Recenzia – LAID TO WASTE – Counterattack (2015, Support Underground)
Na začiatok trocha všeobecného infa ku kapele. LAID TO WASTE sú štyria chlapíci z Plzne, ktorí sa venujú trash/speed metalu ako vystrihnutému z 80tych rokov. Na konte majú zdá sa už aj nejaké to živé vystupovanie a „Counterattack“ je debutový full length počin tejto kapely. Predtým sa ešte stihli ukázať na EP-čku z 2011, ktoré sa dá vypočuť na ich bandzone. Dosť bolo teórie, poďme si pustiť novinku! „Counterattack“ otvára inštrumentálka „Instru-mental“ a že je to hneď jazda. Veľmi silný začiatok albumu, kde Vám ani jeden moment nedá vydýchnuť a ja sa zamýšľam, prečo som už dlho nepočul inštrumentálne skladby. Kedysi veľká súčasť metalových albumov sa zdá sa vytratila a práve LAID TO WASTE mi pripomenuli, aká to vie byť sranda. Nekompromisné. Práve nekompromisnosť je slovo, ktorým by som opísal asi celý album. Chalanom to neskutočne šlape a veľkým plusom kapely je skvelá práca s dynamikou skladieb. Našlapané slohy, zapamätateľné refrény, pomalšie hutnejšie prechody a zbesilé sóla. Máte radi „Kill´em All“ od METALLICY? Alebo prvé albumy kapiel ako MEGADETH alebo PANTERY (v jej speed metalovom období)? Baví Vás nová vlna thrash metalu? LAID TO WASTE majú takýto thrash zmáknutý na jednotku. Možno riskujem až prehnaný ego boost, ale najlepšou zložkou albumu sú gitary. Za toto tvrdenie sa ospravedľňujem bubeníkovi a basgitaristovi ak to budete náhodou čítať , je mi jasné že gitaristi už majú určite dosť veľké ego. Teraz ale bez srandy, mnohé riffy tu naozaj vyčnievajú, námatkovo spomeniem napríklad ústredný riff skladby „Counterattack“. Kto ma pozná vie, že prakticky už neviem vystáť klasické metalové sóla. Česť výnimkám, ktorou je v tomto prípade aj LAID TO WASTE. Až sa mi tomu nechce veriť. Správny metalový album však nemôže klapať bez dobrého bubeníka a chlapíkovi tejto kapely ten thrash zdá sa naozaj koluje v žilach. Neúprosne tlačí skladby vpred v zbesilých rýchlostiach a popritom nešetrí veľmi vkusnými prechodmi. Skladba „Moshed To Death“ pre mňa fungovala prakticky iba vďaka bicím. V budúcnosti ale dúfam, že kapela dá väčší priestor basgitare, pretože tento nastroj asi najmenej vytŕča na celom albume. Svoju prácu si basgitarista splnil dobre, frekvencie ktoré tam majú byť tam sú ale osobne by sa mi páčilo trocha viac práce s týmto elementom. Posledná zložka, ktorej sa musím povenovať sú vokály. Spev na „Counterattack“ je… dobrý. Čo je trocha škoda, lebo spevák sa vie do toho oprieť, niektoré pokriky a aj pasáže sú výborne ale väčšinu času je jeho vokál držaný akoby na úzde. Viac afektu, preháňajte ľudia! A kľudne aj viac druhého speváka, v „Oldschool Nostalgia“ im to fakt dobre funguje. Vďaka správnej stopáži a dobrému zvuku je „Counterattack“ naozaj sympatickým thrashovým počinom, ktorý určite poteší každého kto uznáva old school thrash a...
Členovia Gutalax v kapele „NBF“ prichádzajú s novým klipom
Dvaja z členov známej českej gore-grindovej skupiny Gutalax, jednými zatracovaní, inými veľmi obľúbení, účinkujú len v nedávno založenej (2014) kapele s názvom NBF (Natural Born Fuckers). Ide o hard-core metal a z členov Gutalaxu tu nájdete speváka Matyho a gitaristu Kojas-a. Ak ste sa ešte do dnešných dní neoboznámili s hudbou NBF, môžete tak urobiť napríklad dnes a rovno si pozrieť aj ich nový oficiálny videoklip, ktorý vyšiel na začiatku marca. Klip je k piesni „Cracks“, ku pripravovanému albumu – „Seeking the Truth“, ktorý by mal vyjsť teraz v marci a natáčal sa v štúdiu Davos. Klip: Odkazy na kapelu: https://www.facebook.com/naturalbornf/?fref=ts...
Von sa nedostaneš!Neunikneš! Nový klip od kapely Wastage!
Košická thrash-core formácia Wastage nedávno zverejnila nový klip k piesni „No way out„. Klip vznikol v slovenskom štúdiu Lakris Arts. Ako napovedá samotný názov piesne, hlavným protagonistom v klipe je muž (mimochodom Američan), ktorý sa nevie dostať „von“. Pieseň No way out je súčasťou debutového albumu s názvom Slave to the system, ktorý vyšiel skupine v oktobri 2015 u amerického vydavateľstva Sliptrick Records. Klip: Odkazy na Wastage: https://www.facebook.com/WastageSK/?fref=ts...
Recenzia – ENTOMBED A.D. – „Dead Dawn“ (Century Media Records, 2016)
Meno Lars Göran Petrov alebo zvyčajne hovorovo skrátený L-G by mal iste každý pravoverný smrtonoš poznať. Najviac blízky patrične ostáva staroškolákom deväťdesiatkovej zlatej éry, kedy spoločne s nesvätou trojicou parťákov spravili dieru do sveta debutom a dnes už legendárnou modlou „Left Hand Path“. Získali tak veľmi honosný podiel na tom, aké renomé si v produkcií a zvuku Švédsko nieslo, nesie a stále bude niesť, o kvalitách vtedajších aj súčasných smrti-železiarov nehovoriac. Ako tak zub času postupne kresal a hlodal do vývoja kapiel, niektoré sa preorientovali iným smerom, iné sa v tom cykle stratili a už sa nenašli. Entombed sa ale natoľko utvrdili v nekompromisnosti, že to v nich prežilo celých 25 rokov. „Vernosť svojmu až za hrob“ je pre nich kľúčový a nepriestrelný výrok, aj keď ním trocha mierne škrtla nie tak dávna situácia v nezhodách s gitaristom Alex Hellidom. Zašlo to až k právam na lógo a názov (tieto ťahanice škoda rozpisovať), aj keď ho nateraz vlastní Alex a zrejme sa to už nezmení, k nesmrteľnému Petrovovi sa zbytok bratstva napriek všetkému, čo sa odohralo, pridal. Čo sa vlastne týmto zmenilo? Pravdupovediac nič zásadné ani otriasajúce. Lars a spol. si šikovne k názvu pridali iniciály A.D., smelo sa uspokojili s jednou gitarou a sranda mohla pokračovať ďalej. Pod touto drobnou zmenou bol ukutý kotúč „Back to the Front“ a z môjho dojmu ho beriem ako taký spomienkový, úprimný denník s výrazným nápisom „DEATH´N ROLL patri nám!“ Odkaz na časy „Wolverine Blues“ je absolútne jednoznačný a rozhodne toho nebolo dosť. Veď prečo vlastne, keď to má vždy také grády rozhýbať krčné stavce a potrápiť potné žľazy. „The Winner has Lost!“ si štamgast „Petrombed“ vychrlievá zo svojho hrdelného chlieva v nedávno uverejnenom videoklipe k vydaniu čerstvej pachoty od Century Media, „Dead Dawn“. Piť a užívať sa musí a ak je dobrá partia, tak tomu ešte duplom pridať a roztáčať sa až do nemoty. To nám dáva aj štvorica v pohyblivých obrazoch najavo, kde sa zhromaždia v lokálnej krčme a degustujú rôzne pivné lahody. Opäť iste žiarovka osvieti, že si zrod tohto desať stopového kolečka o trvaní 40 minút, prešiel hromadou veselej atmosféry. Následovne: kompozične je všetko na voľnej úrovni, jednoduché a tempom prežité náklepy si to súlad v súlade ostro režú skrz efektom uhladené, no svalnatejšie riffovačky v osvedčenom tempe „roll, roll“, basa to celé ešte zdôrazní a dostáva sa tak grandiózny pretlak dynamiky stôp. Larsové nasrané frázovanie to kompletne zaklincuje, áno chlapík má stále v hrdle poriadnú zlobu a myslím, že ešte mu to niečo vydrží. Naživo ukázal, ako vie stále lietať po pôdiu, celý vo vytržení a plný až neuveriteľnej energie. Tento, na osvedčenú istotu staviací proces, taktiež treba vedieť ako správne vystužiť, aby vás to dokázalo nakopať. Album...
Kapela Sound of mayhem debutuje novým EP – nechajte sa šokovať!
Bratislavská kapela Sound of mayhem (Alternative/Rock/Grunge/Metal) nedávno pokrstila a vydala svoje prvé demo “Shocking centre“. Z neho užitočné centrum pozornosti si zaslúži song “Honesty“, ku ktorému vyšiel aj novopečený klip z vlastnej dielne, ktorý nájdete nižšie. (Video by Roman, powered by online videos, Record by M2R Studio, Photo by Werdza). Pristavme sa však ešte na chvíľu pri kapele samotnej. Sound of mayhem bola založená vo februári minulého roku, čiže tento rok oslávili svoje prvé narodeniny. Po dlhom hľadaní sa podarilo sformovať súčasnú zostavu. Tvoria ju dvaja skvelí gitaristi (Vasil a Andy), ktorí sa pridali k už silnému jadru (Miňo – basa, Peťo – bicie, Mira – spev) so špecifickým soundom, ktoré spolu hrávalo niekoľko rokov v predošlých spoločných projektoch. Zostavu dopĺňa svojím spevom „nežné“ stvorenie – Mira. Už vyššie spomínaný klip k piesni „Honesty“ opísala samotná kapela a podala k nemu nasledujúce vyhlásenie: „Hlavné posolstvo klipu netreba nikomu vysvetľovať a čestne vyhlasuje, že sa nestotožňuje so sebadeštruktívnymi praktikami z použitých videozáznamov (okrem patologických prejavov publika :)). Úmyslom autorov Sound of mayhem nebolo ani navádzanie k napodobňovaniu sebadeštruktívneho správania zobrazeného v tomto klipe. Žiaden fanúšik ani iné “zvery“ neutrpeli pri natáčaní ujmu na zdraví. Súčasný zdravotný stav “kaskadérov“ z videí tu použitých nie je známy.“ Ak sa Vám piesne od Sound of mayhem zapáčili, máte jedinečnú príležitosť vidieť a vypočuť si ich už túto sobotu v Bratislave. Sound Of Mayhem vám 5.3.2016 v ROCK CAFE opäť naloží samé peckovačky + vlastnú nadupanú tvorbu, takže dôjdite sa ponatriasať, vyblázniť, prípadne podporiť kúpou dema, z ktorého skladby si môžte vypočuť aj na: www.bandzone.cz/soundofmayhem. Event na FB: https://www.facebook.com/events/459140017608914/ Vstup: 3 EUR Začiatok: 20:30 Miesto: ROCK CAFE Dátum: 5.3.2016 Pozrite si klip: Linky na kapelu: https://www.facebook.com/Sound-Of-Mayhem-1488217418135850/?fref=ts www.bandzone.cz/soundofmayhem...
Recenzia – GOHOLOR – „In Saeculis Obscuris“ (Symbol Of Domination Prod./Schattenkult Produktionen, 2016)
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo niektoré žánre priam prekypujú kapelami a o iných ledva nájdeš informáciu? Pozrime sa nato slovenským metrom. Žánre rýdzich hodnôt, ako death metal, grindcore, black metal či doom metal a melodické sekcie, ponúkajú celkom pestrú paletu kapiel. Prevažne death metal. Naše končiny ponúkajú úrodnú a plodnú pôdu pre tento žáner, aj keď tomu fanúšikovia na koncertoch veľmi nenasvedčujú. Taktiež, ak máš doma prehrávač na kazety (MC), tak sa k black metalovým nahrávkam dostaneš pomerne ľahko. Samozrejme, ak vieš, kde máš hľadať. Keď začneme ohýbať žánre na rôzne strany, napríklad – slamming brutal death, technický death metal alebo depressive black, či post-black, tak nám tých kapiel podstatne ubudne. Ak však zájdeme na samotné dno, tak sme radi, že nájdeme jednu kapelu. Človek, ktorý si fakt nájde toľko času, aby prehrabal aj takéto hlboké vody nášho UG, berie kapelu ako svoj poklad a vzácnosť, čím sa zároveň aj odlišuje od bežného konzumného „fanúšika“. Najlepšie jedlo vždy neprichádza na striebornom podnose! Litre potu a driny prichádzajú ako predzvesť kapele GOHOLOR. Pot netiekol len kapele z čela pri tvorbe materiálu, ale aj fanúšikovi, kým sa k nej dostal. To ešte nehovorím o tom, koľko poslucháč vypotí energie počas počúvania. Neviem, či som sa niekedy stretol s tak ráznym, priamym a agresívnym nátlakom na uši počas tak krátkej doby (určite nie v rámci našej krajiny). EP s názvom „In Saeculis Obscuris“ zosobňuje krvilačnú jazdu plnú vnútornej temnoty a neuchopiteľnej agresie. Prv, ako sa pozrieme na ich hudobné prevedenie, musíme mať jasno v tom, že black/death nie je to isté ako death/black. Prvú variantu zastrešujú prevažne blackové kapely, aj po lyrickej stránke, ktoré si od death metalu prepožičali nejaké tempo alebo riffy. Najlepším príkladom je BELPHEGOR. Keď hovoríme o death/blacku, musíme zájsť hlboko do histórie ku koreňom temnôt ako INCANTATION či IMMOLATION, ktorí death metal previedli na temnú stránku a vytvorili z neho veľmi zlostnú a intenzívnu hudbu plnú tém, ktoré naháňajú hrôzu. V dnešnej dobe v tomto duchu hrajú DEAD CONGREGATION či GRAVE MIASMA. V rámci našej krajiny, majú k tomu najbližšie INFER. Podobne aj naši GOHOLOR vytvárajú uprostred krutých death metalových témp tajuplnú a tiesnivú atmosféru (tu je to najväčšie načuchnutie k black metalu), ktorá skrýva v sebe zdesenie a zlo. Vokálne sa tiež nebránia temnoty, priam naopak, hrdo ju šíria ďalej. Ústredným motor je hlboký, potemnený, až miestami rituálny growl, ktorý nesie v sebe strašnú tajuplnú silu. Sekundujú mu uštipačné a zlovestné škrekoty v duchu čierneho kovu. Obidve vokálne elementy sa medzi sebou prepájajú a pôsobia náramne ucelene, vďaka čomu, ich hudba naberá viac na atmosfére, ale aj na celkovej údernosti. Veľa našich kapiel znejú ako...








