TEXTURES: Premiéra ďalšej novej skladby

Zverejnené v aug 23, 2011

Holandskí tech-metalisti TEXTURES sa pochlapili ďalšou skladbou z pripravovanej novinky „Dualism“, a to konkrétne skladbou „Reaching Home“. Vypočuť si ju môžete nižšie. Pri tejto príležitosti poskytol bubeník Stef Broks krátky rozhovor pre revolvermag.com: „O čom je táto skladba?“ „Skladba je o nájdení cesty k nevinnosti. Človek vystupujúci v texte sa prediera životom, prechádzajúc popri melancholických momentoch hladenia do minulosti, popri jasných momentoch súčasnosti, a nádejných momentoch hladenia do budúcnosti. Domov je miesto, po ktorom túži; avšak domov je v žití, v jeho vlastných myšlienkach, alebo vo vzdaní sa smrti?“ „S ktorou časťou ste prišli ako s prvou? A čo bolo inšpiráciou?“ „Väčšinu piesne zložil náš gitarista Bart Hennephof. Inšpirovaný rozsiahlymi škandinávskymi krajmi si požičal delay pedal značky Edge, aby vytvoril tento super chytlavý riff a melodickú linku. Celé sme to dali do moderného metalu a voilá, „Reaching Home“ bol na svete.“ „Jednalo sa o ľahký song, čo sa týka napísania alebo nahrávania? Prečo alebo prečo nie?“ „Zatiaľ čo táto skladba je najchytlavejšia z celého albumu, inštrumentálne pozadie je stále celkom ťažké na zahranie. Skladba je plná detailov a akcentov aby sme predišli popovej rytmike. Inak povedané, je to divná pieseň bez toho, aby si to veľa ľudí všimlo (smiech)“ „Aký feedback ste dostali na túto skladbu zatiaľ?“ „Skladba pripomína ľuďom Tool, Depeche Mode, Devin Townsend, U2, a eeeeh… Textures. Aj keď „Reaching Home“ znie ako priamy útok na rockové rebríčky, stále je to veľmi Textures skladba. Eklektický príklad toho, čo môže metalová kapela ponúknuť v roku 2011.“ Facebook „Dualism“ 01. Arms Of The Sea 02. Black Horses Stampede 03. Reaching Home 04. Sanguine Draws The Oath 05. Consonant Hemispheres 06. Burning The Midnight Oil 07. Singularity 08. Minor Earth, Major Skies 09. Stoic Resignation 10. Foreclosure 11. Sketches From A Motionless...

Spevák CRYPTOPSY prichádza so svojím bočným projektom, THE ERA OF

Zverejnené v aug 23, 2011

THE ERA OF je kvarteto z Kanady hrajúce progresívny rock, v radoch ktorého sa vyskytuje aj frontman CRYPTOPSY Matt McGachy. Kapela dokončila práce na svojom debutovom albume „Pelican Beach“. Album, ktorý si vyprodukovala kapela sama bude dostupný na stiahnutie na ich oficiálnej stránke, TheEraOf.com v septembri. THE ERA OF boli definovaný ako kombinácia 30 SECONDS TO MARS, A PERFECT CIRCLE a RUSH. Matt hovorí: „Dali sme dokopy epické build-upy, vzletné refrény a povznášajúce rock outy, pričom vznikol náš vlastný eklektický štýl. Čo sa týka textov, náš album skúma vplyv apokalyptickej katastrofy skrz oči iných obyvateľov mesta Pelican Beach.“ Matt taktiež upokojil fanúšikov CRYPTOPSY vyhlásením, že kapela spolu s navrátilým gitaristom Jonom Levasseurom zložila to najbrutálnejšie, čo kedy počul. Vydanie nového albumu odhaduje predbežne už na rok...

FUCK THE FACTS odhaľujú coverart novinky

Zverejnené v aug 23, 2011

Kanadský grinderi FUCK THE FACTS odhalili obal novinky „Die Miserable“, ktorá výjde 11. októbra pod Reprise Records. Facebook „Die Miserable“ 1. Drift 2. Cold Hearted 3. Lifeless 4. Census Blank 5. Alone 6. Die Miserable 7. A Cowards Existence 8....

Mastodon – Curl Of The Burl

Zverejnené v aug 23, 2011

Hate Eternal – Lake Ablaze

Zverejnené v aug 23, 2011

Fleshgod Apocalypse – Agony

Zverejnené v aug 18, 2011

Kapela jasne naznačila svoje ďalšie smerovanie už na predchádzajúcom EP Mafia (zrejme až na ten masívny nával symfonickej pompéznosti), ktoré sa nieslo stále v duchu vysoko technickej a rýchlej hre na nástroje s pribudnutím veľmi vysoko položených čistých spevov. I preto, ale tiež kvôli debutu Oracles, bol zrejme každý priaznivec extrémneho metalu zvedavý čo táto talentovaná pätica talianskych tech death symfonistov vyprodukuje. Úvod novinky Agony sa nesie v hororovej atmosfére symfonicko inštrumentálneho intra Temptation, ktorého náladu zmení doprovodný bojovo naladený rytmičák, ktorého začnú dopĺňať melódie až príliš nápadne podobné tým, ktoré inak sprevádzajú Jacka Sparrowa na jeho morských dobrodružstvách. Plavbu vám však nekompromisne preruší hneď nasledujúca skladba The Hypocrisy (všetky názvy skladieb na albume, vynímaje úvodnej a záverečnej inštrumentálky sa pýšia anglickým členom „the“), ktorá svojou maximálnou dominantnosťou bicích pripomenie niekdajší album Dimmu Borgir, Puritanical Euphoric Misanthropia (ďalej už len ako, PEM). Toto spolu s nervy drásajúcim tremolom vo vzájomnej paralele a tempe minimálne 280bpm za minútu podlamuje kolená aj najskalenejším. Výraznosť bicích nie je jediný element ktorý vám pripomenie éru albumu PEM od DB, čistý vokál, resp. falsetto Paola Rossiho vám určite v nejednom momente bude evokovať (aj kvôli elegantnosti akou bol do hudby zakomponovaný) ICS Vortex-a. Taktiež sa neviem zbaviť pocitu pri počúvaní záveru skladby The Deceit či úvodu skladby nasledujúcej, The Violation, že sa jedná o silné ovplyvnenie klasickou hudbou. A to konkrétne dielami velikánov ako Čajkovskij či Vivaldi kedy sláčiková zložka neznie ani tak hororovo a zlovestne, ako skôr nadnesene a vážne. A naopak klavírny podklad nesúci sa celou skladbou The Forsaking by bez väčších problémov zapadol na počin akým bol napríklad Cruelty and the Beast. A na záver sa pripravte na klavírny epilóg Agony, ktorý sa nesie v mierne potemnelých, za to jemných melódiách, ktoré vás unášajú v kolísavom tempe preč od toho všetkého čo na vás neúprosne útočilo poslednú trištvrte hodinu. Čo kapele musím vytknúť je, že vytvorila obrovskú masu zhluku v ktorej sa nie je vždy jednoduché orientovať. Bicie otriasajú všetkými skladbami, gitary sú síce počuteľné, ale ťažko sa v nich číta, čomu nepomáha ani nával sláčikov hlavne v niektorých momentoch. To sú však muchy produkcie a kapela má za sebou vlastne len druhý dlhohrajúci počin, takže zďaleka nie je nič stratené. Na druhú stranu sa však v tých lepšie zvládnutých momentoch dočkáte prekrásnych gitarových či vokálnych melódií, ktoré podmaňuje symfonická zložka. Zo strany kapely došlo k jasnému skladateľskému posunu. Je však otázne či sa dá hovoriť o prekonaní debutu, ktorý latku položil vysoko. I keď album na mňa spravil dojem, nepriniesol nič prevratné, skôr by som povedal, že vzdal hold tým ktorý sa v symfonických vodách pohybujú už dekádu či viac....