Reportáž – Meshuggah napochodovali do Prahy s výdatným Haló efektom
mar11

Reportáž – Meshuggah napochodovali do Prahy s výdatným Haló efektom

Zverejnené v mar 11, 2024

Švédi Meshuggah sú bez debaty žijúcou legendou a svojou záľubou v disharmónii dôsledným hudobným opakom populárneho švédskeho melodického metalu. Napriek tomu si na marcové európske turné, ktoré by sme mohli nazvať vďaka viacvýznamovosti tohto slova pochodom naprieč kontinentom prizvali významných predstaviteľov tohto štýlu, krajanov z Halo Effect – v podstate superskupiny postavenej z bývalých členov In Flames a speváka Dark Tranquillity Mikaela Stanneho, ktorý taktiež pôsobil v tejto kapely v jej rannej ére. Turné odštartovali iba deň pred pražskou „MDŽ“ zastávkou v Budapešti. V úlohe zohrievača publika sa v piatok 8. marca predstavilo vo Forum Karlín nemecké sludge metalové duo Mantar. Pri nich si zvukári akoby dali pauzu na večeru, lebo to čo vychádzalo z reproduktorov poriadne potrápilo moje sluchovody. A možno mala na tom podiel aj kapela, ktorá rezignovala na zvuk basgitary a drtí to iba v dvojici. Snažil som sa im napriek tomu nejako prísť na chuť, no proste ma nedokázali zaujať. Podstatnú časť publika našťastie áno a tak sa po štyridsiatich minútach nemuseli poberať preč s pocitom, že hrali sami pre seba. Vadilo mi aj to, že gitarista a zároveň spevák Hanno Klänhardt, ktorý do pol pása vyzlečený dokazoval, že cvičí nielen na svoj hudobný nástroj, ale zájde aj do posilňovne, stál na jednej strane dlhého pódia a bubeník Erinç Sakarya, trochu sa podobajúci na českého prezidenta bol na opačnom konci. A hoci aj on zjavne posilňuje svoje svalstvo a zároveň má slušný „pivný“ kotlík nevytvárali spolu pocit, že by medzi nimi fungovala potrebná „kapelná chémia“ i keď spolu fungujú už od roku 2012, alebo práve preto? Švédska melodická vlna ma opäť zmietla Našťastie po nich prišli spomínaný Halo Effect a zaplnenej sále predviedli dynamickú šou a hoci sú to už páni v rokoch, pôsobili na pódiu živelne a zjavne ich hranie veľmi baví. Svoj set odpálili s Days Of The Lost – titulnou skladbou ich debutu z roku 2022. Tá aj tým čo sa nebodaj s ich tvorbou ešte nestretla ukázala o čom bude najbližšia štyridsaťminútovka. Išlo totiž dokonalú definíciu melodického metalu v ktorom tie „pôvodné plamene“ stále jasne blčia. A tak by sme mohli popisovať každý predvedený song, ktorý bol erupciou silných nápadov skĺbených v jeden výživný celok. Z desať skladbového debutu zaznelo až sedem kúskov dokazujúcich, že toto zoskupenie má veľké opodstatnenie. Podtrhla to aj v polovici setu novinková Become Surrender, ktorá je dobrým palivom do ich rozpáleného kotla a lákadlom na pripravovaný album, ktorý má vyjsť v tomto roku. Jedinou škvrnou na ich vystúpení bolo to, že skončilo pre mňa príliš skoro. Radšej by som ubral desať minút Mantaru a pridal ich im. Ešte k ich názvu a v podstate aj vnímaniu...

Čítaj ďalej
SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY vydávajú akustický album JINÁ!
mar08

SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY vydávajú akustický album JINÁ!

Zverejnené v mar 8, 2024

SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY vydávají akustické album JINÁ s poutavým videoklipem k singlu Pod Babíma horama. Nová nahrávka je krom singlu průřezem písní alb minulých s neobvyklými aranžemi v akustickém kabátu Akustické album JINÁ je jiné také proto, že se na této unikátní nahrávce propojili členové kapely s překvapivými hosty, čímž obohatili svůj původně metalový hutný sound o nevídané chutě a vůně, jimž rychle podlehnete. Kapela představuje vyspělý materiál s působivými aranžemi Michaely Niké Vopálecké, v současnosti studující na „Harvardu hudby“, tedy na Berklee College of Music v americkém Bostonu. Choreografie profesionálních tanečníků z Národního divadla Moravskoslezského v Ostravě a intimní zpracování videoklipu k titulní písni jen podtrhuje sílu nového materiálu. Koho by napadlo, že propojení baletního umění a tklivosti moravské lidové písně bude tak fungovat. JINÁ je albem opravu výjimečným, jiným. Kapela se dokáže ztišit a proměnit v pokorný potůček bezbožných elegií, aniž by rezignovala na svůj čitelný metalový rukopis. Nechává tak vyniknout naléhavosti akustických pasáží a vřelému projevu zpěvačky Hany Hajdové a zpěváka Pavla Hrnčíře. „Tahle deska byla pro mě velkou výzvou. Bavilo mě nejen nekonečné množství stop ve sborech, ale i náročnost pěveckých pasáží. Mohla jsem si vyzkoušet jiný styl zpěvu, jelikož celá deska má diametrálně odlišný odstín než naše předchozí počiny a přesahuje do mnoha dalších hudebních stylů. Troufám si říci, že zde posluchači najdou vlivy folklóru či klezmeru až po moderní pop či gospel. Hudba je totiž jen jedna.“, komentuje zpěvačka vokální přípravu k akustické desce. Videoklip ke skladbě Pod Babíma horama: Lyrics video ke skladbě Přísahám: https://youtu.be/jV5ivFgPnmY Album: Jiná / Datum vydání 31.1.2024 / Label: Osamělí Records Spotify | iTunes | YouTube Music | Deezer | Tidal Z celé nahrávky je cítit, že „Sajlenti“ nechtěli vydat jen znovu akusticky přehrané původně metalové skladby. Svěží pohled zvenčí a nový háv všech písní s moderními aranžemi majícími přesah do různých hudebních stylů jim přinesla spolupráce s Michaelou Niké Vopáleckou. „Aranžovat písně pro Sajlenty byla jedna z největších a nejmilejších výzev, která mě v hudebním světe zatím potkala. Když mě oslovili, abych několik jejich písní zaranžovala, nebyla jsem si jistá, jestli to myslí vážně… Byla velká radost s jejich písněmi experimentovat – jako třeba udělat z I Would Dance vokální píseň. Jsem vděčná, že mi svěřili takovou důvěru a že jsem mohla sehrát svou roli v tomto krásném projektu.“, vyznává se Niké. Celé album je zajímavé i zvukově. Deska se natáčela v Soundevice studiu v Praze pod producentským dohledem Borise Carloffa. Každá píseň právě díky jeho originální práci ve studiu zní jinak. Vedle intimního ztišení v Sudici tak můžeme vyzdvihnout orientální zvuk v Ten, který ukoval Slunce, filmové podbarvení tklivých smyčců v Přísahám, temnou popovost...

Čítaj ďalej
Recenzia – Iako Bei – Pursuits in 2ife: Vortex Fragoris – 2023
mar07

Recenzia – Iako Bei – Pursuits in 2ife: Vortex Fragoris – 2023

Zverejnené v mar 7, 2024

Na našich stránkach sa neobjavuje veľa kapiel, v ktorých nepočujete gitaru. Ak aj áno, skôr je to z poriadne extrémnych končín. Dnes sa však vyberieme opačným smerom. Venovať sa budem druhému albumu prog/art rockového projektu Iako Bei, ktorý dostal názov Pursuits in 2ife: Vortex Fragoris. Aj z názu je jasné, že ide o pokračovanie päť rokov starého debutu Pursuits in 1ife: Cortex Labyrinthus. Iako Bei je projektom basgitaristu Romana Jakobeja, ktorý má na starosti aj hlavný vokál a syntetizátory. Na albumoch ho dopĺňajú ďalší hudobníci, v prípade recenzovaného albumu sú to Lukáš Magoč (alto saxofón), Šimon Majerník (klávesy) a Viliam Stanek (bicie). Hudba na Pursuits in 2ife je naozaj pestrá, hravá a dobrodružná. Vplyvy od 70. rokov minulého storočia až po súčasnosť, čo sa žánrov týka od popovej hudby cez art rock, prog rock, alternatívnu hudbu, až po moderný progresívny metal. Na albume je 8 skladieb a každá z nich sa venuje nejakému životnému cieľu resp. zložke osobnosti (ego, úspech, priateľstvo, nenávisť, nádej). Tomu zodpovedá aj ich nálada. Prvá takmer titulná Vortex Fragoris sa rozprestiera na ploche viac ako 25 minút a je ďalej rozdelená na šesť častí. Je tu priestor na striedanie tempa aj nálady, napr. druhá časť je optimistická a skočnejšia, trojka naopak temná, a piata časť je v podstate acapella mix spevu a slov. Túto časť mimochodom moc rád nemám, aj keď zmysel v rámci skladby má. Zvyšok piesní je podstatne kratší, ale rovnako pestrý a kompozične zaujímavý. K tvrdším veciam patrí Pioneers of Modern Narcissism s náladou Dream Theater a orientálnym nádychom, art rockové diela na spôsob Petera Hammilla pripomenie Wrong Doors, zádumčivé nálady prináša piata Lonely Crossings. Z opačnej strany spomeniem najviac rádiovú My Biggest Foe s popovejším zvukom, prípadne pomalú záverečnú Golden Times. Každá skladba má výrazný nosný motív, jasný refrén a premyslený nápad. Sú to plnohodnotné piesne samy osebe, výborne zložené a zaujímavé od začiatku do konca. V štúdiu sa zjavne venovalo mnoho času vyzneniu nástrojov, sledovať jednotlivé hudobné vrstvy je lahôdka. Najmä fanúšikovia basgitary a saxofónu si užijú. Čo sa týka spevu, Roman má vyššie položený hlas (ale zas Einar Solberg to nie je), na ktorý si možno niektorí budú musieť zvyknúť, ale vďaka tomu, že spieva veľmi dobre a vôbec neťahá za uši, nebude to žiadny problém. Pochváliť musím aj výborné osobné texty, ktoré v mnohých ohľadoch určite poslucháča priamo oslovia. Jedinou nevýhodou albumu je to, že vďaka rytmickej zložitosti sa skladby nevedia rozbehnúť do neodolateľne chytľavej melódie, ktorú si budete pospevovať. Mnohokrát sa už k tomu schyľuje, ale zrazu príde niečo, čo spád zbrzdí. Čiže možno prílišná zložitosť? Ale pri art/prog rocku to nie je zásadný problém. Je počuť...

Čítaj ďalej
Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť štvrtá
mar04

Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť štvrtá

Zverejnené v mar 4, 2024

A ideme konečne do finále. Thrash metal nikdy neodišiel, ako sa kedysi tradovalo. Len tak nejako prebublával hlbšie v podzemí, kým ho tlaky nevyniesli znova na povrch ako obsah gejzíru. Stalo sa tak začiatkom nového milénia (resp. niekde aj o trochu skôr) a okrem toho, že sa aj staré kapely postupne vracali k svojmu (takmer) pôvodnému soundu a skladateľským schopnostiam, tak sa vyrojilo ohromné množstvo kapiel, ktoré dá sa povedať, že priniesli renesanciu do tohto žánru. Len keď tak letmo hodíte očkom a uvidíte kapely, ktoré už teraz patria medzi modly ako Municipal Waste (tí kedysi hrali dokonca na Garážach v Bratislave), Gama Bomb, Toxic Holocaust, Havok, Lich King, Violator, Bonded by Blood, Fueled by Fire, Evile, Warbringer, Suicidal Angels, Vektor, Bio-Cancer, Crisix… tak sami vidíte, že sa v thrash metale plodilo ako behom nejakého divokého večierka. A na túto vlnu odpovedala aj česko-slovenská scéna, ktorá priniesla hordu kapiel počúvajúcu na mená ako Exorcizphobia, Kaar, Murder Inc., Bajonet, Lahar, Laid to Waste, 1000 Bombs, Majster Kat, Radiation, Acid Force, Vendeta, či Catastrofy. Uf, je toho dosť a ďalšie kapely naďalej vznikajú, alebo sa dokonca aj vracajú z plytkého hrobu (pozerám vašim smerom Acid Force). No, ale aby som zostal v téme v ktorej sa tu šprtám už naozaj dlho. Tak germánsky thrash metal určite nehral druhé husle. Aj tu sa opäť nahodili nábojnicové pásy, úzke nohavice a nášivkové vesty. Okrem množstva nových mien na scéne boli tým hnacím nástrojom najmä tie najjagavejšie klenoty, teda Kreator, Sodom a Destruction. Vrhnime sa teda aj do príbehov po novom miléniu rovno po hlave. Po experimentálnych a do istej miery sa dá povedať, že osobných albumoch zrejme zatúžili Mille a spol. po návrate k podstatne väčšej agresivite (a možno za tým boli biedne predaje, či vlažné reakcie fanúšikov…). Možno by si niekto myslel, že Kreator od základu prekopali zostavu, ale nebolo tomu tak. ¾ kapely zostali nezmenené oproti albumu Endorama. Na rozlúčku zamával iba Tommy Vetterli (ktorý sa síce ešte nevrátil so svojimi Coroner, ale o pár rokov neskôr prišlo aj k tomu) a jeho miesto zaujal Sami Yli-Sirniö (dovtedy známy najmä pôsobením u ujetých Fínov Waltari). No a v zostave Mille, Ventor, Christian Giesler a Sami vznikol album Violent Revolution, ktorý patrí k albumom, ktoré znovu pomohli rozdúchať thrash metalovú vatru. Sranda je, že napriek citeľnému pritvrdeniu sa tu nevyskytuje žiadna vyložená sypačka a skladby sa nesú viac-menej v strednom tempe. Mille však už (až na pár momentov) rezignoval na čistý spev a znova kričí a cedí slová cez zuby podobne ako tomu bolo viac ako o dekádu skôr. Zvuk kapely sa však zmenil. Áno, nie je to ten hybrid nasávajúci vplyvy...

Čítaj ďalej
Report – SERPENT´S NEST – 23.2.2024 – Randal Club
mar02

Report – SERPENT´S NEST – 23.2.2024 – Randal Club

Zverejnené v mar 2, 2024

Serpent´s Nest, ktorý sa uskutočnil minulú sobotu v Randal Clibe v Bratislave bol prvým samostatným organizačným pokusom Jura „Velesa“, ktorého určite viacerí poznajú z pódií ako stage managera alebo z jeho nekonečného počtu kapiel a projektov. Bolo jasné, že tieto prvé organizačné kroky podporím aj ja. Začínalo sa na minútu presne, čo bolo aj zásluhou Velesovho velenia. Žriebädlo som naposledy videl ešte niekedy v začiatkoch ich púte temnými zahmlenými horami. So spokojnosťou som hneď zo začiatku skonštatoval, že ich hudobný prejav značne nabral na kvalite. Ako to u väčšiny blackových kapiel býva, aj Žriebädlo majú svojské pojatie čierneho kovu, čo sa prejavovalo v sekavých rytmických pasážach a vo väčšej miere growlových vokáloch hlavne pri starších veciach. Samozrejme došlo aj na novú tvorbu, ktorá vznikla už v aktuálnej a asi zatiaľ najsilnejšej zostave. Skladby boli agresívne, rýchle a šumivé ako to mám osobne v blackmetale rád. Žriebädlo bolo správnym zahájením večera. Po rýchlom prehodení nasledovala Žiarska Patriarcha na čele s Mirom Zimermanom, známym aj z rôznych médií. Patriarcha do svojho melodického death metalu mieša aj pochmúrnejšie nálady a témy typické pre black a doom metal s dynamickým death metalovým vokálom. Z vizuálneho hľadiska sa tiež prikláňajú k temnejšej stránke metalu, zahalení v kapucniach a načierno maľovanou vizážou. Oproti pôvodnému plánu Serpent´s Nest sa line-up rozšíril o dve české mená Innersphere a Welicoruss, ktorí sú aktuálne na spoločnom turné. Innersphere pred nedávnom vydali svoj single Petrychor k pripravovanému albumu In the Shadow Of The Sun, hrajú v podstate prevažne strednotempový melodický death metal v modernejšom obleku. Popri typických growloch sú skladby miestami prešpikované zdvojeným čistým vokálom, ktorý však nie je rušivý nakoľko zostáva v rozumných medziach a tak dodáva tvorbe Innesrphere svojskú tvár. Na tomto tour kapele vypomohol bubeník z Weliccorus, takže počas prekladania a naštelovania pódia si v kľude mohol naniesť svoj warpaint. Kapelu Welicoruss už vnímam istý čas ale až teraz som mal možnosť ich vidieť a počuť. Prvé, čo mi pri pohľade na promo fotky napadlo, boli Behemoth z obdobia Evangelion, nakoľko aj Weliccorus si zvolili podobnú vizáž. Satanu žiaľ, táto podoba tu aj končí. Kapela v poslednom období zažíva celkom pekný úspech, mňa však svojím poňatím blackened deathmetalu až tak nepohltili. Songy sú síce prepracované a premyslené, o hudobníckej kvalite zoskupenia tiež niet čo diskutovať, len mi z toho liveka proste chýba druhá gitara, bez ktorej celková atmosféra stráca na dynamike hlavne pri sólach. Vokály sú tiež rozmanité od growlov cez škreky až po čisté vokály. A práve tieto čisté vokály sú v značnej miere používané, ktoré konceptuálne isto zapadajú do kontextu skladieb, mne však k celkovému hudobnému zážitku nepridávajú. Kapela však mala veľmi dobrú odozvu zo...

Čítaj ďalej
Bratislavu čaká pekelne horúce leto. V auguste priložia do kotla thrashové legendy Exodus!
feb29

Bratislavu čaká pekelne horúce leto. V auguste priložia do kotla thrashové legendy Exodus!

Zverejnené v feb 29, 2024

Američania pracujú na novom albume. BRATISLAVA. Začiatok augusta bude v našom hlavnom meste pekelne horúci. Nielen kvôli ročnému obdobiu, ale do kotla pridajú aj legendárni thrasheri Exodus. V novembri 2021 vydalo americké kvinteto cenený album „Persona Non Grata“ a aktuálne pracuje na jeho nástupcovi, ktorého prídu v lete predstaviť aj na starý kontinent a toto turné neminie ani Slovensko. Exodus zavítajú do Bratislavy v sobotu 3. augusta, keď sa predstavia v bratislavskom klube MMC. Éry dvoch vokalistov Exodus založili v San Franciscu v roku 1979 Tom Hunting a istý Kirk Hammett, ktorý neskôr odišiel tam, kde sa preslávil najviac – do skupiny Metallica. Bubeník Hunting pôsobí v Exodus doteraz. Prvý album „Bonded By Blood“ vydala skupina v roku 1985, to už v nej bol v súčasnosti jej najznámejší a najobľúbenejší člen – gitarista Gary Holt. Na debutovom materiály sa o vokály postaral dnes už nežijúci Paul Baloff. Až na druhom albume „Pleasures of Flesh“ sa mikrofónu ujal legendárny Steve „Zetro“ Souza. Ten s kapelou nahral aj dosky „Fabolous Disaster“ (1989), „Impact is Imminent“ (1990) a „Force of Habbit“ (1992). Na týchto troch zmieňovaných však za bicími nesedel Tom Hunting, ale John Tempesta. Skupina sa potom na nejaký čas odmlčala, ale našťastie to netrvalo dlho. Návrat na scénu ohlásili v roku 2001, o tri neskôr roky vydali comebackový album „Tempo of the Damned“, ktorý bol vrelo prijatý fanúšikmi aj kritikmi. Vo fanúšikovskom tábore Exodus ale nastal šok, pretože kapelu opustil Steve Souza. No thrash metalová karavána išla ďalej. Souzu nahradil za mikrofónom Rob Dukes a tým sa mierne zmenil aj výraz kapely. Dukes napokon nahral s kapelou štyri štúdiové albumy a pôsobil v nej dlhých 9 rokov. Toto obdobie bolo tiež úspešné a doteraz sa nájdu mnohí, ktorí majú najradšej práve túto éru skupiny. Fanúšikovia si žiadali návrat krikľúňa Souzu a toho sa aj dočkali v roku 2014, keď do sveta vypustili chuťovku „Blood In, Blood Out“ a nateraz posledná štúdiovka „Persona Non Grata“ im vyšla v závere roka 2021 . Holt akceptuje z „Big Four“ len Slayer Rob Dukes založil už počas pôsobenia v Exodus novú kapelu Generation Kill a azda najväčší klenot Exodus Gary Holt koncertoval aj s legendami žánru – Slayer. Exodus majú nespočetné mnžostvo fanúšikov po celom svete, patria medzi stálice a legendy thrash metalu, no nikdy nedosiahli slávu a tzv. „Big Four“, teda kapiel Metallica, Slayer, Megadeth a Anthrax. Spoločne s Testament boli vždy v akomsi ich tieni. Keď sa vo veľkom rozhovore pre Loudersound spýtal Garyho Holta hudobný publicista Dave Everley na to, ktorú kapelu z tzv. „veľkej štvorky“ by mohol zmazať z povrchu zemského, aby Exodus mohli zaujať jej miesto, odpovedal: „Všetkých by...

Čítaj ďalej