pravděpodobně k Venom či Motorhead, tvrdě metalové kytarové hraní zde prakticky nenajdete. Odlehčeným přístupem mi připomínají další gore taneční bandu Ejakulující Kokos či spolky alá Rompeprop či Gutalax, které mimochodem uvádí jako svoji inspiraci. Celé album je prošpikované různými krátkými dialogy a zpívánkami s Bambulkou, prostě svět plný sluníčka. Za zmínku stojí i názvy skladeb – Pomsta Obří Čokodíry, Krtek Bez Kalhotek v Respirátoru či Potratová Pomazánka, ta samotná mi přijde asi jako nejsilnější kus.  Nemůžu říct, že by celé album jelo jako kolovrátek, zatímco 12 Banánků v čokoládě je spíš klidnější položkou a dá vám prostor se kochat krásnými těly protagonistů v klipu, v kousku Krtek Bez Kalhotek v Respirátoru vás pro změnu probudí splašená saxofonová vsuvka. Už je otázkou, jak se postavíte ke dvacetiminutovému vtípku Dick in O, postaveném na jednom motivu, na mě působí jako úspěšná zacpávačka B strany na kazetě. Mimochodem, je dostupné i počtem limitované kazetové vydání zabalené v papírové chaloupce, což by mohlo sběratele skvostů zaujmout. Když se ještě vrátím k výše zmíněným Rompeprop či Gutalax, v porovnání s nimi a tvorbou těchto zelenáčů přicházím k jádru problému. Jedna věc je vtipná prezentace a nadsázka, ale pouze na tom se stavět nedá. Zatímco Gutalax vyzve k tanci a běsnění svojí řízností, jakási jiskra či moment, který vás chytne za koule, tomuto albu prostě chybí a ačkoli jsem fanoušek kdejakých bizardností, Chaloupka Děda Josefa si mě příliš nezískala ani po více posleších. Nenacházím nic, co by mě více nutilo okouknout i ostatní položky z jejich repertoáru. Na druhou stranu oceňuji, že se toho...

Čítaj ďalej
Report – Festival Mažoretiek – Weranda – 13.1.2023
jan23

Report – Festival Mažoretiek – Weranda – 13.1.2023

Piatkový program na povestný piatok trinásteho vo Werande sľuboval nádielku až piatich kapiel. V ostatných klubov po Bratislave akosi nič nebolo, no mali už ohlásený program, tak sa organizátor rozhodol dať tento koncert do Werandy. Na akciu som sa vyberala s istými obavami, pretože Weranda je dosť malý priestor, nemá ani pódium a pravdepodobnosť, že sa tu zíde pomerne veľa ľudí, umocňovala moju obavu. Ak ste ešte na Werande neboli, trochu vám ju priblížim. Tento podnik sa nachádza hneď pri hrádzi v Petržalke. V podstate je to bufet, ktorý má však od minulého roku aj zastrešenú verandu. Na druhej strane cesty sa nachádzajú aj ďalšie stoly a lavice, ktoré počas dobrého počasia slúžia hlavne pre cyklistov. V letných mesiacoch sa koncerty zvyknú konať práve v tejto druhej časti, kde je aj malé pódium. Čo sa týka vnútorných priestorov, kapely žiaľ nemajú k dispozícií ani menšie pódium a tak je to so zvukom celkom problematické. Po mojom príchode dnešný večer som bola celkom prekvapená, ako sa organizátori pohrali s priestorom. Bicie a aparát boli umiestnené v pravej časti miestnosti. Takto som to ešte nevidela. Po Werande sa už pohybovali známe postavičky, niektoré aj v kostýmoch a boratovkách, ako sa na takúto akciu patrí. Ľudia boli rozlezení všade po vnútornej, aj vonkajšej časti. Jednou z výhod celého tohto podniku je aj to, že aj keď je človek vo vnútri, cez sklenené okná vidí, čo sa deje vo vnútri. Náhodný okoloidúci by sa asi nad dnešným večerom pozastavil, ako nad zvláštnou párty plnou zvláštnych úkazov a ľudí….ale o tom až neskôr. Čo na nás tento večer čakalo? Vystúpili Blamage, Pornthegore z Rumunska, Abortion, Jozef Žemla a na záver Francúzi s názvom AxDxT. Počuli sme crust, grind-core, gore-grind a dajme tomu goticko-disco metal, ako sa vyjadril majstro z Hlohovca. Začalo sa s miernym časovým sklzom a rovno našou bratislavskou crustovou kapelou Blamage. Zostavu tvoria štyria hudobníci v zložení basa, gitara, bicie a spev. Hoci zvukovo to nebola moc sláva, treba to brať optikou, že ide o stiesnené a improvizované pomery a v tomto ohľade to bolo vlastne víťazstvo. Aj napriek menším nedostatkom ma táto kapela bavila, pretože skladby sú krátke, úderné, energické, s klasickými crustovými riffami a melódiami. Zatiaľ má tato skupina na konte len jedno demo s názvom „At the gates of hell“ s troma skladbami. Vystúpenie Blamage teda prešlo pomerne rýchlo, lebo toho ešte veľa nemajú. Hoci texty sú po slovensky, spevákovi som moc nerozumela, len niektoré slová, trochu by som popracovala na výslovnosti. Keďže demo Blamage sa mi páčilo, no nejako mi unikali ich koncerty, bola som rada, že som ich mala konečne možnosť počuť. Na rad prišli Rumuni s...

Čítaj ďalej
EUFORY predstavili druhý singel z pripravovaného nového albumu!
jan23

EUFORY predstavili druhý singel z pripravovaného nového albumu!

Slovenští hitmakeři a moderní power/heavy metalisté EUFORY představují druhý singl „Day for Night“ v podobě lyric videa ze svého třetího alba „Fifth Dimension“, které vyjde jako CD digipak i digitálně u Smile Music Records na konci března, a spouští i jeho předprodej. Lyric video: Spotify: https:open.spotify.com/artist/1gRQ6o5wN8a5ZdQ2XWvMpE?si=HKY92eObRC2YXLArvjoY1A Facebook: https://facebook.com/euforyband Instagram: https://instagram.com/euforyofficial Tlačová...

Čítaj ďalej
Festivalové leto 2023: Nice to Eat You Death Fest
jan21

Festivalové leto 2023: Nice to Eat You Death Fest

Je síce ešte len január, ale sú festivaly, ktoré majú uzavreté lineupy a keby sa dalo, tak už aj v momente môžu začať. Medzi túto sortu patrí český Nice to Eat You Death Fest. Akcia, za ktorou stoja členovia Fleshless, funguje od roku 2014 a za túto pomerne dlhú dobu si vydobyla celkom zásadné postavenie na hudobnej scéne. Celkom prezieravo si už od prvého ročníka vybrali dátum na konci mája, čím vlastne otvárajú festivalovú sezónu. No a tým pádom berte nasledujúce riadky ako malú pozvánku do Kempu u Ferdinanda v Srbskej Kamenici, kúsok od mesta Děčín Fleshless – Ako prvú kapelu si beriem vždy pod palec meno, ktoré je napísané najväčším písmom. Na tomto ročníku Nice to Eat You Death Festu sa stala takáto zaujímavá vec. Najväčšiu pozornosť na plagáte na seba strháva logo organizátorskej kapely Fleshless. Ale nie je to náhoda a nie je to len tak. Fleshless v tomto roku oslavujú tridsať rokov na scéne, čo určite prinesie špeciálny set a podobné prekvapenia. Z toho vyplýva, že sa môžeme tešiť na pomerne veľkú a okázalú narodeninovú oslavu so všetkým, čo k tomu patrí. A čo sa týka samotného setlistu, tak kapela môže poskladať naozaj pestrú zmesku, predsa len deväť štúdiových albumov je naozaj mohutný arzenál. https://www.youtube.com/watch?v=g0sEcg2v2oA Blood – Veľké meno od susedov z Nemecka. Spolu s takými Dead, Depression či Cyness tvoria nervovú sústavu grindovej scény v Deutschlande. V pamäti fanúšikov určite figurujú albumy ako O Agios Pethane (1993), či Depraved Goddess (1999). Títo veteráni fungujú na scéne od roku 1986 (čo je teda naozaj úctyhodné) a v minulom roku sa hudobnému svetu pripomenuli dvojicou splitiek s Incantation a Nunslaughter. Že ich koncert bude jazda rýchlikom od začiatku do konca, snáď ani netreba dodávať. https://www.youtube.com/watch?v=_qQeoITNnmk Disbelief – Opäť Nemecko. Je zaujímavé ako sa práve niektoré nemecké kapely zrodili ako pravoverne death metalové, ale postupom času do seba nasali všemožné vplyvy, ktoré by asi nikto veľmi nečakal. Každému asi v hlave vyskočia najmä Atrocity, ale podobnou, aj keď nie až tak drastickou cestou si prešli Disbelief. Tí okrem death metalu, ktorý je stále ich hlavným chodom, ponúkajú v podobe prílohy aj kúsky thrash metalu, progresívnejších, či modernejších prvkov. Každopádne Disbelief sú stále aktívnou a fungujúcou kapelou, ktorá točí albumy, aj keď im už v skúšobni nejaký ten rok svietia tri krížiky. https://www.youtube.com/watch?v=gQzpqZC92pU Inhumate – Z Nemecka krížom do Francúzska. Konkrétne do mesta Brumath, kúsok od Štrasburgu. A práve odtiaľto dofrčí na severozápad Česka kapela Inhumate. Je treba nejako extra predstavovať túto grindovú stálicu? V rámci slušnosti by som asi mal. Táto kapela, ktorej takým maskotom je spevák Christophe Knecht s permanentne rozbitým čelom od mikrofónu, funguje od začiatku...

Čítaj ďalej
Predstavuje sa kapela New Metal Collaboration (NMC)!
jan19

Predstavuje sa kapela New Metal Collaboration (NMC)!

Dnes si povieme niečo o kapele New Metal Collaboration (NMC). Nejde o nejako prevarené meno a preto sa nám NMC aj sami predstavili a toto nám napísali: „Kapela NMC vznikla v roku 2019 na základoch kapely Best Solution. Do pokračovania v hudobnej tvorbe sa rozhodli dvaja bývalí a zároveň aj zakladajúci členovia Vladimír Bukna a Juraj Džoro Krupa. Ku kapele sa neskôr pridal aj bývalý spoluhráč na bicie Matej Mišovič a postu basgitaristu sa zhostil ich dlhoročný kamarát Michal Ekeši. Na poste bubeníka nastala na istý čas zmena, do kapely nastúpil Peter Balušík, neskôr sa však do kapely vrátil pôvodný bubeník. Kapela sa hneď začala prevažne venovať tvorbe vlastných skladieb a ich nahrávaniu. Kapela NMC v súčasnosti pokračuje v tvorbe skladieb na pripravovaný debutový album, ktorý  plánuje vydať začiatkom roku 2023. Okrem digitálnej verzie albumu sa plánuje aj vydanie LP platne. Samotné nahrávanie prebieha v štúdiu Randal Group Production pod taktovkou Jimiho Cimbalu a Ľubomíra Mazáka. V súčasnosti predstavujú svoj nový, v poradí už tretí videoklip ku skladbe Doba Temna. Videoklip pre kapelu natočil Jaroslav Gondáš.“...

Čítaj ďalej