/RETRO/ SEPULTURA – Nation – Roadrunner Records 2001
Sepultura v druhej epizóde neprestajného boja za legitímnosť vlastnej existencie. Kapela sa hýbe kreatívne dopredu, avšak na miesta, kde by ju väčšina fanúšikov najradšej nevidela. Z odstupom času považujem práve „Nation“ za prvý vrchol a zároveň najviac neprávom zhadzovaný album post-maxovskej Sepultury. Mimo ani nie minútových HC vypalovačiek ako „Revolt“ a „Human Cause“ sa celý album nesie skôr v strednom hopsavom tempe a kapela sa nebojí preskúmať dokonca aj jemnejšie polohy so zasnenými skladbami ako „The Ways Of Faith“ či „Water“, kde Derrick pokračuje a ďalej rozvíja trend nastolený predošlým albumom „Against“, t.j tu a tam rozdá zopár melodických liniek. Tie však zapadajú do vzorca tvorby kapely omnoho prirodzenejšie ako pred troma rokmi, keďže až na „Nation“ dostal Derrick možnosť ovplyvniť tvár rodiaceho sa materiálu od začiatku a nie len dodať vokály k hotovým skladbám. Výsledkom toho pôsobila nová Sepultura omnoho zomknutejšie a sebavedomejšie. Nebojím sa tvrdiť, že každá skladba na „Nation“ je svojim spôsobom hit, teda s výnimkou spomínaných ultra-krátkych nášupov. Tie sa však na nič nehrajú a plnia vítanú rolu bezmyšlienkovitého výplachu na dovtedy najexperimentálnejšom albume kapely. Napríklad, keď po výbornej úvodnej hymne „Sepulnation“, textovo vypovedajúcej o fiktívnom štáte/národe, kde by bolo všetkým skvelo, zostra nastúpi a rovnako náhle skončí zmienená „Revolt“, je to akoby vás prešiel kamión, u ktorého ste si stihli všimnúť akurát tak zadnú ŠPZ. „Border Wars“ vládne Kisserova sekaná gitara za podpory zase raz výborných bicích Igora Cavaleru, monštrózný refrén, akých je na „Nation“ neúrekom, len potvrdzuje, že v Sepulture je opäť všetko tak, ako má byť. Škoda len, že vydávateľ Roadrunner si z prepadu predajných čísel „Against“ voči bestselleru „Roots“ vyvodil, že kapela vo vtedajšej podobe predstavovala nenávratnú investíciu a doslova odflákol reklamnú kampaň k novému albumu. Vlastne ani nebolo čo odfláknúť, žiadna kampaň nebola. Balík peňazí, vyhradený na realizáciu klipu k skladbe „One Man Army“ bol nakoniec tiež stopnutý a „Nation“, aj keď mal u kritiky a fanúšikov lepšiu odozvu než jeho predchodca, sa predajmi prepadol ešte hlbšie. Výsledkom bol odchod od Roadrunner Records. Či už dostali padáka alebo odišli sami, Kisser sa nechal počuť, že byť pod krídlami rovnakého vydavateľa ako Soulfly nerobilo dobrotu. Ironicky dnes sú v rovnakej situácií (Nuclear Blast) a rokujú s tým istým človekom (Monte Conner), ale s tým rozdielom, že majú oproti bývalému frontmanovi navrch a z objektívneho hľadiska sa im do značnej miery podarilo revitalizovať značku Sepultura aj bez bratov Cavalerovcov . Z môjho subjektívneho pohľadu sa im to podarilo už na „Nation“. Pochybujem, že natočiť klip k hitovkám ako „Sepulnation“, „One Man Army“ či „Who Must Die“ by bol problém aj z vlastného vrecka, takže zádrhel tam musel byť skôr zo zmluvného hľadiska. Na druhú stranu, v dobe bez Youtube a sociálnych sietí by sa videoklip bez podpory labelu ďaleko nedostal. Ale späť k albumu, ktorý poskytne kvalitné záseky ako napr. „Uma Cura“, pomaly sa rozvíjajúcu a obohatenú...
AGRESIA – Exil – Independent 2018
Tretia nahrávka žilinskej Agresie nesie názov „Exil“ a…povedzme si to na rovinu – výborná práve nie je. Niežeby kapela nevedela prísť s nejakým nosným nápadom, povedzme že aj riffy sú miestami celkom chytľavé, ALE… Celý album je ukážkovým príkladom „DIY gone wrong“. Popritom nejak neviem kde nastala chyba, pretože pri počúvaní predošlého záseku „Eugenika“ sa mi nezdalo, že by bol zvuk takto zprznený, prepálený a výkon kapely (a teraz fakt sorry) krivý. Niežeby v prípade EP „Eugenika“ išlo o nejaký svetoborný materiál, popravde ma ich variácia na muziku pána Cavaleru nijak nenadchýnala, ale to bude asi tým, že samotný pán Cavalera už 10 rokov nič normálne nevydal. Na druhú stranu však bolo treba uznať, že Agresia svojpomocne dosiahla relatívne obstojný výsledok – najmä zvuková stránka bola čitateľná. To sa však netýka tohtoročného „Exilu“. Gitary znejú ako keby niekto zabudol ku gitarovej hlave pripojiť aj bedňu, teda kruto povedané – ako včelí úľ. Bicie sú niekde dole utopené pod prehúleným bzukotom gitár a niekedy to znie, ako keby išli úplne mimo. Počuteľné je to už v úvodnej „Narkománií“, kde by na chvoste slohového riffu mali isť gitary a bicie chirurgicky presne, avšak už na prvé vypočutie znejú rozhádzane. „Mŕtvy Les“, ak si teda odmyslím strašný zvuk, začína vcelku vydareným riffom a ak si odmyslím aj úsmevne naivné enviro posolstvo textu so skvostmi ako „potokom tečú slzy miazgy“, tak má skladba aj vcelku dobre zoštelovanú kompozíciu. Tu sa dostávam k hlavnému problému – celý album by znel inak, keby sa chlapci z Agresie radšej pokúsili zveriť do rúk producentovi mimo kapely – niekomu kto by ich v štúdiu poriadne vytrápil a nedovolil, aby sa do výsledného produktu dostali chyby ubiehajúce od metronómu na sto honov. Žilinský groove/thrash po skladateľskej stránke totiž funguje a mohli sme mať čo do činenia so solídnou nahrávkou, ktorá nemusela následkom zlého DIY skončiť niekde v kategórií „v roku 1993 by to bolo na slovenskú scénu v pohode“. Najkrivšie však na poslucháča pôsobí singel „Ouroboros“, teda „náš rob či ros“, kde úvodný riff ide tak mimo oproti tepu bicích, či naopak, že je takmer nemožné to prepočuť. Aby som však len nekritizoval, tak growling obidvoch vokalistov je zrozumiteľný, najmä hrdelný rev basáka Martina Košu by kľudne mohol byť raz tam, kde kedysi bol zemetras Jana Chrisa de Koeyer (Gorefest). Najpočúvateľnejšou skladbou je teda jednoznačne „Panoptikum“, kde kapela šliape vcelku presne a ešte „Svorka Vlkov“. V textoch by som bral viac nadhľadu, než stokrát otrepanú metaforickú temnotu o tom ako je všetko na hovno, ako je človek to najväčšie zlo. Avšak nejak extra strhávať body za to nemá zmysel. Je to skôr vec toho či Vám takéto lyrické vyjadrenie sedí alebo nie. Takže zhrnuté – potenciál tu je, ale nemôžem ísť s hodnotením vyššie...
REPORT – Fatal Flesh Feast vol.27 – 17.11.2018, Melodka, Brno
27. pokračovanie jednej a tej istej akcie, tomu sa už povie tradícia. Stoja za tým isto vytrvalosť, pretrvávajúce nadšenie a metaloví fanúšikovia s dušou a srdcom na tom správnom mieste. FATAL FLESH FEAST sa koná v okolí Brna, či priamo v Brne už viac ako desaťročie. Moju tohtoročnú účasť podnietilo hlavne to, že hlavné mesto Moravy je mojím súčasným pôsobiskom, ale myslím, že kvôli WEAK ASIDE by som zvažovala docestovať aj zo Slovenska. Predsa len, koncert bol v sobotu a lákavý bol aj česko-slovenský lajnap s kapelami ako SECTESY, BLOODY OBSESSION, DEHYDRATED a samozrejme s domácou formáciou, ktorá celý tento koncert organizačne spískala, a tou je kapela FATALITY. Isté bolo jediné, dnešný večer bude venovaný death metalu! Aj napriek obavám kvôli súčasne prebiehajúcemu koncertu v Uherskom Hradišti s mega lajnapom (Aborted, Benighted, Cryptopsy, Cytotoxin), sa v Brnenskej Melodke zišiel celkom slušný počet návštevníkov. DEHYDRATED po piatkovom koncerte v Bruntáli žiaľ nedorazili na čas a začiatok akcie sa tak posunul až na ôsmu hodinu a večer odštartovali SECTESY. K ich minuloročnému počinu „In the Secretion of Upcoming Days“ som sa vlastne dostala vďaka Ďurovi Haríňovi, ktorý tu so svojím ISP a SMA distrom nechýbal ani dnes. Proste mi to cedlo raz vrazil do ruky, povedal, že toto sa ti bude isto páčiť a veru mal pravdu. Má na to nos! SECTESY dneska odohrali set síce bez basy, ale vynikajúci zvuk v Melodke nechal vyniknúť obe gitary aj bicie, malo to šťavu a energiu. Vokalista má v hrdle špičkový materiál, v hudobnom základe SECTESY tvorí akoby ďalší nástroj, a v živom prevedení znel ešte o rád kvalitnejšie. Už dlho som nepočula tak mohutnú, plnú a šťavnatú farbu. Spomínaná posledná nahrávka kapely je síce vynikajúca, do hlavy sa mi po mnohých vypočutiach vryli všetky známe aj neznáme melódie, ale na živo to bolo ako obrovská explózia. Nemôžem si pomôcť, ale všetky tie melódie hrajúce farbami, miestami až infantilné, možno sa po prvý raz nad nimi pousmejete, ale myslím, že presne tak majú fungovať. Majú priniesť dobrú náladu, radosť z hudby, ale hlavne radosť z metalu a presne taký pocit vo mne zanechalo dnešné vystúpenie SECTESY. Mega veľký pocit šťastia! Nasledujúci set českej formácie BLOODY OBSESSION taktiež veľmi príjemne prekvapil. V Melodke po celý večer pretrvával vynikajúci zvuk, a tak sme si všetky tóny skladieb s bojovným nádychom mohli vychutnať do najmenších detailov. Neviem, kde som doteraz žila, keď som na túto formáciu nenarazila. Veď presne takýto old school death metal ma najviac baví! Dostatočne melodický, dynamický, valivý a pestrý. Poriadne klepačky sú striedané pomalými výpravnými pasážami ako napríklad začiatok skladby „Lamentation of the Fallen“, ktorá bola uvedená úryvkom z Barbara Conana. Krása. Spevák nás v podstate uviedol do deja takmer každej skladby a občas stihol aj vtipne odpovedať na komentáre z publika. Takáto uvoľnená komunikácia s publikom dodáva koncertu celkom iný rozmer, ale...
Kalmah – Vreid – Slegest – Škandinávska trojka v Banskej Bystrici
V banskobystrickom rock klube Tartaros sa predstaví silná trojica škandinávskych kapiel. Kto holduje melodickému death metalu, toto podujatie by určite nemal vynechať, pretože sa tu ukážu kapely, ktoré tu nehrajú zrovna často. Asi najznámejšia z vystupujúcich skupín je Kalmah z Fínska, ktorá patrí ešte ku kapelám založených v silnej vlne 90tých rokov. Na konte majú veľké množstvo albumov a posledný z nich im vyšiel v tomto roku s názvom „Palo“. Turné je teda na podporu nového albumu. Spoločnosť na turné im robí nemenej známa skupina Vreid z Nórska, spolu s krajanmi Slegest. V súvislosti so Slegest spomeniem len, že majú tiež nový album, takže skladby z neho určite zaznejú aj na tomto koncerte. VREID (melodic black metal) – Nórsko https://www.facebook.com/vreidofficial/ http://www.vreid.no KALMAH (melodic death metal) – Fínsko http://www.facebook.com/kalmahofficial http://www.kalmah.com SLEGEST (blackened doom metal) – Nórsko https://www.facebook.com/slegest/ Dátum: 13.12.2018 Miesto: RC Tartaros, Banská Bystrica Vstup: Predpredaj: https://www.ticketlive.sk/sk/event/kalmah-vreid-slegest-13-12-2018-banska-bystrica Na mieste cena: 20€ FB Event: https://www.facebook.com/events/859428970935120/ Úvodný text prebratý z FB...
SODOMIZER a WÖMIT ANGEL na budúci týždeň v Banskej Bystrici
Thunder Art Booking vám prináša ešte jednu skvelú akciu do konca roka. V Tartaros Rock klube sa predstavia sa dve zaujímavé kapely. Sodomizer z Brazílie a Wömit Angel z Fínska. SODOMIZER už toho zažila celkom dosť, pretože začínajú už v roku 1999. Odvtedy vydali päť radových albumov, pričom posledný v tomto roku s názvom „Grim tales of the reaper“. Ich špecifikom je black speed metal, takže nie zrovna najčastejšia kombinácia. Určite sa toto zaujímavé zoskupenie oplatí vidieť. Druhou účinkujúcou kapelou je WÖMIT ANGELz Fínska.Títo páni začali hrať svoj black-thrash metal v roku 2010 a doteraz majú na konte 3 radové albumy. V súčasnosti obchádzajú na turné Európu spolu so Sodomizer, aby sa nám predstavili aj na Slovensku. SODOMIZER (black/speed evil metal) – Brazília https://www.facebook.com/officialsodomizer/ WÖMIT ANGEL (black/thrash metal) – Fínsko https://www.facebook.com/womitangel/ Dátum: 12.12.2018 Miesto: RC Tartaros, Banská Bystrica Vstupné: 4 € (pre tých čo idú na Kalmah + Vreid (Banská Bystrica). 5€ pre tých čo tam nebudú Začiatok: 20:00 FB Event:...
Welicoruss a Valkenrag ukončia svoje turné v Banskej Bystrici!
WELICORUSS (RU/SRB) symphonic black metal Tuto kapelu asi netreba predstavovať. Pôvodně ruská, ale už niekoľko rokov pôsobiaca v Českej Republike, symphonic-metalová kapela WELICORUSS! Hoci kapela pôsobí na metalové scéne pomerne dlho (v novembri to bolo 10 rokov), po presťahovaní zakladateľa Alexeja Boganova do Prahy, kapela nabrala nový dych. Počas necelých dvoch rokov kapela odohrala koncerty skoro po celej Európe na jednom pódiu s velikánmi ako Arkona, Varg, Nargaroth, Root atd. V roku 2015 získalo ich nové CD “Az Esm” pozitívne hodnotenia od kritikov z celého sveta a v decembri toho istého roku kapela vydala svoj oficiálny videoklip k titulnej skladbe “Az Esm. https://www.facebook.com/welicoruss/ https://www.youtube.com/user/welicorussofficial VALKENRAG (PL) Melodic Viking Death Metal Začiatky Valkenragu sa datujú do roku 2006, kedy dvaja maniaci vytvorili štúdiový projekt. Prvé demo – „Nordwind“ vydali už v roku 2008 a v roku 2012 nasledovalo EP s názvom „Valkenrag“. Po niekoľkých jediný pôvodný člen Lorghat, zmenil štúdiový projekt na plnohodnotnú kapelu. V roku 2015 vydal Valkenrag prvé LP – „Twilight of Blond and Flesh“. Album bol dobre prijatý tak v Poľsku, ako aj v zahraničí. Do polovice roku 2017 sa Valkenrag podarilo vystúpiť na mnohých kluboch a festivaloch a zdieľať pódium s kapelami ako: Unleashed, Rotting Christ, Ensiferum, Taake, Venom, Negura Bunget a mnoho ďalších. Hudba Valkenrag môže byť označená ako melodický death metal s výrazným ovplyvnením slovanských a vikingských mýtov, ság a hrdinských príbehov. Kapela bola príležitostne nazývaná poľským Amon Amarth, ale čierny kov a ľudové vplyvy sú zrejmé aj v ich hudbe. https://www.facebook.com/ValkenragBand/ https://www.youtube.com/user/ValkenragOfficial Ako support vystúpi na tejto zástavke slovenská skupina Achsar, ktorá býva označovaná ako slovenský Korpiklaani, alebo Ensiferum. V ich hudbe sa nachádza veľa folkových prvkov. Tento rok sa môžu pochváliť s novým videoklipom, v ktorom na husliach hosťoval Tuomas Rounakari z fínskych Korpiklaani, čiže to prirovnanie nebude až také náhodné. Achsar (SK) metal https://www.facebook.com/achsarofficial/ Dátum: 8.12.2018 Miesto: RC Tartaros, Banská Bystrica Vstup: predpredaj FB Event: https://www.facebook.com/events/114617066023962/ Text čiastočne prebratý z FB Eventu,...