Krásy bolesti a hluku – Hradby Samoty Bratislava Intermezzo deň 1. – Report
Ako labužník audio vizuálnych extrémov a návštevník prvých pár ročníkov Hradieb Samoty som mal tú česť sa zúčastniť prvého večera tohtoročného Bratislavského intermezza. Musím pochváliť aj výber miesta konania. Kultúrny priestor A4, kde som bol mimochodom prvý krát, je ideálny a dostatočne temný pre túto akciu. Večer otvárali ANGEL EPILEPSIA, spoločný projekt Erika z Drén, mojim starým kamarátom, ktorého som asi 10 rokov nevidel a ktorý aktívne kolaboruje aj s projektom Hluková Sekce a samozrejme hlukovej umelkyne MK Vermin z temných industriálno ambientných Magadan. Hudba Angel Epilepsia na rozdiel od nihilistického a chaotického harsh noisu Drén je oveľa uhladenejšia a konceptuálnejšia. Erikové stupňujúce tempo, vrstvujúce sa frekvencie a tvrdé beaty sú krásne vyvážené ambientnými tónmi a temnými vrstvami spomínanej umelkyne MK Vermin. Ich projekcia dokonale ladila a dokonca dotvárala celkovú atmosféru ich vystúpenia, nakoľko sa jednalo o zostrih najznepokojujúcejších scéne maďarského umeleckého filmu Turínsky Kôň. Tato dokonalá kombinácia obrazu a zvuku vytvárala jedinečný ezotericko nihilistický celok. Druhou umeleckou kolaboráciou mal byť projekt SAAGARA & WACŁAW ZIMPEL, ktorý je projekt indických umelcov a polského klarinetistu a experimentátora Waclawa Zimpela. Kvôli nečakanej organizačnej zmene namiesto folkovo malebných tónov sme mohli byť svedkami úplného hlukového ničenia, neurotických beatov, breakcorových apokaliptických návalov a znepokojujúcich a miestami až bolestivých minimalistických frekvencií v podaní majstra hluku so pseudonymom HLUKÁR. Predstavenie zahalené do hmly s intenzívne blikajúcimi svetlami bolo i v tejto forme záživné a zaujímavé. Americký projekt ILLUSION OF SAFETY mal zdĺhavé prehodenie, čo však v rámci hudby generovanej pomocou magických krabičiek ani nie je divom, lebo keď v tej hromade káblov ako z Tetsuo Iron Man hoci aj jedna zablúdi už nastáva chaos a to neriadený. Každopádne vystúpenie Illusion Of Safety bolo celkom zaujímavé, psychedelicky sa stupňujúce po dronových zvukových vlnách k power electronics až kým to nevyvrcholilo a explodovalo do harschnoisu, len aby vzápätí uľavilo naspäť do ambientnej psychedelie. Toto všetko bolo odprevádzane hypnoticky abstraktným premietaním. Žiaľ, aspoň za mňa, Illusion Of Safety bol najslabším článkom večera. Nasledovalo najviac očakávané vystúpenie piatkového Intermezza, talianska performance a noise umelkyňa Alessandra Zerbinati. Jej predstavenie bolo dych berúco bizarné a unikátne za doprovodu noizovej elektroniky, ktorá mi miestami evokovala na diela Stalaggh alebo Gulaggh. Vizuálnu stránku nebudem detailne opisovať. Nebolo by to vhodné ani vkusné, takže v skratke to bolo hypnotizujúce, neurotické a krvavo nihilistické. Degradácia života a človeka samého krásnym umeleckým spôsobom. Záverečná MALA HERBA bola Rakúsko-poľskou kolaboráciou dvoch umelkýň zvuku. Ich hudba bola rituálne meditačná s pomalšími beatmi obalenými do Wiccanského ambientu s ladnou melódiou prírody a korunovaná spevom sirén. Projekcia bola veľmi pekná v jednom segmente s tancujúcou bielou čarodejnicou. Celé vystúpenie vyvrcholilo do katarzickej pohanskej modly k Veľkej Matke v obnaženej kráse stvorenia. Piatkový večer Bratislavského Intermezza Hradieb Samoty bol obrovským zážitkom a znovu sa potvrdilo, že hluk aj bolesť môžu byť...
V sobotu udrie na Brno Power Grindcore!
Blíži sa koniec roka. Z telesných dutín vytekajú rôzne sekréty, v poryvoch vetra tvrdnú bradavky a údy sa vplyvom mrazu skracujú a odkrvujú. Okrem týchto radostných (skoro) zimných eskapád je toto obdobie už veľa rokov poznačené aj hudobnou náložou, ktorá sa tradične situuje do moravskej metropoly, do Brna. Takto obšírne sa pomaličky dostávam k tohtoročnej edícií Power Grindcore. Kto ste niekedy túto akciu navštívili tak viete, že výber kapiel je nadštandardne kvalitný a už neraz sa tu podarilo odkryť nejaký skrytý drahokam extrémnej scény. Ale samozrejme nechýbajú ani vo všeobecnosti obľúbené bandy. Tento rok vyzerá súpiska zas a znova veľmi lákavo a menovite do nej spadajú: Cryptic Brood (death metal, Nemecko), Warfuck (grindcore, Francúzsko), Sick Sinus Syndrome (grindcore/gore, Česko), Idiocracy (grindcore/hardcore), Entrapped (death metal), Terminator X (powerviolence), Amoclen (grindcore), Solitär (d-beat), Underoot (fast/grindcore) a Carnal Diafragma (goregrind). 23. 11. 2024, Melodka, Brno Začiatok: 16:00 Vstup: 490 CZK FB...
Samsara – Charon´s Lullaby – Independent, 2024
Netuším prečo mi opäť prischla recenzia na Samsaru, keď takúto formu doom metalu v podstate nepočúvam. Keď už, tak sa držím niekde pri kapelách typu Cathedral, Reverend Bizarre, Count Raven, Lord Vicar… Ale fajn. Možno je zaujímavé vidieť aj uhol pohľadu z dosť iných sfér. Je pravda, že som písal recenziu na ich debutový album When the Soul Leaves the Body a ten môj text som si znova prebehol. Pobavil ma posledný odsek, kde som vyjadril nádej, že ďalší album snáď Tibor a spol. stihnú vydať skôr ako za ďalších osem rokov. No, stihli. Tentokrát to trvalo sedem rokov. Ale sranda bokom. Tu treba vysvetliť, že kapela prešla dosť zásadnými personálnymi zmenami a z obdobia prvého albumu zostal v kapele už iba sám Tibor. Okrem neho aktuálne Samsaru tvoria Martin Sokol (basa) a Lukáš Michálek (bicie, Modern Age Dying, Ravenarium…). A hudba akú produkuje Samsara sa jednoducho nezloží za jedno sobotné popoludnie niekde pri pive. Takže ja tieto časové okná dokážem pochopiť. „Cháronova uspávanka“ vyšla ešte na jari tohto roka. Alebo teda vyšla… Samsara poslala svoj album do sveta v digitálnej forme a po nejakom čase síce album vyšiel aj vo fyzickej podobe, ale na náklady samotnej kapely. Je mi trošku záhadou, že žiadny label kapelu nezastrešuje a nesiahol po nej, pretože recenzie na ich prvý album a aj na tento aktuálny sa niesli v pozitívnych vlnách. Ale možno samotná kapela chce mať plnú moc nad sebou. Neviem a je mi to v podstate aj jedno. Album sa teda ku mne dostal. Aj keď sa musím priznať, že s časovým odstupom. Tibor mi ešte v septembri prízvukoval, či sa na to pozriem. No a poznáte to. Človeku sa nakopí milión iných vecí a ani sa mu do toho veľmi nechce. Ale uzrel čas. Aj vonku. Nechcete proste počúvať takúto muziku, keď je vonku teplo ako vo vyhni a zhora sa na vás rehoce slniečko. Nie. Takáto hudba si vyžaduje aj poriadne melancholickú náladu, ktorú vám prinesie až neskorá jeseň. Úplne vás pohltí tá atmosféra, keď sa po prechádzke na cintoríne, kde na hroby dopadajú zvraštené, do sýtych tónov hnedej a červenej sfarbené listy stromov a vy sa ošľahaný vetrom vrátite domov. Za súmraku sa usadíte do kresla, zapálite si sviečku a pustíte si tento album. Možno až taká meditatívna chvíľka. A práve vtedy má Charon´s Lullaby najväčšiu silu a dokáže sa pohrať s vašou hlavou štýlom nezbedného elektrikára a poprepájať vám fázy. A zrazu z vás vytečú emócie, ktoré ste u seba už dávno nepostrehli. Zhruba takto to aspoň funguje na mne. V porovnaní s prvým albumom sa skrátila celková stopáž, čo ako fanúšik pomerne iných a na rýchlosť...
Svätomartinský Randal vol. 3!
V Randal Music Clube v Bratislave sa už po tretíkrát uskutočnil koncert, za ktorým organizačne stojí kapela Antares z Martina. Tohtoročná zostava bola hudobne rôznorodá, pretože na pódiu sa vystriedal post black metal v podaní Autumn Nostalgie, blackened dark metal Ohen, death metal s melodickými prvkami Antares ako aj temný death metal z dielne Perversity. Udalosť bola o to významnejšia, že išlo zároveň o oslavu 30 ročnice Antares. V čase môjho príchodu do klubu sa ešte len na pódiu rozbiehala príprava a skupiny znášali a pripravovali aparatúru. V Randali sa pohybovalo len niekoľko návštevníkov a členovia kapiel. Začalo sa s miernym, približne 20 minútovým omeškaním. Na pódium sa ako prví postavili Autumn Nostalgie. Prekvapilo ma trochu, že chýbali hlavy filozofa, ktoré zvykli nosiť a patrili už pre mňa k akémusi koloritu a atmosfére tohto zoskupenia. Naposledy som ich mala možnosť vidieť na Burn Feste, kde patrili medzi silnejšie momenty piatkového večera. Začalo sa už tradične introm a ich tentokrát pomerne krátke vystúpenie ukončili ako inak outrom. V reporte z minulého roku v tomto istom klube som už o nich písala obšírnejšie a nechcem sa v tomto smere opakovať. Ako som už však poznamenala, čo ma najviac prekvapilo, bol kratší set, no aj napriek tomu poctivo kvalitne odohraný, ako je už u tejto kapely zvykom. Ako druhí v poradí sa predstavili už o niečo väčšiemu počtu ľudí pod pódiom trnavskí Ohen. Hoci skupina existuje už od roku 2013, istý čas nebolo o nich veľmi počuť. V pozmenenej zostave sa niekedy od minulého roku začali opäť objavovať na pódiách a tento rok vydali aj nový album Whispering Lies. Kapelu v súčasnosti tvorí šesť hudobníkov – dve gitary, basa, husle, keytar a bicie. Ich samotnému vystúpeniu však predchádzala celkom zdĺhavá zvuková skúška. Na druhej strane, niet sa čomu čudovať vzhľadom na množstvo prítomných nástrojov, aj pre zvukárov musí byť táto kapela celkom fuška nazvučiť. S výsledkom som však ja osobne nebola po tejto stránke veľmi spokojná, pretože počas celého koncertu nebolo takmer vôbec počuť speváčku Barbaru. Oproti minulým koncertom, ktoré som mala možnosť vidieť, prerážali husle, ktoré však výrazne dotvárajú atmosféru všetkých skladieb. Keďže má Ohen v súčasnosti novú zásobu skladieb, vypočuli sme si hlavne najnovšiu tvorbu. V porovnaní s ich vystúpením na Burn festivale (ktorý mimochodom členovia tejto kapely organizujú) sa mi zdali viac zohratejší a bolo vidieť, že už za tento rok odohrali množstvo koncertov. Ich set dotiahol do Randalu aj najviac prítomných ľudí, takže už si vybudovali aj určitú fanúšikovskú základňu. Hoci sa radí Antares medzi kapely s množstvom odohraných koncertov doma a v zahraničí, aj napriek ich 30 ročnej histórií sa na ich bratislavský koncert nedostavilo veľa fanúšikov....
Marduk sa na Slovensku páči! Vo februári predvedú svoju energickú šou v Bratislave!
Pôjde už o tretiu časť ich aktuálneho turné. BRATISLAVA. Štyria vokalisti, pätnásť štúdiových albumov a v roku 2025 to bude už 35 rokov na scéne. Švédski neznabohovia Marduk brázdia európske pódia so svojim pätnástym štúdiovým albumom „Memento Mori“. V roku 2024 malo turné k tomuto ich jubilejnému albumu dve časti. Prvá sa uskutočnila počas jari, druhá stále prebieha a v pláne je aj tretia, ktorá znova neminie ani Slovensko. Marduk sa predstavia v nedeľu 16. februára 2025 v bratislavskom klube Randal. Ranné časy kapely Aj keď viaceré zdroje uvádzajú, že skupina vznikla v roku 1991, založená bola v meste Norköpping o rok skôr. Názov kapely symbolizuje uctievaného patróna mesta Babylon. Kapela vydala v roku 1991 dnes už legendárne demo „FuckMeJesus“, prvý štúdiový album „DarkEndless“ jej vyšiel deň pred Vianocami v decembri 1992. Na oboch nahrávkach počujeme spoza mikrofónu Andreasa Axelssona, ktorého na ďalších dvoch štúdiovkách „ThoseofUnlight“ a „Opus Nocturne“ nahradil JoakimAv Graf. Zaujímavosťou je, že Joakim na debute sedel za bicími, pri druhom albume ku bicej súprave pridal už aj spomínané vokály, na treťom sa chopil len mikrofónu. Zlatá éra s Legionom a stabilita s Mortuusom V roku 1995 prišiel do kapely Legion, ktorý Marduk posunul na ďalšiu úroveň. S kapelou nahral 5 štúdioviek, vrátane legendárnych a nesmrteľných dosiek „PanzerDivisionMarduk“ z roku 1999 a WorldFuneral“ z roku 2003. Naživo bol osobitý nielen jeho vokál, ale aj pódiový prejav. Pre viacerých fanúšikov to bola zlatá éra kapely, no už dvadsať rokov je hlasom Marduk Daniel Hans Johan Rostén známy pod prezývkou Mortuus. Viacerí fanúšikovia si však dokázali na „pokojnejší“ Mortuusov štýl bez problémov zvyknúť. Mnohí recenzenti ho označujú za najlepšieho vokalistu tejto skupiny. Mortuus prišiel do kapely v roku 2004 a hneď v novembri toho istého roka vydali album „Plague Angel“. Dokopy je podpísaný zatiaľ na siedmich nahrávkach. Na aktuálnom albume pridali na agresii Aktuálny album „Memento Mori“ vyšiel na túto kapelu po nezvykle dlhej päťročnej odmlke vlani v septembri. Čakať sa však oplatilo, na stále aktuálnom albume poriadne pritvrdili a pridali na agresii a energii. Album je inšpirovaný myšlienkami o smrti v dávnych časoch. Aj keď si mnohí fanúšikovia myslia, že black metal ide ruka v ruke so satanizmom, vôbec to tak nie je. „Black metal nie je nevyhnutne spojený s niečím konkrétnym. Môžete byť black metalová kapela a spievať o rôznych veciach. Je to viac o duchu kapely a hudbe, ako o konkrétnej téme, ktorej sa venuješ v textoch,“ povedal v jednom z rozhovorov gitarista Morgan Hakansson, ktorý je jediným pôvodným členom kapely. Naša krajina je obľúbenou destináciou Marduk, čoho dôkazom je aj to, že aj v tretej časti európskeho turné sa švédski hudobníci vrátia do našej krajiny....
ULCERATE v Nitre poskytli letmý náhľad do smrti – Report
Minulú sobotu sa otvorili brány Nitranskej Novej Pekárne a my sme mali možnosť nahliadnuť a ponoriť sa do zhudobnenej vízie smrti v rámci Európskeho turné kapely ULCERATE. Táto akcia bola dlho očakávaná a prilákala celkom pekné množstvo metalových fanúšikov, nakoľko v Pekárni bola hneď od začiatku plnka. Začínalo sa aj o pár minút skôr než bolo ohlásené. Temné ambientné intro a do hmly zahalené javisko bolo predzvesťou ceremónie chaosu v podaní COFEREMONY SILENCE. V lete vydali nový album s názvom Hálios u renomovaných Willowtip Records, takže bolo jasné, že set bude venovaný hlavne novej tvorbe. Zo začiatku ich zvuk trocha pokulhával, ale rýchlo sa to napravilo a nakoniec zvuk nabral správnu hutnosť a zreteľnosť. Ich temný a agresívny death black metal založený na komplexných gitarových témach podporovaný kanonádou bicích umocňoval Neplexov záhrobný spev a neurotický prejav. Menšou úľavou z tohto všadeprítomného hudobného nepokoja bola skladba Moon Vessel , ktorá manévruje na atmosferických zvukových vlnách a pridávala krásny kontrast tomuto ničivému hudobnému zážitku. Ceremony Of Silenc opäť podali výborný výkon a ich nové skladby perfektne fungujú aj v živom prevedení. Dlho sa nečaká a na rad prichádzajú SELBST. Tento pôvodne dvojčlenný projekt z Venezuely založený v roku 2010 sa postupne preformoval na plnohodnotnú kapelu a v tejto zostave tento rok vydali aj svoj tretí plnohodnotný album „Despondency Chord Progression“. Tento album sa nesie v znamení agresívnejšieho a rýchlejšieho, ale popri tom atmosférického post black metalu s občasným death metalovým nádychom. Ich novinka zalichotila mojim sluchovodom, tak som mal celkom vysoké očakávania, ktoré sa žiaľ nenaplnili. Z hudobníckej stránky vystúpenie nemalo ani najmenšiu chybu, atmosféru umocňoval aj celkový prejav kapely, zadymené pódium aj pochmúrne osvetlenie, ale výber skladieb bol veľmi nekonzistentný a živé prevedenie vôbec neevokovalo to, čo je zachytené na nahrávkach. Začínali rýchlym kúskom, ktorý mi pripomínala skôr war metal. Nasledovala skladba z novej tvorby, ktorá bola aj najlepším kúskom ich setu, ale postupne sa celé predstavenie zlievalo a rozpadávalo. Existujú kapely, ktoré sú naživo presvedčivejšie ako z nahrávok, lebo ich živý prejav dodáva tú finálnu formu celej idei, žiaľ Selbst boli toho pravým opakom, a radšej si pustím ich nahrávky doma. Samozrejme to mohla byť zlá planetárna konštelácia, priveľa alebo primálo piva a preto by som tejto kapele určite dal ešte jednu šancu ich vidieť naživo. Po menšej pauze a príprave pódia nastupuje hlavný akt večera, Novozélandský ULCERATE. Tým tento rok tiež vyšla novinka „Cutting The Throat Of God“ na podporu ktorej sa uskutočnilo aj toto Európske turné nazvané Eclipse Of Death. Kapela bola založená v roku 2001 bubeníkom Jamie Saint Meratom a gitaristom Michael Hoggardom a vďaka netradičnému, disonantnému a atmosférickému prístupu v tvorbe skladieb sú uznávanými harcovníkmi...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (10.3.2025 22:00) 10. marca 2025
- Headbanger_FM (3.3.2025 22:00) 3. marca 2025
- Headbanger_FM (24.2.2025 22:00) 24. februára 2025
- Headbanger_FM (17.2.2025 22:00) 17. februára 2025
- Headbanger_FM (10.2.2025 22:00) 10. februára 2025
